Z komika je vojnový hrdina
Zelenskyj predvádza životný výkon. Jeho premena je neuveriteľná, vraví analytik
Volodymyr Zelenskyj pred štyrmi rokmi zaznamenal drvivé víťazstvo. Muž, ktorého všetci na Ukrajine poznali ako komika a seriálovú hviezdu, dostal vo voľbách 73 percent hlasov a stal sa prezidentom.
Zahraničné médiá takmer bez výnimky ohlasovali, že do funkcie prichádza nová tvár, komik či šoumen, ktorý nemá žiadne skúsenosti s politikou. Jeho plány neboli veľmi konkrétne, pred voľbami hovoril najmä o boji proti korupcii. S Ruskom chcel viesť dialóg a jeho cieľom bolo, aby sa Ukrajine vrátili teritóriá, o ktoré ju pripravil Putin a separatisti, ktorých Rusko podporovalo.
Putinove plány boli iné a Zelenskyj to mal od začiatku ťažké. Boje na Donbase pokračovali, potom začala padať jeho popularita, Zelenskyj sa dostal do centra kauzy, ktorá viedla k impeachmentu Donalda Trumpa, a napokon prišiel ruský útok na Ukrajinu.
Z komika sa tak nedobrovoľne stal vojnový prezident, ktorý musí robiť tie najťažšie rozhodnutia: vyhlasovať stanné právo či mobilizáciu a posielať vojakov do ťažkých bojov.
Zelenskyj túto úlohu zatiaľ zvláda. Putinovi odkazuje, že Ukrajina sa nevzdá bez boja a z Kyjeva neplánuje odísť aj napriek tomu, že mu ide o život.
.
JE CIEĽOM ČÍSLO JEDEN
Zelenskyj to v piatok povedal jasne: pre nepriateľa je cieľom číslo jeden. Hneď na druhom mieste je vraj jeho rodina. Podobne to vidia Američania, ktorí sú presvedčení o tom, že Vladimir Putin chce zvrhnúť ukrajinskú vládu.
Zelenskyj zjavne nechce, aby sa zopakoval scenár, ktorý sme v auguste videli v Afganistane. Rýchly útek prezidenta Ašrafa Ghaního predpovedal pád Kábulu. Kyjev stále odoláva ruskému útoku a Zelenskyj v piatok poprel správy o tom, že odišiel z hlavného mesta.
Analytik Pavel Havlíček vraví, že Zelenskyj sa správa ako skutočný štátnik a ľuďom vysiela správne signály. Najviac sa to prejavilo, keď neodišiel z krajiny. „Vieme, že je v hľadáčiku ruských tajných služieb, no ostáva na Ukrajine. Nezachoval sa ako pokrytec a ostáva so svojimi ľuďmi do poslednej chvíle. Myslím, že raz mu to budú ľudia pripisovať ako veľkú zásluhu,“vraví expert z Asociácie pre medzinárodné otázky.
Transformáciu Zelenského z neskúseného politika a komika na štátnika považuje za neuveriteľnú. „Urobil maximum, čo sa dalo. Správa sa statočne a motivuje svoj národ,“dodáva analytik. Za chybu považuje to, že dlhšie váhal pri mobilizácii, no uznáva, že Zelenskyj musel pri svojich krokoch brať aj iné faktory, najmä tie ekonomické.
Zaujímavý pohľad na zmenu, ktorou prešiel, má ukrajinský filozof Volodymyr Jermolenko. Pre New York Times povedal, že na Zelenskom sa prejavilo to, čo zažíva celá ukrajinská spoločnosť, ktorá takisto prešla podobnou transformáciou. Vidieť to na odhodlaní mnohých ľudí bojovať proti silnej ruskej armáde a brániť Ukrajinu.
Najväčší podiel na tom majú udalosti z roku 2014, keď Putinov režim anektoval Krym a vyvolal vojnu na východe Ukrajiny. Dnes už medzi expertmi panuje všeobecná zhoda, že ruský prezident takto prispel k zjednoteniu spoločnosti, ktorá sa nasmerovala na cestu reforiem a prozápadných ambícií.
„Časť ukrajinskej spoločnosti nenávidí ruský režim za to, čo robí, a za utrpenie, ktoré spôsobil. Za osem rokov priniesla vojna 14-tisíc obetí a to je ešte bez súčasných strát, ktoré nedokážeme vyčísliť,“vysvetľuje Havlíček, podľa ktorého dlhodobé ponižovanie a agresia priviedli Ukrajincov bližšie k EÚ a NATO.
Preto si Havlíček myslí, že ak by ruská armáda zvrhla Zelenského, ani zďaleka by to nebol koniec bojov.
„Okolo 50 percent Ukrajincov hovorí, že sú ochotní zapojiť sa do ozbrojeného boja. To je približne 20 miliónov ľudí, čiže obrovská masa ľudí. Ak ukrajinská armáda zvládne prvý nápor, nasadí sa mobilizované obyvateľstvo, pre Rusko to môže byť veľký problém,“vraví český analytik.
PREDVÁDZA ŽIVOTNÝ VÝKON
Seriál, ktorý preslávil Zelenského, sa volá Sluha ľudu. Politik v ňom hral učiteľa, ktorý sa zhodou okolností stane prezidentom. Zelenského kariéra sa vyvíja presne podľa tohto scenára. Až na jednu zmenu. Ani vo vymyslenom príbehu sa scenáristi neodvážili napísať dejovú líniu, ktorá by obsahovala veľkú vojnu s Ruskom.
Zelenskyj ju teraz zažíva v skutočnom svete a za to, ako postupuje, si získal uznanie aj v zahraničí. New York Times to označil za jeho životný výkon. Drží pokope vládu a jeho odhodlanie je dôležité pre morálku vojakov, ktorí bránia aj vládnu štvrť v Kyjeve.
Jej pád by bol viac ako symbolický. Znovu si môžeme pomôcť príkladom z Afganistanu, kde Taliban v polovici augusta dostal pod kontrolu takzvanú Zelenú zónu. Štvrť, kde sídlili štátne inštitúcie aj zahraničné ambasády, roky patrila medzi najbezpečnejšie v krajine. Postupne sa vyprázdnila a Taliban nad ňou získal kontrolu, rovnako ako nad zvyškom mesta.
To Zelenskyj nechce dopustiť. V piatok večer zverejnil aj video z Kyjeva, kde spolu s ďalšími členmi vlády ľuďom odkazuje, že ostáva v hlavnom meste a snaží sa, aby Ukrajina ostala nezávislá.
Aj v noci na sobotu, keď boje v meste pokračovali, odmietol evakuáciu, ktorú mu ponúkajú Spojené štáty. Američanom odkázal, že potrebuje muníciu, nie odvoz.
Západu vyčíta, že pre Ukrajinu nerobí viac. Vo štvrtok ráno vo svojom prejave povedal, že sankcie Putina nepresvedčili, aby prestal útočiť.
„Kto je pripravený bojovať? Nikoho nevidím. Kto je pripravený poskytnúť Ukrajine záruku členstvo v NATO? Všetci sa boja,“povedal Zelenskyj. O pár hodín neskôr vyzval Európanov, ktorí majú bojové skúsenosti, aby prišli na Ukrajinu a bojovali po boku miestnej armády a dobrovoľníkov.
ANALYTIK: VOJENSKÝ PUČ JE NEZMYSEL
Ukrajinský prezident robí ešte jeden dôležitý krok. Vo svojich prejavoch sa v ruštine prihovára aj ruskej verejnosti. Medzi ľuďmi, ktorí sú proti vojne, to môže vyvolať ešte väčší odpor proti krokom Putinovho režimu.
Zároveň sa Zelenskyj snaží nájsť cestu k rokovaniam. Putinovi ponúka stretnutie a nevylučuje ani debatu o neutralite, no žiada bezpečnostné garancie. Moskva chce, aby Ukrajina najprv zložila zbrane.
Putin však aj v piatok opakoval svoje výroky o genocíde, fašistoch a dokonca vyzval ukrajinskú armádu, aby zvrhla Zelenského a potom s ním prišla rokovať.
Pavel Havlíček hovorí, že je to úplný nezmysel. „Iba to ilustruje, ako veľmi je Putin odtrhnutý od reality. K Ukrajincom a ich elite prechováva nenávisť a paranoju, ktoré sme videli aj v jeho pondelkovom prejave.“
Takéto výzvy podľa analytika nemajú šancu na úspech. „Hlavne, ak to je apel na armádu, ktorú v posledných dňoch masakrujú. Zapadá to do plejády neuveriteľných výrokov Putina,“dodáva Havlíček.
Ak Ukrajina bude aj naďalej odolávať, rokovania by mohli prísť, pretože Rusko podľa
Z komika sa nedobrovoľne stal vojnový prezident, ktorý musí robiť tie najťažšie rozhodnutia: vyhlasovať stanné právo či mobilizáciu a posielať vojakov do ťažkých bojov. Zelenskyj túto úlohu zatiaľ zvláda. Putinovi odkazuje, že Ukrajina sa nevzdá bez boja a z Kyjeva neplánuje odísť aj napriek tomu, že mu ide o život.
Havlíčka nemôže fungovať vo vákuu a tlak zvonku aj zvnútra krajiny bude silnieť. Teoreticky si to vie predstaviť pod patronátom Číny, ktorá je dnes jediným spojencom Ruska medzi veľkými krajinami.
Putin v piatok telefonoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a podľa čínskej štátnej televízie mu povedal, že je pripravený rokovať s Ukrajinou. Samozrejme, nie je to bez podmienok.
CHCEL BYŤ INŠPIRÁCIOU PRE SUSEDOV
Zelenskyj už pri nástupe do funkcie chcel viesť dialóg s Ruskom. Jedným z jeho predvolebných cieľov bolo ukončiť konflikt na východe Ukrajiny. Už tri dni po tom, čo prebral úrad, sa však ukázalo, že to nebude také jednoduché.
Putin začal v apríli 2019 rozdávať pasy obyvateľom Donbasu. Považovalo sa to za provokáciu a možnú zámienku pre vojenský zásah. Európska únia vtedy Ukrajine odkázala, že podporuje jej nezávislosť a že správanie Moskvy ju veľmi znepokojilo. Kyjev zas Západ žiadal, aby zaviedol ďalšie sankcie.
O tri roky neskôr sa táto zámienka potvrdila. Rusko najprv začalo evakuovať ľudí z území, ktoré ovládajú separatisti, potom ich uznalo a napokon na Ukrajinu poslalo svoju armádu.
Zelenskyj pritom zažíval ťažké chvíle aj pri inej zahraničnopolitickej téme. Ukrajinský prezident sa stal jednou z hlavných postáv sporu, ktorý viedol k impeachmentu Donalda Trumpa. Znovu nedobrovoľne.
Na jeseň 2019 sa ukázalo, že Trump na Zelenského tlačil, aby Ukrajina vyšetrovala Joea Bidena a jeho syna Huntera. Americký prezident tak chcel získať výhodu vo voľbách, no nakoniec sa to skončilo obrovským škandálom, pre ktorý čelil odvolávaniu.
Zelenskyj sa vtedy snažil udržať si odstup od celej kauzy. Teraz čelí omnoho väčšej výzve, hoci svoju prezidentskú kariéru si predstavoval úplne inak. „Všetkým postsovietskym krajinám hovorím: pozrite sa na nás, všetko je možné,“vyhlásil pred necelými troma rokmi, keď vyhral voľby.
Jeho slová sú aktuálne aj dnes, no v inom význame. Namiesto inšpirácie je Ukrajina výstrahou (nielen) pre susedov Putinovho Ruska. Ten sa podľa všetkého snaží o zmenu režimu.
K často spomínanému scenáru o dosadení bábkovej vlády je však Havlíček skeptický. „Dlhodobo okupovať ukrajinské územie a držať tam väčšie množstvo jednotiek by bolo pre Rusko katastrofou. Navyše, ak vás neznášajú dve tretiny obyvateľov, tak nebudú rešpektovať žiadnu vládu, ktorú umelo dosadíte. Okrem toho nikdy nebude medzinárodne uznaná,“vraví analytik, podľa ktorého by to nebolo udržateľné.
„Môže sa to vymknúť kontrole aj vzhľadom na domácu politiku, nespokojnosť ľudí a oligarchov. Je to neuveriteľné riskantná hra,“dodáva.