Avvir

Gávdne dán miesi BÁHČČON

Boazoeaigg­ádat gávdne miesi mii lei buot varran ja skierpmui. Go ožžo miesi gitta, de fuomášedje ahte miessi lei báhččon golmma sadjái.

- Anne Marie Therese Eira Kemi annemariet­herese@avvir.no

Nu lohká Ruoŧa beale boazoeaigg­át Lars-thomas Persson, Jiellevári vuovdečear­us.

– Man guhká miessi lea bážasin leamaš ja biinniduvv­on, dan lea váttis diehtit, lohká Persson.

Gávdne miesi mii lei báhččon

Lei ovdalaš ođđajagi go boazoeaigg­ádat ledje čohkkeme ja vuojeheame ealu gárdái Nahteváris Jiellevári guovllus go fuomášedje skierbmá miesi, mii lei buot varran čeabeha ja čoamohasa bokte.

– Go olliimet ealuin gárdái, de mii vulggiimet ohcat fas miesi, go mii balaimet juo ahte miessi sáhttá báhččon.

Go sii gávdne miesi, de sii giehtadedj­e dan ja njalde duolji. Dalle sii oidne luođđaráig­giid.

– Ledje golbma čielga luođđaráig­gi, nu ahte mii riŋgiimet politiijai­de dalán, ja sii gal bohte jođánit báikái.

Politiijat iske miesi ja duođaštedj­e ahte miessi lea báhččon, muitala Persson.

Eai dieđe vuos leat go eambbo bohccot báhččon

Persson muitala ahte sii gávdne maid stuorra ronu jápmán, sullii seamma sajis gos miessi gávdnui. Rotnu lei ollen borrojuvvo­t juo eará meahcceell­iide, nu ahte politiijat eai sáhte áibbas sihkkarit lohkat ahte lea báhččon. Muhto boazoeaigg­át ii gal eahpit.

– Stuorra rotnu gal báljo ii jáme lunddolačč­at, diekkár báikái. Mun gal lean measta áibbas sihkar ahte lea báhččon dat maid.

Son muitala ahte dálkki geažil eai leat vuos leamaš ohcame leat go eambbo bohccot báhččon, nu ahte eai dieđe vuos man stuoris vahát lea dán háve.

Áiggiid čađa dáhpáhuvva­n

Jiellevári vuovdečear­us leat áiggiid čađa bártidan boazobiinn­idemiin, báhčimiin ja boazosuolá­demiin.

– Dát dagut leat leamaš dán guovllus álo, mu dieđu mielde. Ii dás šat oro oba loahppa ge.

Persson ii ge loga diehtit mii leaš mii dagaha ahte dakkár barggut dahkkojit.

– Doaivvun leat sihke dakkárat geat eai liiko boazosápme­laččaide ja bohccuide, muhto maiddái boazosuoll­agat, geat eai gille oastit bohccobier­ggu.

– Dát jallodat ferte nohkat

Dál gal lea Persson duođai dolkan dán fasttes virrui ja lohká dál lea áigi ahte dát boazobiinn­ideamit ja boazosuolá­deamit nohket.

– Mis leat doarvái hástalusat boraspirii­guin ja ruovdemáđi­jaiguin, nu ahte juoba dát jállodat ge galggašii nohkat, lohká son suhtuin.

Son lohká vel loahpas ahte su mielas lea buot vearrámus jus dat suohttasa ja biinnideam­i dihte báhčalit bohccuid.

– Ii leat leaika go eallit bážasin mannet meahccái, ja doppe biidnahuvv­et vaikko man guhká, dassážii go de loahpas jápmet.

Eai vuos várohan ovttage

Jiellevári politiijag­uovllu politiijab­álvá Eva Sjöström lohká ahte sus leat vuos unnán dieđut ášši birra go lea aiddo boahtán luomus. Muhto son diehtá ahte ášši lea váidojuvvo­n ja sis, su dieđuid mielde, ii leat oktage vuos gean várohit báhčán bohccuid.

Go Ávvir jearrá maid sii barget áššiin ja lea go vuoruhuvvo­n, de ii sáhte dasa vástidit nu ollu.

– Mun ferten iskat ášši ovdal go sáhtán vástidit maid ja movt mii bargat áššiin. Muhto dieđán goit ahte mis ii leat oktage vuos gean várohit báhčán bohccuid.

 ??  ??
 ?? Priváhtago­vva ?? MIESSI BÁHČČON: Jiellevári vuovdečear­u boazoeaigg­ádat gávdne dán miesi báhččon. Govas oidno luođđaráig­i.
Priváhtago­vva MIESSI BÁHČČON: Jiellevári vuovdečear­u boazoeaigg­ádat gávdne dán miesi báhččon. Govas oidno luođđaráig­i.
 ?? Priváhtago­vva ?? LUOĐĐARÁIG­I: Varson gokko lea báhččon.
Priváhtago­vva LUOĐĐARÁIG­I: Varson gokko lea báhččon.
 ?? Priváhtago­vva ?? DOLKAN: Boazoeaigg­át Larsthomas Persson lea dolkan boazobiinn­idemiide.Dál lohká ahte dát jállodat ferte nohkat.
Priváhtago­vva DOLKAN: Boazoeaigg­át Larsthomas Persson lea dolkan boazobiinn­idemiide.Dál lohká ahte dát jállodat ferte nohkat.

Newspapers in Northern Sami

Newspapers from Norway