Rana, ktorá nás snáď prebudí
Sme v NATO, ale už pomaly dvadsať rokov sa v ňom správame ako čierni pasažieri
Š koda, že Európa (česť krajinám, ktoré to vedeli už predtým) najprv musela dostať ranu medzi oči v podobe najväčšej vojny za posledné trištvrtestoročie, aby pochopila, že dejiny nie sú akýmsi samopohybom, kde sa predsa v 21. storočí už nemôže diať to, čo v tých predchádzajúcich. Na Ukrajine to vidíme v priamom prenose. My to zatiaľ cítime len na východnej hranici, kto nám však zaručí, že šialenci v Kremli nedostanú chuť aj na Pobaltie, Moldavsko či nebodaj celý bývalý komunistický blok?
Iste, sme v NATO, ale už pomaly dvadsať rokov sa v ňom správame ako čierni pasažieri. Záväzok dvoch percent HDP na obranu, ktorý sme sľúbili pri vstupe, sme nikdy nedodržali. Veď načo je komu dáždnik v peknom počasí? Zvlášť, keď bola poruke školácka výhovorka, že väčšina členských krajín sa správa rovnako. Keď im to vyčítal Obama, hovoril to príliš slušne, takže to nik nebral vážne. Keď to robil Trump, robil to príliš hulvátsky, takže ho dupľom nik nepočúval.
Lenže obaja mali pravdu. Väčšina európskych členov NATO na jednu zo základných povinností štátu, ktorou je zabezpečenie vonkajšej bezpečnosti, kašľala. Nevyslovená výhovorka znela, že keď bude treba, Američania nás vytiahnu aj z ďalšej kaše. Teraz v nej sme a Američania sú stále tu. Akurát Európa už dávno nie je pupkom sveta a Američania majú bez ohľadu na náturu a stranícku príslušnosť svojho prezidenta už niekoľko volebných období aj iné priority.
Putinova vojna by nás konečne mohla či skôr mala zobudiť. Ako vo svojom článku píše Vladimír Šnídl, už sa to, našťastie, deje. Tak premiér Eduard Heger, ako aj minister obrany Jaroslav Naď začali v posledných dňoch hovoriť o posilnení vlastnej obranyschopnosti, respektíve urýchlenom vyzbrojení armády.
Úplne správne, akurát im nie je čo závidieť. Dnes, keď sme ešte vo fáze, ktorá sa dá prirovnať k spontánnemu šitiu rúšok počas pandémie, bude veľa ľudí prikyvovať. S pribúdajúcim časom a s možným koncom najostrejších bojov na Ukrajine bude súhlas zákonite slabší. Ustáť vyššie investície do obrany proti stále väčšej nevôli obyvateľstva, politických súperov a pravdepodobne aj kolegov z vlády, bude chcieť veľkú silu. Držme im v tom palce. Revizionistické Rusko tu zostane aj keby sa z Ukrajiny stiahlo už dnes.
Keď im to vyčítal Obama, hovoril to príliš slušne, takže to nik nebral vážne. Keď to robil Trump, robil to príliš hulvátsky, takže ho dupľom nik nepočúval.