Suomameašttirgilvvus gilvaleame
Niillas-jovnna Länsman muitala movt son lea ráhkkanan dán jagáš čáhcecrossii. Mannan vahkkoloahpa lei juo son manname Supmii, Pelloi, vuodjit Suomameašttirgilvvuid.
Guovdageainnu bárdni Niillas-jovnna Länsman lea máŋga jagi juo vuodján čáhcecrossa, muhto dán jagi lea ii beasa vuodjit nu olu go ovddit jagiid lea vuodján. Koronadávda lea dagahan ahte stuora báikkiin leat šaddan šluhttet čáhcecrossgilvvuid.
Suomas gilvvut
Dát jahki šattai earenoamážin maid čáhcecrossa vuddjiide, ja Niillas-jovnna Länsman ii lean jáhkkán beassat gilvalit dán jagi.
Muhto vaikko koronadávda leavvagođii máilmmis, de ii bisánan son ráhkkaneames čahcecrossii.–
Dán rádjai lean leamaš dušše Suomas gilvaleame, Tahpos ja Soađegilis. Tahpos de oidnen ahte skohteris lea beare unna mohtora dán jagáš gilvvuide, muitala Länsman.
Bidjá olu áiggi čahcecrossii
Länsman muitala Ávvirii ahte Tahpo čáhcecrossa gilvvuid maŋŋel oinnii ahte skohter ii doala dán jagáš gilvvuide. Skohteris lea beare unna mohtora.
– Ovdalaš beassážiid osten mun ođđa skohtera, ja maŋŋel Tahpo gilvvuid de fuomášin ahte ođđa skohter ferte huksejuvvot čázi váste, dadjá Länsman ja lasiha:
– Ođđa skohter mávssi 130.000 ruvnno, ja mus lei plána hukset skohtera čázi váste easka boahtte jahkái.
Go ođđa skohtera šattai huksegoahtit čáz váste, de golihedje oalle máŋga diimmu garášas.
– Mun bargen ijatbeivviid oažžut ođđa skohtera gearggusin boahttevaš gilvvuide, muitala Länsman.
Länsman ii loga vel iežas geargan ođđa skohteriin.
– Skohterii galgá vel biddjot eambbo leahttu mohtorii, mii máksá sullii 50 000-60 000 ruvnno.
Go Länsman geargá skohteriin, de lea son geavahan badjelaš 200 000 ruvnno skohterii.
– Mun in láve jurddašit ruđa birra go lea čáhcecrossas sáhka, mun ferten geavahit dan maid ferten geavahit. Jus meine vuodjit čáhcecrossa, de ii ábut vuodjit heajos skohterin. Oolmmoš ferte juo háhkat buori skohtera, dadjá Länsman.
Suomameašttirgilvvut Pellos
Mannan vahkkoloahpa ledje Suomameašttirgilvvut Pellos, ja Länsman galggai gilvalit doppe.
– Mus lea mihtu beassat A-loahppagilvvuide, ja livččii buorre dušše dat, go lea guhkes áigi go doppe lean leamaš. Mun meinen goit vuodjit nu bures go vejolaš, dadjá Länsman.
Länsman muitala maid ahte dán jagi leat olu buorit vuoddjit čáhcecrossas.
– Dán jagi leat olu buorit vuoddjit, šaddá somá gilvalit Morten Bliena ja Joahcim Olsena vuostá, go soai leaba stuora gilvaleaddjit, loahpaha Niillas-jovnna.
Bohtosat Suomameašttirgilvvuin
Niillas-jovnna Länsman dađ ibahábut ii olahan iežas mihtu Suomameašttirgilvvuin. Guokte vuosttaš vuoru vujii Länsman bures, muhto de goalmmát vuorus ribahii vuodjut.
– Mun ledjen beare guhká nuppi skohtera maŋábealde, ja dat dagahii ahte skohtera čáhcefilttar njuoskkai ja nu de vudjon, dadjá Länsman.
Kárášjoga bárdni Joachim Olsen maid bártidii. Vuosttaš vuorus vuojui, nuppi vuorus bođii nubbin. Goalmmát vuorus ribahii vuoddját ovdal go lei lohpi, ja dat dagahii ahte ii beassan šat joatkit gilvvu.
Morten Blien vujii bures ja nu de beasai A-loahppagilvvuide, muhto A-loahppagilvvuin vuoittáhalai suopmelažžii Aki Pesonenii. Blien bođii goalmmát sadjái.