Nájde sa ruský Brutus?
„Najčistejší“scenár, pri ktorom by Putina zvrhli vlastní občania, je zatiaľ veľmi nepravdepodobný
Jedna z posledných ruských nezávislých televíznych staníc Dožď ukončila svoju činnosť. Redakcia sa rovnako ako niekoľko ďalších dostala pod tlak ruských štátnych orgánov, ktoré jej členov označili za „cudzích agentov“.
V situácii, keď sa nesmú používať slová ako vojna, genocída či invázia a keď za šírenie takzvaných fake news, čo sú v ponímaní ruských cenzorov „klamlivé správy o ruskej armáde, diskreditácia ruských ozbrojených síl a výzvy na sankcie“, nemôžu skutočne nezávislí novinári pracovať. Navyše v Rusku za to podľa narýchlo prijatého zákona hrozí až 15 rokov väzenia.
V Rusku sa tak cenzúra dostala na novú úroveň a donútila nezávislé noviny ako Novoja Gazeta, aby stiahli správy o vojenskej agresii na Ukrajine.
Dožď na záver vysielania Rusom pustil záznam z predstavenia Labutieho jazera. Tento balet sa za sovietskych čias zaradil mimo plánu do vysielania, keď nastala nejaká dramatická zmena. Naposledy v roku 1991, keď sa odohral krátky puč s cieľom zhodiť Michaila Gorbačova. Narazil však na odpor verejnosti.
Podľa znalcov Ruska sa tento moment nazýva aj „Čajkovského oznámenie“: má signalizovať očakávanie nestability alebo zmeny lídra.
Nestabilita v Rusku by sa dala krájať, otázkou je, čo s Putinom. Americký republikánsky senátor Lindsey Graham je síce kovaný konzervatívec z južanského štátu, ale v zahraničnej politike má isté renomé. Aj jeho postoj k Putinovmu Rusku je pomerne konzistentný.
Graham v televízii Fox News položil otázku, či sa „medzi Rusmi nájde niekto, kto vezme veci do svojich rúk a zosadí Putina“. Pripomenul historické postavy Caesarovho atentátnika Bruta či nemeckého plukovníka Stauffenberga, ktorý sa spolu s ďalšími dôstojníkmi pokúsil spáchať atentát na Adolfa Hitlera. Graham iste nie je prvý, komu to zišlo na um, len väčšina ľudí v jeho pozícii si to necháva pre seba. „Najčistejší“scenár, pri ktorom by Putin neodišiel po puči v Kremli ani násilným spôsobom, ale zvrhli by ho vlastní občania, zhnusení z jeho agresorského správania a z toho, ako posiela ich deti bojovať v odpornej vojne voči Ukrajine, je zatiaľ veľmi nepravdepodobný. Režim si to dobre poistil rozširovaním strachu, propagandy aj zvyšovaním trestov za účasť na demonštráciách. Môže však dôjsť aj k prekvapeniu, aj keď asi nie tak rýchlo, akoby bolo treba na zastavenie Putina.
V situácii, keď sa nesmú používať slová ako vojna, genocída či invázia, nemôžu skutočne nezávislí novinári pracovať.