Má svojho Mizíka

Generálny prokurátor má šancu dokázať, že naozaj neuhne

Žilinka

Keď klame fašista, je to očakávateľné. Keď klame prokurátor, je to neprijateľné. Námestník bratislavskej krajskej prokuratúry Emil Poprac na svojom súkromnom facebookovom profile zdieľal tlačovku Roberta Fica, na ktorej hovoril o zmanipulovaných vyšetrovaniach, šíril aj príspevky zosmiešňujúce vládnych politikov, propagandu ruskej televízie RT či výzvu prezidentke, aby nevymenovala vládu Eduarda Hegera. Z titulu svojej funkcie má pritom pod sebou trestné spisy v najcitlivejších trestnoprávnych kauzách, o ktorých rečnil práve Fico, angažuje sa aj v preverovaní spôsobu, akým dostal bezpečnostnú previerku Daniel Lipšic. Spôsobom, akým zdieľal Ficovo vystúpenie, sa Poprac verejne postavil na jeho stranu, čím jednoznačne spochybnil svoju nezaujatosť a profesionalitu.

Prokuratúra, ktorej vedenie Poprac otvorene podporuje, po internom preverovaní oznámila, že krajský námestník svojím konaním „nenarúša dôveryhodnosť prokuratúry“a jeho správanie na sociálnej sieti možno „subsumovať pod právo na informácie“. V tomto závere nie je ani stopa po pochybnosti, že Porac spomínané statusy naozaj šíril. On však v stredu zverejnil stanovisko, že minimálne posledné dva roky nejaký zloduch na jeho profile bez jeho vedomia zdieľal príspevky, ktoré ešte predtým vymazal.

Toto je situácia ako stvorená na „subsumovanie pod právo na názor“, že ide o očividný nezmysel a jasnú výhovorku. Poprac nielenže poškodil vlastnú dôveryhodnosť, ale aj dôveryhodnosť celej prokuratúry, ktorá mu v tom zatiaľ ochotne asistuje tým, že mu prikryla chrbát.

Jeho zlyhanie už využil advokát členov tímu Očistec na podanie námietky zaujatosti proti celej krajskej prokuratúre.

Na počítačovú negramotnosť sa vyhováral Mizík, keď ho stíhali za antisemitský status. Bolo to také zbabelé fašistické. Keď rovnakú taktiku využíva vysokopostavený prokurátor, je to nebezpečné.

Popracovou povinnosťou je dohliadať na zákonnosť, nie klamať vo chvíli, keď je spochybnená jeho nestrannosť. Je totiž nulová šanca, že mu niekto na profile, na ktorom inak bežne uverejňoval príspevky zo súkromného života, dva roky bez jeho vedomia zverejňoval správy, s ktorými nesúhlasil. To akože raz zverejnil vlastnú fotografiu z výletu na motorkách, potom mu tam niekto proti jeho vôli hodil Ficovu tlačovku, on neskôr zas seba s motorkou a nič si nevšimol?

Ak tento príbeh Popracovi prejde a ak ho Maroš Žilinka prikryje svojou autoritou, tak generálny prokurátor uhol pred svojimi povinnosťami oveľa viac než o milimeter.

Toto je situácia ako stvorená na „subsumovanie pod právo na názor“, že ide o očividný nezmysel a jasnú výhovorku.