Vojnu nepodporujú ani Lukašenkovi najvernejší
V nedeľu sa v Bielorusku konalo referendum, v ktorom sa rozhodovalo, či na jeho území budú môcť byť jadrové zbrane
Oruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi a jeho bieloruskom náprotivku Alexandrovi Lukašenkovi je známe, že spolu ľudsky nevychádzajú najlepšie. Z politického hľadiska si však nikdy neboli takí blízki ako teraz.
Viacerí vojenskí analytici upozorňujú na to, aký dôležitý bol Lukašenko pri Putinovom rozhodnutí o vojne proti Ukrajine. Bieloruské vojsko sa síce nezapája priamo, ale ruskej armáde umožnilo postupovať na Kyjev najkratšou možnou trasou, a tak jej dalo výraznú výhodu.
„Netuším, či Bielorusko túto vojnu prežije. Sledujeme začiatok niečoho, čo je mimoriadne nebezpečné,“napísal na twitteri Franak Viačorka, poradca líderky exilovej opozície Sviatlany Cichanovskej.
Samotná Cichanovská bieloruského prezidenta obvinila z „velezrady“.
Aká je úloha Bieloruska v konflikte proti Ukrajine? Odpoveď sme hľadali s politickým analytikom Aľaksejom Kažarskim z Univerzity Komenského v Bratislave.
BIELORUSKO NEROVNÁ SA LUKAŠENKO
„Bielorusko sa ocitlo v pozícii Putinovho a Lukašenkovho rukojemníka. Je to krajina de facto okupovaná Ruskom, ktorá bola vtiahnutá do kremeľskej imperialistickej vojny,“vysvetľuje Kažarski.
Obyčajných ľudí podľa analytika konflikt desí. „Navyše hovoríme o vojne, ktorá nemá nič spoločné s bieloruskými národnými záujmami. Mnohí sa tiež hanbia za to, že bieloruské územie sa využíva na spúšťanie útokov proti Ukrajine,“pokračuje. Zatiaľ čo po celom Rusku sa konajú masívne demonštrácie proti vojne, v Bielorusku ľudia do ulíc nevychádzajú. Kažarski sa im nečuduje: „Po mesiacoch teroru sú Bielorusi príliš vystrašení.“
Nadväzuje naňho analytička Oľga Dryndová, ktorá pre portál Foreign Policy povedala: „Bielorusi chcú mať v tomto konflikte neutrálny status. Nemôžu však len tak vyjsť na ulicu a ukázať nesúhlas vzhľadom na zásahy polície.“V posledných dvoch rokoch sa v krajine konali najväčšie protesty od vyhlásenia nezávislosti. Ich spúšťačom boli prezidentské voľby, ktoré Lukašenko zmanipuloval.
Demonštrácie boli brutálne potlačené a Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva dokonca disponoval informáciami o stovkách prípadov mučenia a neľudského zaobchádzania vrátane prípadov znásilnenia.
„Je tu však nádej, že Ukrajina a zvyšok sveta si po protestoch z roku 2020 budú pamätať, že Lukašenko a Bielorusko neznamenajú to isté. Človek, ktorý asistuje Putinovi pri vojnových zločinoch, nereprezentuje bieloruský národ a jeho vôľu,“pokračuje Kažarski.
LUKAŠENKO NEMÁ Z VOJNY NIČ
Práve protesty, ktoré sa začali v máji 2020, sú nevyhnutné pre pochopenie bieloruskej pozície v ruskej invázii.
„Lukašenko chcel po roku 2020 zostať pri moci za každú cenu, a tak sa stal kompletne závislým od Putina. Zdá sa, že teraz dostal od vrchného pána ponuku, ktorú nemohol odmietnuť,“vraví expert z Univerzity Komenského.
Bieloruský prezident sa dlhé roky snažil o politiku „na všetky svetové strany“- hoci Putin žiadal o užšiu spoluprácu s
Ruskom, Lukašenko sa nechcel vzdať ani vzťahov so Západom.
Po zmanipulovaných voľbách sa však jeho vzťahy s predstaviteľmi západných krajín výrazne narušili a v súčasnosti mu ostal prakticky len jeden spojenec.
Experti sa zhodujú, že Lukašenko z vojny nebude profitovať. „Iste, vždy mu vyhovovalo geopolitické napätie v regióne, pretože mu to umožnilo prezentovať sa ako spojenec je rok, dokedy by mohol vládnuť Bielrousku Alexander Lukašenko, ak by prešli v referende zmeny ústavy
Moskvy. Výmenou za to získaval rôzne výhody alebo dokonca vystupoval v úlohe mediátora ako v roku 2014,“vysvetľuje Kažarski.
Naráža tým aj na takzvané Minské protokoly, ktoré boli výsledkom rokovania Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka s Lukašenkovou podporou.
„Lenže vojna - a špeciálne vojna proti takej blízkej krajine ako Ukrajina - je v Bielorusku vysoko nepopulárna. Dokonca aj medzi tými, ktorí ešte Lukašenka podporujú,“myslí si analytik.
Súhlasí aj analytik Ichar Tyškevič, ktorý pre al-Džazíru povedal, že Lukašenkovi vyhovovalo obdobie pred začiatkom vojny. „Keď hovoríte o nebezpečenstve konfliktu, vždy môžete vyjednať nejakú podporu na vylepšenie vojska či jednoducho finančnú podporu,“povedal.
V okamihu, keď sa vojna začala, sa však všetko mení.
DISKUTUJE SA O SANKCIÁCH
Bielorusko a Rusko spolu majú pravidelné vojenské cvičenia, jedno také absolvovali aj vo februári tohto roka. Tisíce ruských vojakov už ostali na území Bieloruska, odkiaľ zaútočili na Ukrajinu.
Lukašenko to nevylúčil smerom do budúcnosti, no nateraz prítomnosť bieloruských vojsk na Ukrajine odmietol. Lenže ako povedal pre Denník N šéfredaktor českého servera Armádní noviny Jan Grohman: „Nebyť útoku z bieloruského územia, Ukrajinci by sa nemuseli príliš starať o obranu Kyjeva a mohli by sa sústrediť na obranu východnej hranice či územia okolo Krymu.“
Putin už bieloruskému prezidentovi povedal, že „akýkoľvek útok na bieloruské územie bude vnímať ako útok na Rusko“.
Aj preto od predstaviteľov NATO čoraz častejšie zaznieva, že k vojne musíme pristupovať, akoby mali Bielorusko a Rusko spoločnú hranicu. Povedal to okrem iného lotyšský minister zahraničných vecí Edgars Rinkevics, podľa ktorého je Lukašenkovo Bielorusko „vazalským štátom“.
Pobaltské štáty aj iné krajiny žiadajú Európsku úniu, aby okrem Moskvy uvalilo silnejšie sankcie aj na Minsk. Slovenský premiér Eduard Heger potvrdil, že sa o tom na úrovni EÚ diskutuje.
Spojené štáty americké medzičasom uvalili sankcie na 24 bieloruských občanov, ktorí podporili ruskú ofenzívu. Sankcie sa týkajú aj dvoch štátnych bánk.
Jedným z adresátov sankcií je oligarcha Alexandr Zajcev, ktorý má s Lukašenkom blízke vzťahy.
REFERENDUM O „BEZJADROVOM STAVE“
Už v nedeľu sa pritom v Bielorusku konalo referendum o ústavných zmenách. Jednou z možných zmien je zrušenie klauzuly o „neutralite“.
V praxi by to znamenalo, že na bieloruskom území by sa mohli nachádzať jadrové zbrane z Ruska.
Zmeny v ústave ešte viac upevnia Lukašenkovu moc a umožnia mu ostať vo funkcii až do roku 2035. V tom čase by mal 80 rokov. Vo funkcii je od roku 1994.