Ján Čarnogurský v RTVS šíril fámy

Situáciu na Ukrajine vysvetľoval vo verejnoprávnom médiu Putinov obdivovateľ

Deň po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin „uznal nezávislosť“separatistických republík na východe Ukrajiny a požiadal o vyslanie vojakov na územie Ukrajiny, si RTVS do večerných Správ a komentátorov pozvala jedného z najznámejších obhajcov Putinovho režimu, disidenta a bývalého premiéra Jána Čarnogurského.

Čarnogurský je šéfom Slovensko-ruskej spoločnosti a členom Valdajského diskusného klubu, ktorého cieľom je zlepšovanie imidžu Ruska v zahraničí. Správy a komentáre sú analytický program, ktorý nasleduje po večernej spravodajskej relácii Správy RTVS.

S moderátorkou Katarínou Martinkovou sa expremiér spojil na diaľku. V trinásťminútovej relácii ich rozhovor zabral asi tri minúty. Ďalšími hosťami programu boli bývalý náčelník generálneho štábu českej armády Jiří Šedivý a odborník na medzinárodné právo Lukáš Mareček.

Mareček vo večernej relácii označil ruský krok za „porušenie princípu územnej celistvosti iného štátu“, Šedivý zase označil ohlásené sankcie proti Rusku za „nie dostatočné“. Je zrejmé, že dramaturgia spravodajstva RTVS si Čarnogurského zavolala, aby „vyvažoval“tieto názory – ktoré sú v línii s výrokmi predstaviteľov slovenskej vlády aj väčšiny opozície – a do vysielania priniesol proruský pohľad.

To je v zhode s tým, čo súčasný riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník aj šéf spravodajstva Vahram Chuguryan hovoria dlhodobo: telerozhlas si predstavujú ako tribúnu, ktorá divákom ponúkne rôzne, aj nemainstreamové názory. No pozvaním Čarnogurského im ponúkli aj cielenú propagandu a skreslenie reality.

KORSUŇSKÝ POGROM

Čarnogurský dostal na úvod od moderátorky otázku, prečo Rusko vyhrocuje situáciu na Donbase tým, že tam posiela vojakov, a ako čítať Putinov výrok, že Rusko síce rešpektuje suverenitu postsovietskych republík, ale Ukrajina je výnimka.

Otázku odignoroval a začal hovoriť o ruskej anexii Krymu v roku 2014. Okrem iného povedal: „Keď bol Majdan, tak z Krymu išlo niekoľko autobusov demonštrantov do Kyjeva na podporu Janukovyča (vtedajšieho proruského prezidenta, pozn. redakcie). Keď sa potom vracali v autobusoch opäť na Krym, tak predtým, než dosiahli hranice Krymu, ich zastavili ukrajinskí radikáli, prinútili vystúpiť z autobusov a niekoľkých z nich pozabíjali preto, že boli za Janukovyča.“

Bývalý premiér tento príbeh ponúkol ako vysvetlenie toho, prečo musí Rusko chrániť ruskojazyčné obyvateľstvo aj na ukrajinskom území. „Krymčania sa museli obávať, že niečo podobné, ale v ďaleko väčšom rozsahu, ich postihne všetkých, a preto zorganizovali referendum, v ktorom sa najskôr vyslovili za osamostatnenie Krymu a potom za vstup do Ruskej federácie,“povedal divákom RTVS.

Udalosti, ktoré Čarnogurský opísal, dostali názov „Korsuňský pogrom“a píšu o nich rôzne proruské stránky. Existujú videá s výpoveďami svedkov, ktorí hovoria, ako ukrajinskí nacionalisti zaútočili na päť autobusov s proruskými demonštrantmi, bili ich či údajne mučili. K útoku došlo v noci z 20. na 21. februára 2014 neďaleko mesta Korsuň.

Je pravda, že k napadnutiu Janukovyčových priaznivcov došlo, čo potvrdzujú svedkovia či priami aktéri útoku na autobusy. „Áno, nútili sme ich spievať ukrajinskú hymnu, občas niekto dostal ranu, dva autobusy zhoreli,“rozpráva v článku českých Lidových novin Serhij, ktorý bol medzi útočníkmi. „Miestni boli veľmi naštvaní, lebo sa v Kyjeve strieľalo do demonštrantov, a tak tu usporiadali ľudový súd.“

Problém je v Čarnogurského tvrdení, že došlo k zabíjaniu priaznivcov vtedajšieho proruského prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča. Viaceré proruské weby prebrali informáciu, že počas incidentu zomreli siedmi ľudia a asi dvadsiati bez stopy zmizli. No ako hovoria respondenti Lidových novín, pri útoku na obyvateľov Krymu nikto nezomrel. „Ošetroval som niekoľko zranených, najvážnejší bol otras mozgu a zlomené rebro,“povedal lekár miestnej nemocnice Petro Žukovskyj.

K podobným záverom dospelo aj Rádio Sloboda, ktoré cituje ukrajinské úrady v Čerkaskej oblasti, ktoré po vyšetrovaní zistili, že počas útoku nikto z odporcov Majdanu nezomrel ani nezostal nezvestný.

O niekoľko dní po incidente v meste Korsuň, 27. februára 2014, sa na Kryme mimo existujúcich ruských základní objavili takzvaní „zelení mužíčkovia“, čím sa začala anexia Krymu Ruskom.

ČO SÚ FAKTY

Druhá otázka pre Čarnogurského od moderátorky Martinkovej v Správach a komentároch znela takto: „Prečo Vladimir Putin operuje tým, že Spojené štáty ohrozujú bezpečnosť Ruska rozširovaním svojich aktivít smerom na východ, keď z jeho strany vidíme anexiu Krymu, vidíme Osetsko, Abcházsko a teraz podporu Donbasu?“

Bývalý premiér opäť Putina hájil, napríklad tým, že odtrhnutie Južného Osetska a Abcházska od Gruzínska spôsobila gruzínska vláda, keď vyvolala vojnu so separatistami. Do konfliktu sa v roku 2008 ihneď zamiešalo Rusko, ktorého vojská vpadli do Gruzínska. „Kontrolná komisia Európskej únie asi dva roky po tomto konflikte, čo bolo v roku 2008, konštatovala, že vojnu začalo Gruzínsko,“povedal.

Komisia vedená švajčiarskou diplomatkou Heidi Tagliavini naozaj skonštatovala, že za vypuknutie vojny nesie zodpovednosť Gruzínsko, ktoré ostreľovalo juhoosetské hlavné mesto Cchinvali. Čo už bývalý premiér nedodal, bol fakt, že podľa komisie ruská vojenská odpoveď „prekročila rozumné hranice a porušila medzinárodné právo“.

Čarnogurský okrem toho v RTVS prezentoval Putinove historické nároky na Krym, ktoré ruský prezident vysvetlil vo svojom hodinovom prejave v pondelok večer. „Musíme si uvedomiť, že Krym bol nejakých 250 rokov súčasťou Ruska. Potom ho prvý tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Nikita Chruščov daroval Ukrajine v-roku 1954. V Krymčanoch to stále zostalo visieť,“vysvetľoval.

Tento typ argumentácie už kritizoval minister zahraničných vecí Ivan Korčok. „Je to mimoriadne nebezpečné. Celé európske usporiadanie je založené na vyrovnaní sa s históriou, v ktorej takmer každý dnešný štát bol súčasťou iných politických či právnych útvarov,“upozornil Korčok na tlačovke v utorok.

A ešte jedno tvrdenie Čarnogurského v RTVS, ktoré prezentoval bez podrobnejších dôkazov. Povedal, že už niekoľko rokov jazdia vlaky po slovenských železniciach smerom na východ plné ťažkých zbraní.

„To znamená, že už niekoľko rokov Západ vyzbrojuje Ukrajinu zbraňami, ktoré Ukrajina doteraz používala proti republikám Doneck a Luhansk a môže ich používať aj proti Rusku,“tvrdil, čím navodzoval dojem, že by Ukrajina mohla útočiť na Rusko.

Voči tomuto Čarnogurského výroku sa ohradilo ministerstvo obrany. „To, čo si včera mohli vypočuť diváci verejnoprávnej televízie, je neprípustné. Rezort obrany rázne odmieta tendenčné klamstvá známeho dezinformátora, pána Čarnogurského,“od

To, čo si mohli vypočuť diváci verejnoprávnej televízie, je neprípustné. Rezort obrany rázne odmieta tendenčné klamstvá známeho dezinformátora, pána Čarnogurského.

ministerstvo obrany

písala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.

POLITICI KRITIZUJÚ CHUGURYANA

Načasovanie účasti Jána Čarnogurského v RTVS kritizovali viacerí politici. Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) oznámila, že na reláciu Správy a komentáre podá podnet na Radu pre vysielanie a retransmisiu. „Už sa neviem dočkať voľby nového riaditeľa RTVS,“povedala na vláde.

„Pán Čarnogurský je člen Valdajského diskusného klubu a šéf Slovensko-ruskej spoločnosti. Obe platformy slúžia Putinovmu režimu pre šírenie proruských dezinformácií, ktoré následne preberajú dezinformačné médiá. Pozývanie takýchto ľudí do diskusií a úmyselné podsúvanie kremeľského naratívu sa nedá nazvať objektivitou,“reagoval zasa šéf branno-bezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽaNO).

Predseda výboru pre kultúru a médiá Kristián Čekovský (OĽaNO) pripisuje pozvanie expremiéra šéfovi spravodajstva RTVS Vahramovi Chuguryanovi. „V čase eskalácie konfliktu u našich východných susedov, potrebujú občania počuť pravdu a fakty,“povedal.

„Vedenie spravodajstva na čele s Vahramom Chuguryanom razí teóriu, že objektivita znamená zverejniť každý názor, a teda aj očividné lži. Pravdu vyvažuje bludmi. Ich cieľom je, aby sa diváci i poslucháči stratili v spleti informácií a dezinformácií. Ako predseda mediálneho výboru musím varovať, že takéto personálne obsadenie verejnoprávneho médiá môže mať v čase hroziacej vojny ďalekosiahle dôsledky.“

Europoslanec Vladimír Bilčík ( Spolu) vyzval riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka, aby Chuguryana odvolal, lebo nesie priamu zodpovednosť za kvalitu a personalistiku v spravodajstve RTVS. „Naša krajina si nemôže sama podrážať nohy tým, že prenechá vysvetľovanie kľúčových okolností konfliktu na Ukrajine kremeľským ideológom, alebo dokonca priamo nechá ľudí z dezinformačných médií vyrábať spravodajské príspevky,“povedal Bilčík.

Chuguryan šéfuje spravodajstvu RTVS od marca 2018. Bol dlhoročným zahraničnopolitickým redaktorom Slovenskej televízie, ktorý má za sebou aj rozhovor s Vladimirom Putinom, ktorý mu niektorí jeho kritici vyčítajú, lebo bol vraj na Putina príliš mierny.

V roku 2008 s novinárčinou načas skončil, riadil komunikačné oddelenie na ministerstve hospodárstva Ľubomíra Jahnátka (Smer), zodpovedal za komunikáciu spoločnosti Eustream. V roku 2016 nastúpil na pozíciu riaditeľa komunikačného odboru ministerstva školstva pod Petrom Plavčanom (nom. SNS). Potom sa vrátil do Mlynskej doliny.

RTVS: CENZÚRA JE NEPRÍPUSTNÁ

RTVS vo svojom stanovisku napísala, že kroky Ruska v súvislosti s aktuálnou situáciou na Ukrajine vníma ako akt porušenia medzinárodného práva. Zároveň uviedla, že konfliktu sa venovali vo viacerých reláciách a že v Správach a komentároch nebol len Čarnogurský, ale aj dvaja odborníci s iným pohľadom, ako mal slovenský expremiér.

„V rámci vyváženosti sa snažíme o komplexný názorový pohľad na každú tému, uvedenie všetkých informácií do kontextu, a samozrejme, o vyvracanie nepravdivých tvrdení a ich konfrontáciu s overiteľnými faktami,“povedala hovorkyňa Andrea Pivarčiová. „Pri výbere respondentov dbá RTVS na zastúpenie rôznych názorových spektier a vedomá a cielená cenzúra vybraných respondentov je pre verejnoprávnu inštitúciu neprípustná.“

Podľa Pivarčiovej generálny riaditeľ Jaroslav Rezník nezasahuje do výberu tém a respondentov v reláciách a reportážach. „To je v plnej kompetencii vedenia sekcie spravodajstva a publicistiky, ako aj editorov. Zároveň vnímame rozporuplné reakcie a komentáre odbornej aj laickej verejnosti k tejto téme v relácii Správy a komentáre odvysielanej 22. februára a vzniknutou situáciou sa zodpovedne zaoberáme,“povedala.

Čo to presne znamená, už telerozhlas neuviedol. Vedenie RTVS zároveň kritizovalo politikov, ktorí za Čarnogurského v Správach a komentároch redakciu spravodajstva karhali.