Niečo také odporné ako Blaha v Česku nemáme
Respektu Erik Tabery o tom, ako vojna na Ukrajine môže zmeniť naše životy
Šéfredaktor
Zemanov obrat vo vzťahu k Rusku by šéfredaktor Respektu prijal, keby povedal, že „celá moja politická kariéra je v troskách, ospravedlňujem sa a odstupujem”.
Zvykli ste si už na myšlienku, že je vojna?
Samozrejme, že človek to akceptuje. Nielen rýchlosť udalostí, ale aj rýchlosť mojej práce je teraz väčšia, ako bývala. A úplne mi to neumožňuje na niektoré veci myslieť alebo si ich aj pripúšťať. Príliš na to nemyslím aj z toho dôvodu, že mám na Ukrajine kolegov, a prirodzená reakcia je to trochu držať od seba.
Ešte nikdy nebola vojna tak blízko. Je ťažké o nej objektívne informovať? A dá sa to vôbec? Generál Pavel hovorí, že situácia na frontoch je neprehľadná a každá strana informuje len o tom, o čom chce, a ani zahraniční novinári sa nedostanú ku všetkému.
Samozrejme, že sa ku všetkému nedostanú. Každá vojna je ťažko uchopiteľná v nejakej komplexnosti. Veď sa len pozrime na to, koľko vecí sa o druhej svetovej vojne dozvedáme 50, 60 alebo 70 rokov po nej. Takto to treba vnímať a tak k tomu musia pristupovať aj novinári, povedať čitateľom kontext, vysvetliť im ho. V konfliktoch tiež pribúda situácií, keď sú samotní novinári terčom cielených útokov, nebýva to tak, že sa stali náhodnou obeťou. Veľa redakcií je preto opatrnejších v tom, či tam niekoho posielať, a často máme menšie pokrytie udalostí. Keby sme porovnali, aké informácie sme mali o vojne v Perzskom zálive a aké máme teraz, tak je ich výrazne menej. Musíme k tomu pristupovať s pokorou a opatrnosťou. Rozhodne obe strany využívajú formu propagandy a je úlohou novinárov sa v tom pohybovať a byť opatrný, aby človek neskočil na jednu alebo druhú stranu.
Sú najobjektívnejšie obrázky, videá?
Ako kedy. Už vieme, že napríklad na sociálnej sieti sa niekedy objavia falošné videá. Niekto tvrdí, že ide o aktuálne zostrelenie vrtuľníka, a potom sa ukáže, že to bolo napríklad v Iraku. Dôverujem fotkám alebo videám, ktoré urobia novinári. Má to úplne inú váhu. Nedávno Rusi zavraždili štyroch civilistov, ktorí chceli utiecť, a bola pri tom novinárka, fotografka New York Times. Svet tomu dôveruje. Táto fotografia bola prelomová, v New York Times ju dali na titulnú stranu, čo nie vždy robia. A na samostatnú debatu je to, ako zobrazovať vojnu.
Aj k nám prišlo do redakcie niekoľko e-mailov po tom, čo sme zverejnili fotku mŕtveho dieťaťa. Ľudia sa sťažovali, prečo to robíme, že správy pozerajú napríklad aj ich deti a je to hrôza.
Tiež to počúvame, aj keď sa snažíme byť striedmi. Ale my nemôžeme klamať. Aj neinformovať je vlastne lož. Nemôžeme ukazovať vojnu ako niekoľko rozbitých domov, pretože ten konflikt má obete. Keď ich nebudeme vidieť, tak to bude neosobný konflikt. Navyše sú aj politici, ktorí hovoria, že tam takmer žiadne civilné obete nie sú. Tá správa bolí, je krutá, ale je dôležitá. Skôr by som preto premýšľal, čo deťom ukazovať, ako sa s nimi rozprávať, ale nie je možné, aby sa tomu médiá vyhýbali.
Je v poriadku, že sme ako novinári na strane Ukrajiny? Že nosíme modro-žlté stužky? mačných webov. Je to správne?
Štát má hľadať mieru sebaobrany aj v informačnej vojne a má hľadať spôsoby, ako niektoré servery zastaviť. Ale stále si myslím, že by to malo byť na základe rozhodnutia súdu, že by mal byť k dispozícii dôkazný materiál, má sa o tom diskutovať. Nie tak, že niekde niekto s niekým niečo konzultuje a povie: Zavrieme to. Vidím riziko napríklad v tom, že ak by sa odvolali a vyhrali by súd, tak by ich to mohlo aj posilniť.
Čo by ste chceli preukazovať? Že sú financovaní z Ruska? Alebo že ten obsah je lož?
Aplikoval by som aj tú lož. Dlhodobo hovorím, že je tu neférový prístup. Keď napríklad my urobíme chybu, tak sme už o chvíľu na súde, sme pranierovaní.
Ale aj sa sami ospravedlníme, keď zistíme, že sme urobili chybu.
Presne tak. Ale tu je veľa webov, ktoré cielene klamú, a vôbec sa na ne neaplikuje žiadna kontrola. A tým, že klamú cielene, sa úplne logicky ani neospravedlňujú.
A dosť často je ťažké zistiť aj vlastníkov v pozadí.
Áno. Toto by sa tiež mohlo v budúcnosti zmeniť. Ako je možné, že sa nevie, kto za to zodpovedá? Je to zložitá a komplexná otázka. Hovorili sme o roku 1938 – potom sa riešilo, ako je možné, že sa Československo nepokúšalo vôbec nič robiť proti dezinformačným vysielačom, ktoré klamali najprv sudetským Nemcom, ale potom aj celému svetu. Vtedy to podcenili, máme poučenie, že sa to podceňovať nemá. Hľadal by som však mieru. Nedá sa to riešiť tak, že paušálne povieme, že toto sú proruské weby, a nebudeme sa tým ďalej zaoberať. Je to veľmi na hranici. Skúsme si predstaviť, že bude iná vláda a zrazu povedia, že Denník N je niekým ovplyvňovaný, a vypnú ho.
U nás to už aj poslanec Smeru Blaha, ktorý je považovaný za najúspešnejšieho ruského trola, hovorí, že nás potom vypnú.
Veď práve, že najväčší dezinformátor je on, cez sociálne siete má obrovský zásah a čo s ním? Zásah proti dezinformačným webom ani nemusí mať ten efekt, ktorý sa očakáva.
Máte v Česku niekoho, ako je Blaha?
Myslím si, že nie. Hlavne teraz po útoku je česká reakcia drvivo odmietavá. Dokonca aj tí ruskí vyslanci, ako bol Miloš Zeman a spol., pochopili, že ak chcú zostať ešte čo i len trochu relevantní, tak musia hrať, že prešli na druhú stranu. Najbližšie k poslancovi Blahovi má SPD, tí teraz tak opatrne tancujú, ale ono sa to zmení a uvoľnia sa, keď zistia, že na tom zase budú môcť niečo získavať. Ale niečo také odporné, čo som čítal napríklad v Blahových statusoch o Ukrajine, som u českých politikov, ktorí sú v parlamente, nevidel. Keby to niekto napísal, tak si myslím, že by to vyvolalo celospoločenskú debatu. Česká spoločnosť je po útoku v euforickej chvíli, ale vôbec tým nehovorím, že sa to za mesiac nezmení.
Nie je v českej politike ani nikto ako Robert Fico, ktorý síce hovorí, že na Ukrajine ide o porušenie medzinárodného práva, ale zároveň hovorí, že máme stáť bokom, neposielať zbrane a že ide o konflikt medzi Ruskom a Spojenými štátmi?
Z relevantných síl nikto nehovorí, že je to nejaký konflikt medzi dvomi krajinami. V SPD je zaujímavý vývoj. Prvá reakcia majiteľa SPD Okamuru bola, že je to akcia vyvolaná CIA, britskými tajnými službami a NATO, ale časť jeho strany zareagovala inak. Jeden poslanec Bašta má spomienku na rok 1968 a evidentne sa ho to dotklo. Teraz sú verbálne umiernenejší, ale hovoria, že nepomáhať. Toto tiež pomáha Rusku, pretože keď sa nebude Ukrajine pomáhať, tak ju Putin zrovná so zemou. Ťažké obdobie ešte len príde. Všetko bude zdražovať, príde neistota, bude pribúdať ľudí, ktorí budú hovoriť – my sme to nespôsobili, prečo máme platiť. Určite
prídu aj nejaké problémy s utečencami. Logicky, keď je také obrovské množstvo ľudí, tak sa vždy niečo nájde a veľa ľudí bude zovšeobecňovať. Ale keby teraz niekto urobil radikálnejší krok proti Ukrajine, tak by na tom politicky strácal.
O rok sú v Českej republike prezidentské voľby. Bude mať teraz najväčšiu šancu generál Pavel? Budete teraz vy a potom o rok aj my hľadať nového Zelenského?
Je rozhodne vidieť, že Česi zahrnuli do svojho premýšľania aj tému obrany a tému rizika konfliktu. Pozerajú, kde sú kryty, robia si pasy a podobne. Z tohto pohľadu to generálovi Pavlovi môže pomôcť. Zároveň je však z výskumov vidieť, že ho stále veľa ľudí nepozná. Nedokážeme povedať, aká bude kampaň, či neurobí chybu. Robí dobre to, že sa nesnaží vystupovať veľmi ako vojak a nesnaží sa veci zjednodušovať. Má celkom šťastný učiteľský spôsob vysvetľovania, pôsobí rozhodne, ale zároveň ľudsky. Keby to bol typický vojak, ktorý prijíma a vydáva rozkazy, tak by to veľmi v Čechách nefungovalo.
Bude Babiš kandidovať?
Je to ťažké predvídať, ale keby som si mal tipnúť, tak s veľkou pravdepodobnosťou áno.
O čom tie voľby budú?
Pokiaľ by do toho išiel, tak do istej miery o Babišovi. Pre mňa to budú voľby trochu aj o tom, či sa už konečne dokážeme odtrhnúť od generácie politikov alfasamcov, ktorí omnoho viac mysleli na seba alebo to boli skôr politici bitkári. V úrade prezidenta by sme mali hľadať niečo iné. Keby sme mali niekoho, kto by si viac ctil úlohu prezidenta než sám seba, tak by to bol pre nás zlom. Potrebovali by sme ekvivalent vašej prezidentky, ku ktorej môžete mať veľa výhrad, ale je to osoba, ktorá ctí svoju úlohu.
Podľa prieskumov sa zatiaľ zdá, že medzi top kandidátmi nie je žiadna žena.
Zatiaľ nie. Objavujú sa mená, ale nie natoľko výrazné. Je trochu chyba myslieť si, že stačí byť trochu mladšou ženou, kandidovať a hneď budú všetci hovoriť, že to je česká Čaputová. Na to je potrebné aj to, aby kandidátka mala za sebou nejaký príbeh, zatiaľ ho nevidím. Môže sa to však ešte ukázať. Ak si to dobre pamätám, tak aj u vás mala Zuzana Čaputová pár mesiacov pred voľbami len pár percent a až potom to stúplo. Musíme byť pripravení na to, že aj u nás môžu byť voľby prekvapivé.
Zo Slovenska teraz niektorí tak trochu obdivujú prezidenta Zemana za to, že pred koncom svojej politickej kariéry sa predsa len postavil na správnu stranu, zmenil názor na Rusko, vyznamenal aj prezidenta Zelenského. Je to z jeho strany úprimné?
Prijal by som jeho obrat, keby povedal, že „celá moja politická kariéra je v troskách, ospravedlňujem sa a odstupujem“. Potom by som povedal, že dobre, prijímam, stane sa. Ale on vážne kriticky poškodil Českú republiku. Robil všetko preto, aby tu bol ruský vplyv. Ešte pred niekoľkými týždňami robil všetko pre to, aby nás zbavil šéfa Bezpečnostnej informačnej služby, ktorý ako jediný silný hlas v českých inštitúciách hovoril, že je tu riziko a že rastie záujem Ruska o nás. Sme vo vojne a Miloš Zeman urobil všetko pre to, aby sme tú vojnu prehrali. To je predsa fatálne zlyhanie. Áno, každý môžeme urobiť nejakú chybu, ale on mal všetky dostupné informácie, robil to opakovane, šokoval tým iných štátnikov, politikov. Zosmiešňoval akékoľvek analýzy, útočil na NATO, útočil na informácie, ktoré máme od Američanov. Stále vyzdvihoval Putina, chodil s ním na rôzne akcie, tlačové konferencie, kde Putinovi hovoril, aké skvelé je likvidovať novinárov. To hovoril človeku, ktorý teraz vraždí na Ukrajine. Ja to neberiem. Jediné, čo sa teraz stalo, je, že pochopil, že toto je obrovský problém v jeho životnom príbehu. Celý jeho príbeh je v troskách. Je to totálny krach, ktorý sa len tak nevidí. Evidentne chce zachrániť to, aby jeho príbeh zostal trochu dobrý.
Svet sa zjednocuje v postoji odporu a vidíme, že sa navzájom ako štáty potrebujeme a jeden bez druhého sme veľmi zraniteľní.