Čo pre Rusko znamená zmrazenie zahraničných rezerv
Spojené štáty a Európska únia koordinovane oznámili sankcie na operácie ruskej centrálnej banky spolu s vyradením Ruska z medzinárodného bankového systému SWIFT v sobotu krátko pred polnocou. Prvé informácie o možnosti takého kroku priniesla agentúra Bloomberg.
Po ruskej invázii na Krym v roku 2014 si Rusko postupne vybudovalo rezervy v zahraničných menách a zlate, ktorých celková hodnota dosiahla 643 miliárd dolárov. Sú tak štvrté najväčšie na svete. Okrem iného majú slúžiť ako nástroj centrálnej banky proti oslabovaniu rubľa – môže za ne nakúpiť domácu menu a sťahovať ju tak z trhu.
KURZ RUBĽA STRMO NADOL
Po rozpútaní vojny došlo k očakávanému strmému prepadu kurzu rubľa. Ruská centrálna banka preto začala zahraničné meny v tomto týždni významnejšie rozpredávať, čo urobila vôbec prvýkrát od roku 2014.
Krok Západu znamená zablokovanie zhruba polovice ruských rezerv. Ešte pred ôsmimi rokmi bola v západných krajinách väčšina zahraničných mien držaná centrálnou bankou. Odvtedy sa štruktúra dosť zmenila – ruskí centrálni bankári mnoho rezerv presunuli do zlata alebo čínskych jüanov.
Skoro polovicu svojich devíz však ruská centrálna banka podľa údajov z minulého roka stále drží v západných krajinách, kde ich môže protiputinovská koalícia nechať zablokovať. Podľa údajov z júna má centrálna banka stále vyše šestnásť percent svojich aktív v dolároch a viac ako 32 percent v eurách, čo zodpovedá viac než 300 miliardám dolárov.
Pätina zdrojov v zlate je uskladnená predovšetkým na území Ruska, takže sa ho západné sankcie nedotknú. Zhruba ďalších 12 percent aktív Bank Rossia predstavujú čínske jüany, ktoré možno tiež považovať za bezpečný menový „prístav“.
Aj zablokovanie polovice rezerv by však mohlo výrazne narušiť možnosti držať hodnotu rubľa v rozumných medziach. „Pre Rusko by to bolo zničujúce, rubeľ by sa zrútil,“povedal Bloombergu stratég londýnskej investičnej spoločnosti Bluebay Asset Management Tim Ash. Takáto situácia by mohla viesť k nekontrolovanej inflácii a ďalším komplikáciám nákupov zo zahraničia.
Niektorí analytici predpokladajú, že zablokovanie rezerv centrálnej banky môže byť dokonca účinnejšie ako vyradenie Ruska z bankového systému SWIFT. Pre aktuálnu situáciu však neexistuje precedens.
V MINULOSTI IRÁN A VENEZUELA
Sankcie voči centrálnej banke iného štátu už Spojené štáty vykonali v minulosti. Týkali sa však menších ekonomík. V roku 2019 zaradilo americké ministerstvo financií na čiernu listinu menové orgány Iránu a Venezuely. Je na nej aj centrálna banka Severnej Kórey.
Scenár bol vo všetkých príkladoch prakticky rovnaký – Spojené štáty sankciami obmedzili obchod s americkými firmami a bankami, zároveň tiež znemožnili obchodovanie v amerických dolároch na akejkoľvek formálnej rovine, teda cez západné inštitúcie.
Napríklad pre Irán boli sankcie smerujúce na centrálnu banku iba „kozmetickým“krokom, pretože v tom čase bol Irán prakticky odstrihnutý od mnohých obchodných tokov. Čiastkové sankcie totiž na iránskeho