Čo ak názov Ukrajiny obsahuje anglické cry?

Putin, Rusko, Ukrajina, vojna, moc – odporúčania na knihy osvetľujúce aktuálnu situáciu od redaktorov a externých spolupracovníkov Denníka N

Prebiehajúci vojnový stav nepôsobí ako čas na čítanie kníh. My našťastie stále máme ten luxus, aby sme si obraz mohli doplniť čítaním. Členovia redakcie Denníka N a externí spolupracovníci ponúkajú tipy na ponor do súvislostí dnešného diania.

Kolega Štefan Bugan odporúča knihu ruského novinára Michaila Zygara Všetci mocní Kremľa (Absynt, 2016). Tá sa v tipoch objavuje najčastejšie. Už jej podtitul je veľavravný: Putin je Rusko. Ak bude Putin, bude aj Rusko, ak nebude Putin, nebude ani Rusko.

Kniha demaskuje idealizovaného ruského vodcu. Hneď po vydaní v roku 2015 sa stala v Rusku bestselerom a vyvolala rozruch v krajinách, v ktorých vyšiel jej preklad. Slovenské vydanie práve čaká na dotlač.

Reportér Tomáš Hrivňák jednoznačne odporúča knihu Timothyho Snydera Cesta do neslobody (Premedia, 2018). Tvrdí, že z nej veľmi dobre pochopil ideologické pozadie, ktoré motivuje prezidenta Putina. Kniha predstavuje jeho spojencov a celkovo objasňuje, ako ruská hlava štátu vedie politiku a aké komunikačné stratégie používa pri agresii.

Kolega Tomáš Gális odporúča knihu autorov Andersa Åslunda a Simeona Djankova Veľké znovuzrodenie (Kalligram, 2017). Keď sa rozpadal Sovietsky zväz, Ukrajina bola najpriemyselnejšia a zrejme aj najbohatšia sovietska republika. Netrvalo dlho a v krajine zavládla nostalgia za niekdajším režimom a obrovská korupcia. Veľké znovuzrodenie je podľa Tomáša kniha, ktorá pomôže pochopiť, prečo sa trajektórie jednotlivých postsocialistických krajín tak líšili, prečo mala zmysel rýchla ekonomická transformácia či ako súvisí jej absencia s tridsaťročným trápením nášho najväčšieho suseda.

Kolega Miro Čevela dáva do pozornosti román Vladimíra Sorokina Opričníkov deň (Kalligram, 2008): „Nič iné ani lepšie mi nenapadne a pochybujem, že sa nájde,“tvrdí. Myslí si, že je čím ďalej aktuálnejšia a prezieravejšia. Opisuje Rusko v roku 2027, v ktorom opäť vládne cár. Podporovaný nenažranou oligarchiou, pochlebovačmi. Tí tak činia najprv z vypočítavosti, neskôr zo strachu o holý život pred cárovou osobnou gardou – opričninou.

Úžasné spojenie stredovekého myslenia so súčasnými technológiami je neuveriteľnou karikatúrou budúceho možného Ruska. Izolovaného, namysleného, nevzdelaného, povrchného, zhýralého. Nemilosrdného. Dúfajme, že Sorokin nebol až taký vizionár, ako sa zdá dnes. Aj keď jeden nádejný cár sa v Rusku črtá.

Aj kolega Oliver Rehák si myslí, že na pochopenie premeny Vladimira Putina na autokrata je najlepšia kniha Všetci mocní Kremľa od Michaila

Zygara. A pokračuje románom

od Iľju Iľfa a Jevgenija Petrova (Európa, 2018). Pri pohľade na knihu v jeho knižnici mu hneď naskakujú citáty: „Záchrana topiacich sa je dielom samotných topiacich sa,“či „Keď žijete v sovietskej krajine, mali by ste mať sovietske sny“. Zdá sa mu neuveriteľné, že táto humoristická kniha mohla vyjsť v Rusku počas rozbiehajúcej sa krutovlády Stalina a že je dodnes aktuálna.

O skutočnom Rusku veľmi veľa vie aj najznámejšia bieloruská spisovateľka a disidentka Svetlana Alexijevič. Strávila tam tisícky hodín rozhovormi s ľuďmi, ktorí jej rozprávali iné príbehy než oficiálna vládna propaganda. V slovenskom pre

O Ukrajinu sa Putin začal obávať takmer okamžite, keď sa stal prezidentom. „Treba niečo robiť, inak ju stratíme.“

z knihy Všetci mocní Kremľa