Pekingu aktuálna situácia vyhovuje

Keď sa v piatok v Bezpečnostnej rade OSN rokovalo o ruskej invázii na Ukrajinu, Čína prišla so stanoviskom, ktoré vyvolalo nádej, že Peking by mohol pomôcť zastaviť vojnu. Čínsky veľvyslanec pri OSN použil slová, ktoré sa dajú chápať ako kritika Ruska.

Povedal, že Čína je znepokojená, zvrchovanosť štátov by sa mala rešpektovať a situácia sa dostala do bodu, ktorý sa Pekingu nepáči.

Mohlo by to naznačovať, že čínska vláda začne vyvíjať tlak na Vladimira Putina.

Nie je to však také jednoduché. Čína sa zároveň zdržala pri hlasovaní o rezolúcii, ktorej cieľom bolo „vyjadriť ľútosť“nad ruskou agresiou. Veľa o jej postoji vypovedá aj to, že popri svojich diplomatických stanoviskách nechce použiť slovo invázia.

PREČO TO ČÍNE VYHOVUJE

Odborník na Čínu Matej Šimalčík vraví, že komunistickej strane aktuálna situácia vyhovuje, a to hneď z viacerých dôvodov. V prvom rade preto, že odpútava pozornosť a zdroje Západu od indo-pacifického regiónu, ktorý je pre Čínu kľúčový.

Čína zároveň vie, že ak Rusko v konflikte neuspeje, získa nad ním výraznú mocenskú prevahu a ekonomicky ho k sebe pripúta, vysvetľuje Šimalčík.

„Naopak, v prípade ruského úspechu a zmien v súčasnej bezpečnostnej architektúre v Európe, či dokonca vo svete, by získala aj Čína, ktorá sa netají tým, že by rada videla multipolárne usporiadanie sveta,“hovorí výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS).

Čína sa zatiaľ drží ruskej verzie: nehovorí o invázii, Rusko nepovažuje za vinníka a z agresie obviňuje USA a NATO.

„USA prilievali olej do ohňa, rozdúchavali plameň,“povedala vo štvrtok Chua Čchun-jing, námestníčka čínskeho ministerstva zahraničných vecí.

Ešte predtým Chua ďalším stanoviskom jasne dala najavo, aký je pohľad Pekingu – za krízou vidí rozširovanie NATO smerom na východ, až k „ruskému prahu“. „Myslelo niekedy na dôsledky, ktoré môžu plynúť z toho, ak je veľká krajina pritlačená k múru?“pýtala sa Chua.

Pri kritike NATO používajú aj udalosti z roku 1999, keď Aliancia počas vojny v Juhoslávii omylom zbombardovala čínske veľvyslanectvo v Belehrade.

Čínsky postoj k ruskému útoku vychádza z dlhodobej doktríny vlády v Pekingu, ktorá sa dá zjednodušene vysvetliť takto: nemiešame sa do rozhodnutí iných štátov (pokiaľ sa nás netýkajú), preto sa ani vy nemiešajte do tých našich.

Čína teda tvrdí, že rešpektuje suverenitu štátov, no zároveň má problém otvorene odsúdiť inváziu, ktorá je obrovským zásahom do zvrchovanosti Ukrajiny. Slovu invázia sa vyhýbajú za každú cenu a radšej používajú slovné spojenia ako „operácia“alebo „aktuálna situácia“.

Matej Šimalčík vraví, že ho to neprekvapuje, pretože koncepty nezasahovania a teritoriálnej integrity, čiže dve tradičné súčasti čínskej zahraničnej politiky, si Čína bežne prispôsobuje svojim aktuálnym záujmom. Keď hovoria o územnej celistvosti Ukrajiny, snažia sa aspoň formálne držať čínsku zahraničnú politiku v jej tradičných rámcoch, dodáva analytik.

Šimalčík vraví, že Čína považuje Rusko za strategického partnera pri ich spoločnom cieli – zmeniť liberálne medzinárodné usporiadanie sveta, ktoré je založené na pravidlách, do takej podoby, ktorá bude viac vyhovovať čínskym predstavám a záujmom autokratických režimov.

„Aj preto Čína volí opatrnú podporu Putinovho režimu. Opatrná je práve preto, aby v prípade ruského neúspechu mala možnosť vycúvať,“hovorí odborník na Čínu.

PRE ČÍNU TO NIE JE JEDNODUCHÉ

Vyjadrenia čínskeho veľvyslanca pri OSN sa interpretovali aj ako úspech v snahe vraziť klin medzi Rusko a Čínu, ale zatiaľ sa nezdá, že by sa to malo naozaj stať. Putin po zasadnutí Bezpečnostnej rady telefonoval so Si Ťin-pchingom, obaja sa zhodli na tom, že sankcie Západu sú neprijateľné, a čínsky prezident tomu ruskému povedal, že jeho kroky rešpektuje.

Putin podľa čínskej televízie povedal, že chce rokovať s Ukrajinou. Televízia, samozrejme, pripomenula, že Si chce to isté a dúfa, že situácia sa vyrieši vďaka dialógu.

Možnosť, že by rokovania medzi Moskvou a Kyjevom sprostredkovala práve Čína, však zatiaľ nie je veľmi pravdepodobná. Matej Šimalčík to vysvetľuje tak, že čínska zahraničná politika je do veľkej miery len predĺžením jej domácej politiky. Preto pre ňu nie je pohodlné, ak má reagovať na ruskú inváziu Ukrajiny, ktorá nemá priamy vzťah k domácej politike.

„Výraznejšiu zmenu postoja môžeme očakávať vtedy, ak situácia začne mať priame dôsledky pre vnútroštátne záujmy komunistickej strany. V takom prípade si viem predstaviť, že Čína sa bude snažiť zohrávať aktívnejšiu rolu v mediácii riešenia konfliktu,“hovorí.

Zatiaľ Peking stojí na ruskej strane, čo potvrdil aj v pondelok, keď ministerstvo zahraničných vecí skritizovalo sankcie, najmä odpojenie niektorých ruských bánk od systému SWIFT. Sankcie považuje za ilegálne – to je znovu presne v línii toho, čo hovorí Moskva.

Podľa Američanov zatiaľ Čína nepomáha Rusku vyhnúť sa západným sankciám, no tie by v konečnom dôsledku mohli viesť k ďalšiemu zbližovaniu Ruska a Číny, najmä preto, že Kremeľ nebude mať na výber.

„Postupné pritvrdzovanie západných sankcií, ktoré vedie k izolácii Ruska v politickej i ekonomickej oblasti, ho robí závislejším na Číne. Väčšia závislosť Ruska na Číne by znamenala, že Peking bude mať viacero pák, ako ovplyvniť Putinovo ďalšie konanie. Vzhľadom na aktuálne záujmy sa však Čína bude skôr stavať opatrne na stranu Ruska ako aktívne proti nemu vystupovať,“vraví Matej Šimalčík.

MÔŽU ZAÚTOČIŤ NA TAIWAN?

Je tu ešte jeden rozmer. Ruská invázia na Ukrajinu posilnila obavy z toho, že niečo podobné by sa mohlo zopakovať aj v juhovýchodnej Ázii. Čína si robí nárok na Taiwan, považuje ho za súčasť svojho územia a pravidelne do vzdušného priestoru pri ostrove posiela svoje lietadlá.

Experti na medzinárodnú bezpečnosť ešte pred ruským útokom vraveli, že Čína bude veľmi pozorne sledovať kroky Ruska a najmä to, ako na ne bude reagovať Západ. Ak by jeho odpoveď bola slabá, Čínu by to mohlo posmeliť k invázii.

Ďalšia obava plynie z toho, že celý svet sa momentálne venuje vojne na Ukrajine. Západ všetku podporu smeruje práve tam a na útok proti Taiwanu, by nemusel stíhať reagovať.

Šimalčík hovorí, že útok na Taiwan je momentálne nepravdepodobný. „Čína však intenzívne sleduje, ako sa vyvíja konflikt na Ukrajine a ako na Putinovu agresiu reagujú západné štáty, čo, samozrejme, bude reflektovať vo vlastných plánoch.“

Postupné pritvrdzovanie západných sankcií, ktoré vedie k izolácii Ruska v politickej i ekonomickej oblasti, ho robí závislejším na Číne.

Matej Šimalčík analytik