Camp Žilina, bezpečný prístav pre utečencov

Camp Žilina je veľká súkromná administratívna budova, kde momentálne žije vyše 70 ukrajinských, marockých, nigérijských a ďalších utečencov pred vojnou v Ukrajine, o ktorých sa starajú dobrovoľníci

Plynulo komunikovať s podnikateľom Milanom Dubecom, ktorému budova patrí ( so spoločníkmi), je veľmi zložité. V jednu chvíľu stojí pred vami, o chvíľu ho už len počujete komunikovať po anglicky z neznámeho miesta labyrintu plného paravánov a stoviek postelí. Dubec tam trávi celé dni.

Po každom dni v campe, kde stretáva zanietených a odhodlaných ľudí ochotných pomáhať, zaopatrených utečencov a hrajúce sa deti, má pocit, že je to „fajn“. Potom príde večer domov, zapne si správy a „prebudí sa“do pokračujúcej vojny a tragédie plnej umierajúcich ľudí.

KEBY MOHLI, DOŠTUDOVALI BY U NÁS

„Toto sú študenti, budúci lekári a inžinieri z Maroka a Nigérie. Je ich štyridsať a prišli sem, lebo ich vraj zatiaľ nikto nikde nechcel. Nikto ich nechcel, znamená, že ich odmietali ubytovať… Počkajte tu, ak sa nebudem vracať, tak ma len niekto spomalil,“preruší Milan Dubec rozprávanie a rieši ubytovanie pre ukrajinskú rodinu s dvomi deťmi.

„Tí chlapci a dievčatá sú úplne skvelí, vďační a bezproblémoví. Keď prišli, okamžite nám pomáhali skladať postele a stavať paravány,“hovorí o chvíľu o afrických študentoch.

Na Ukrajine podľa verejne dostupných informácií študuje 78-tisíc zahraničných študentov, z toho takmer polovica z Indie, Maroka a Nigérie.

Väčšina afrických zahraničných študentov, s ktorými sme sa rozprávali v Žilina Campe, zvažuje aj možnosť, že ak bude vojna na Ukrajine trvať dlhšie, alebo konflikt zamrzne, doštudujú na Slovensku. Ten najmenší problém je, ako hovorí Maročan Oussama, že všetky jeho dokumenty o štúdiu zostali v Charkove. Uvažuje tiež o výške školného na Slovensku (v Charkove 2400 dolárov ročne) a o tom, či by mohli u nás pracovať popri štúdiu.

Tieto predstavy však narážajú na realitu našich zákonov – ľudia, ktorí nemajú ukrajinský pas, nemôžu dostať štatút odídenca, ktorý im garantuje pobytové právo do konca tohto roka, lekársku starostlivosť aj právo zamestnať sa a študovať.

„Podľa dnes platných predpisov by mali byť repatriovaní do domovskej krajiny. Ale pokiaľ viem, dnes by mala Európska únia rozhodnúť, ako sa postaviť k zahraničným študentom, ktorí boli na Ukrajine. Boli tu aj ľudia zo Žilinskej univerzity a konštatovali, že časť z nich by sa vedela uplatniť aj na univerzite. Sú to ľudia s obrovským potenciálom a bola by obrovská škoda, keby u nás nemohli doštudovať,“hovorí Milan Dubec, ktorý pre študentov preveroval možnosti štúdia na Slovensku.

Dubecove úvahy potvrdila aj dekanka Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine Andrea Čalkovská. Konštatovala, že existuje možnosť, aby títo študenti doštudovali na Slovensku, no podľa informácií z ministerstva školstva a Univerzity Komenského „je rozdiel, či o doštudovanie požiada Ukrajinec alebo občan iného štátu, ktorý na Ukrajine študoval.“

Jesseniova fakulta je podľa dekanky Čalkovskej ochotná po nastavení pravidiel ministerstvom školstva prijať určitý počet študentov do svojich študijných programov.

OUSSAMA – MAROKO

Oussama má 20 rokov a z Maroka prišiel študovať za strojného inžiniera do ukrajinského Charkova. Po rozhovoroch s kolegami a priateľmi hovorí, že ak by sa vojna predlžovala, „všetci“by radi zostali a doštudovali na Slovensku.

V Charkove sa už žiť nedalo. „Ruskí vojaci každý deň útočili na mesto a počuli sme výbuchy v meste, v parkoch, blízko univerzity, bombardovali aj obytné domy. Celé časti mesta sú zničené. Rozhodli sme sa, že bude lepšie odcestovať do nejakej krajiny, kde nás prijmú,“rozpráva Oussama.

Od svojich vlád dostali informáciu, že Slovensko otvorilo hranice pre zahraničných študentov. S priateľmi nasadol do vlaku medzi Charkovom a Ľvovom, pokračovali do Užhorodu a dostali sa na slovenské hranice. Šesť hodín čakali na odbavenie, kým im dovolili prekročiť hranice, a od nedele sú v Žiline. Keď utekali z Charkova, o Slovensku nevedeli nič, teraz Oussama vie, že existuje Bratislava.

„Slováci sú veľmi dobrí ľudia. Poskytli nám jedlo aj nocľah,“rozpráva Oussama. Zatiaľ pozná z našej krajiny len Camp Žilinu.

FAYCAL – MAROKO

Faycal je tiež z Maroka. Päť rokov študoval farmáciu v Charkove. Rozpráva, že teraz ešte ani nevie vyjadriť smútok, ktorý cíti, a popísať situáciu, ktorá je na Ukrajine po napadnutí susedmi z Ruskej federácie.

„Opustili sme priateľov, rodiny, profesorov, lekárov. Situácia tam je skutočne zlá. Ľudia naozaj umierajú. Nie je mi ani tak ľúto za mojím štúdiom, je mi ľúto obetí vojny. Dúfam, že táto nočná mora sa rýchlo skončí a všetci sa zachránia,“povedal a odkázal Slovákom veľké ďakujem.

ALINA – CHARKOV

Ukrajinka Alina (29) pochádza z Donecka a ušla z Charkova. Pred vojnou pracovala ako

Sú to ľudia s obrovským potenciálom a bola by obrovská škoda, keby u nás nemohli doštudovať.

Milan Dubec podnikateľ