Blaha a dezinfoscéna obhajujú zabratie časti Ukrajiny

Ešte počas noci na utorok stihol poslanec Smeru Ľuboš Blaha zverejniť obsiahlejší status, v ktorom vyjadril pochopenie pre vyslanie ruských vojsk na východnú Ukrajinu. V duchu základnej tézy kremeľskej propagandy označil za vinníka Západ a Ukrajincov.

„Ukrajina nedodržiavala Minské dohody, ktoré sama podpísala. Provokovala, vyhrážala sa, ohrozovala Rusko. A Západ ju úplne nezmyselne hecoval. Tu je výsledok,“napísal Blaha bez toho, aby tieto slová bližšie doložil.

Popritom Blaha opäť kritizoval slovenských politikov, ktorí sa usilujú o prehĺbenie vojenskej spolupráce s USA a NATO. Naznačil, že sa dopúšťajú trestného činu ohrozovania mieru.

HLAVNÉ SPRÁVY VO SVOJOM ŽIVLE

Do obhajoby Putina sa zapojili aj viaceré dezinformačné weby. Hlavný denník v titulku zarámcoval Putinove kroky ako „ďalší ťah šachového veľmajstra“, ktorý vraj ukončil vojnu.

Hlavné správy pripomenuli pozvánky od predákov proruských separatistov, ktorí požiadali Kremeľ o pomoc, aby „zabránili masovému zabíjaniu pokojného obyvateľstva, z ktorého 300-tisíc tvoria občania Ruskej federácie“.

Autor Ivan Lehotský sa následne pustil do slovenských kritikov Vladimira Putina, že spustia „rusofóbne peklo“.

„Dočkáme sa ešte hysterickejších výlevov politológov a politrukov a ešte bláznivejších krokov politických euroatlantických tajtrlíkov,“odbrzdili sa Hlavné správy.

Niektorí ďalší tradiční obhajcovia Kremľa nateraz váhajú. Milan Uhrík z hnutia Republika v priebehu doobedia na Facebooku len kritizoval prezidentku Zuzanu Čaputovú, že sa momentálne venuje duševným problémom detí, ktoré súvisia s používaním sociálnych sietí, a že podporuje spojenectvo s USA.

Jasné stanovisko k posledným udalostiam na Ukrajine Republika nedala ani pri otázkach Denníka N. Napokon však Republika zverejnila stanovisko, v ktorom pomenovala ako vinníka situácie Spojené štáty, ktoré vraj chcú vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou.

„Za prípadnú vojnu na Ukrajine bude zodpovedný rovnako Západ. Ukrajina dlhé roky nerešpektovala dohodu z Minska. Tá zostala len na papieri. Ukrajinská vláda sa spojila s Amerikou, aby z Ukrajiny vytlačila Rusov,“píše Republika.

Uhrík sa rád profiluje ako „najviac proslovanský europoslanec, ktorý odmieta protiruské besnenie“. Na stranu Kremľa sa postavil aj po kauze Vrbětice, keď česká vláda obvinila ruské služby zo zosnovania výbuchov v muničných skladoch.

Jedným z členov vedenia Republiky je niekdajší poslanec Peter Marček, ktorý v minulom volebnom období absolvoval niekoľko ciest na Krym. Následne poslúžil kremeľskej propagande, ktorá jeho návštevu prezentovala ako dôkaz, že na okupovaný polostrov jazdia už aj delegácie z Európskej únie.

NAD SLOVÁKMI SÚ LEN BULHARI

Na obhajobu krokov Vladimira Putina je na Slovensku dlhodobo vytvorené podhubie. Inštitút Globsec minulý rok vo svojej analýze trendov zistil, že ruského prezidenta vníma pozitívne až 55 percent Slovákov.

V strednej a vo východnej Európe je podľa prieskumov Globsecu už len jeden štát, kde má Putin vyššiu popularitu, a to je Bulharsko. Naopak, v Maďarsku vlani hodnotilo Putina kladne 42 percent opýtaných, v Česku 24 percent a v Poľsku len 12 percent.

A čo je podstatnejšie: všetko nasvedčuje tomu, že Putinova popularita medzi Slovákmi dlhodobo rastie.

Analytička Globsecu Katarína Klingová pripomína, že ešte v prieskume z roku 2017 vnímalo ruského prezidenta pozitívne 41 percent opýtaných. Za štyri roky tak jeho osobná popularita narástla o štrnásť percentných bodov.

„Vladimír Putin je považovaný za symbol stability v turbulentných politických vodách. Dlhodobo sa snaží budovať si imidž ochrancu, ktorý sa stará o svojich ľudí a tradičné hodnoty, ktoré chráni pred liberálmi. Takýto obrázok imponuje aj mnohým Slovákom,“hovorí Klingová.

Podobné názory zaznievali aj v kvalitatívnom výskume, ktorý Globsec robil minulý rok: pozval si Slovákov rôzneho veku, aby v rámci takzvaných fokusových skupín prezentovali svoj pohľad na svetových lídrov.

„V tých skupinách zaznievalo, že Putin je proslovanský a rozvážny prezident, ktorý sa nenechá vyprovokovať Američanmi. Vraj nebyť jeho, už by tu bola dávno vojna,“dodáva Klingová.

Môžu udalosti posledných hodín Putinove preferencie medzi Slovákmi oslabiť?

Analytici sú skôr skeptickí. Pripomínajú, že veľká časť slovenskej verejnosti vníma

Rusko a Putina viac cez dojmy a emócie než cez fakty.

„Putin v sebe zosobňuje symbol iného systému usporiadania spoločnosti, ktorý sa zdá veľmi príťažlivý. Silný líder na čele krajiny, namiesto demokracie so všetkými nedostatkami, je pre značnú časť populácie reálnou alternatívou,“hovorí bývalý analytik Globsecu Daniel Milo, ktorý dnes pôsobí na ministerstve vnútra.

Aj niektorí ďalší politológovia či sociológovia upozorňujú, že medzi Slovákmi sa zvyšuje dopyt po autoritárskej forme vlády, ktorú reprezentuje práve Putin.

„Pozorujeme celkovú radikalizáciu spoločnosti, ktorá nahráva priaznivcom autoritárskych režimov. Putin je v tomto smere považovaný za ideál,“hovorí Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky (IVO).

PROPAGANDA PREVRACIA VNÍMANIE UDALOSTÍ

Dôležité zároveň bude, či situácia na Ukrajine bude ešte viac eskalovať, prípadne ruské jednotky vstúpia aj na územie kontrolované kyjevskou vládou, čo by zrejme vyvolalo regulárnu vojnu.

Sledovanie snahy Ukrajincov brániť vlastné územie by mohlo časťou verejnosti pohnúť, ani to však nie je isté. Analytici pripomínajú dlhodobé pôsobenie prokremeľskej propagandy, ktorá za vinníka konfliktu označuje Západ a nie Kremeľ.

„Kremeľská propaganda, ktorá sa na sociálnych sieťach šíri hlavne prostredníctvom našich vlastných ľudí, tu za osem rokov zapustila hlboké korene,“poznamenáva Mesežnikov.

Aj januárový prieskum agentúry Focus pre televíziu Markíza ukázal, že 44 percent opýtaných viní z napätia na rusko-ukrajinských hraniciach USA a NATO a nie aktivity prezidenta Putina.

Analytik Milo pripomína, že ešte v roku 2014 väčšina Slovákov odmietla odtrhnutie Krymu, potom však nastúpila éra sociálnych sietí a prokremeľských kanálov, ktorá mohla tieto pomery zmeniť.

„V súčasnej atmosfére, keď je Majdan označovaný v Putinovom prejave za akciu zorganizovanú USA, čo naši domáci „putinofili“radi opakujú, sa dá očakávať, že aj celý konflikt na Ukrajine bude vykresľovaný ako jej „oslobodenie“od nadvlády USA a navrátenie do náruče Matky Rusi. Ak takýto naratív prevládne, tak ani invázia Ruskej federácie na Ukrajinu nemusí zmeniť vnímanie Putina,“dodáva Milo.

Ukrajina nedodržiavala Minské dohody, ktoré sama podpísala. Provokovala, vyhrážala sa, ohrozovala Rusko. A Západ ju úplne nezmyselne hecoval.

Ľuboš Blaha Poslanec Smeru