Na hranici ukázalo Slovensko solidaritu
Vdedinke Ubľa na slovensko- ukrajinskej hranici sa v sobotu zaplnili miestnosti pomocou z celého Slovenska. Zuzana Burdová s pár priateľmi tam pomáhajú už druhý deň. Zuzana pôsobí ako ochranárka a sprievodkyňa pod neziskovou organizáciou Aevis. Kým v sobotu ráno im chýbali ešte základné veci ako plienky, detské výživy a podobne, poobede o 14.50 už informovala, že majú obrovské množstvo humanitárnej pomoci a netreba nič nosiť.
Z preplnených miestností poobede previezli spolu s miestnou starostkou na ukrajinskú stranu tri dodávky pomoci do najbližšej ukrajinskej obce. Práve na ukrajinskej strane sa tvoria rady ľudí, ktorí pomoc potrebujú, a s prichádzajúcou nocou sa ich situácia zhoršuje.
„Ľudia na autách pokračujú zväčša rovno ďalej, väčšina ľudí má kam ísť alebo čaká, kým po nich prídu príbuzní,” vysvetľuje Zuzana Burdová. Na mieste pôsobí aj slovenský Červený kríž, hasiči, vo Vyšnom Nemeckom pôsobia aj maltézski rytieri.
V Ubli čakajúcich ľudí zhromažďujú v telocvični v obci, kde si oddýchnu, dostanú pomoc, jesť a piť. Pre deti tam je klaun a maľovanky.
„Niektorí ani do telocvične nechcú ísť, pretože sa boja, že sa nestretnú s tým, kto po nich má prísť. Tak čakajú aj niekoľko hodín vonku,” vraví Burdová.
Väčšina ľudí čaká na dohodnutý odvoz do rôznych častí Európy. Kto nemá kam ísť, toho z hraníc prevážajú do utečeneckého tábora do Humenného, kde už hasiči postavili aj červené núdzové stany.
S Ukrajinou nás spájajú tri hraničné priechody: Ubľa, Vyšné Nemecké a Veľké Slemence. Na hranici doteraz okrem slovenskej polície pôsobia hlavne lokálni dobrovoľníci, Červený kríž a zástupcovia gréckokatolíckej cirkvi. V sobotu predpoludním polícia hlásila, že prichádzajúcich priebežne vybavujú a utečenci čakajú na ukrajinskej strane od 8 do 10 hodín. Po tom, ako Ukrajina vyhlásila všeobecnú mobilizáciu a to, že cez hranicu nemôžu odísť muži, počet ľudí na hranici klesol.
RADŠEJ PENIAZE
Branislav Tichý z organizácie Človek v ohrození dorazil v piatok do Vyšného Nemeckého a poobede vyzýval verejnosť cez sociálne siete, rovnako ako Zuzana Burdová, aby na hranice nechodil nikto, kto nie je dohodnutý niekoho vyzdvihnúť. Rovnako obaja prosili, aby nenosil nikto pomoc, ak nie je konkrétne dohodnutý na jej dovezení.
„Táto kríza sa neskončí zajtra a vašu pomoc bude treba aj o týždeň a mesiac. Ušetrite si to na neskôr,“hovorí Tichý.
Ľudia z mimovládok sa zhodujú, že teraz je najefektívnejšie poslať peniaze.
Cesty neďaleko hraničných priechodov treba odbremeniť, zápchy sa tvorili nielen pred obcou Ubľa, ale už aj pred mestom Snina.
Ďalší humanitárni pracovníci z organizácie Človek v ohrození prichádzali aj v priebehu dňa a sú pripravení pôsobiť aj na ukrajinskej strane hranice, kde je kritická situácia. Dlhé čakacie lehoty, zima a nedostatok všetkého spôsobujú, že ľudia trpia zimou a hladom, v autách dochádza v dôsledku kúrenia palivo, mnohí následne kráčajú pešo.
Človek v ohrození má skúsenosti s humanitárnou pomocou na Ukrajine už od roku 2014.
MIESTNI KŇAZI A AJ DOBROVOĽNÍCI Z DIAĽKY
Vo Vyšnom Nemeckom a aj vo Veľkých Slemenciach začali ako prví pomáhať miestni kňazi z Košickej eparchie. Kňaz z Vyšného Nemeckého poskytol prvým vojnovým utečencom ubytovanie a stravu na svojej fare, postupom času sa z nej stal sklad. Kňaz s ďalšími príslušníkmi cirkvi naďalej pomáhajú.
Rovnako zorganizovala Košická eparchia už aj zbierku medzi svojimi veriacimi a zapojila do zbierky aj taliansku cirkev.
Vo Vyšnom Nemeckom sa ocitla aj Zuzana Úradníčková z Banskej Bystrice. Pôvodne mala pomôcť pri prevoze pár utečencov, no nakoniec z toho zišlo, vybrali si Poľsko. Rozhodla sa na mieste zostať celý deň a podarilo sa jej párkrát prejsť aj na druhú stranu a pomôcť s prenosom potravín a diek.
„Z rozprávania sme počuli, že niektorí čakajú už takmer dvadsať hodín. Väčšina ľudí už kráča pešo aj preto, že sa im minul benzín, prosili aj o pohonné hmoty, ale takú formu pomoci som nezaregistrovala.“Podľa jej odhadu a z vypočutého usudzuje, že na ukrajinskej strane čakajú desaťtisíce ľudí. Zdržanie je podľa nich vec ukrajinskej polície, nie našej.
„Je tam aj veľká vlna solidarity lokálnych ľudí, je to veľmi dojímavé,” hovorí Zuzana, ktorá v sobotu podvečer prevážala do Trenčína v aute dve ženy s deťmi, kam si po ne príde niekto z Prahy.