Ruska, čo žije u nás, sa návratu do vlasti bojí

Ruska Valeria Volobrinskaja má 31 rokov a na Slovensku žije sotva päť mesiacov. Prišla sem študovať biznis angličtinu a zároveň na diaľku pracuje v ruskej IT firme.

Po invázii jej plat v ruskej IT firme klesol o tretinu, ruské médiá, ktoré sledovala, prestali fungovať, v práci im zakázali hovoriť o politike a po hádkach o ruskej invázii prichádza o priateľov.

„Zhruba polovica mojich priateľov si myslí, že Putin urobil správnu vec, keď napadol Ukrajinu,“hovorí Valeria. „Tvrdia, že ak by to Rusko neurobilo, Ukrajina by napadla nás. A tiež sú presvedčení, že Rusko svet chráni pred jadrovou vojnou. Veria tomu a opakujú to. Každý deň sa s niekým hádam. Je to stresujúce a strácam preto priateľov. Pri dvoch mojich najbližších priateľoch som si nikdy nemyslela, že by tomu mohli veriť. Veľmi škaredo sme sa pohádali. Neviem si predstaviť, že by som sa s nimi ešte niekedy rozprávala a predstierala, že sa to nestalo.“

PENIAZE STRÁCAJÚ HODNOTU

Ruská firma, v ktorej pracuje, im začiatkom roka oznámila, že v marci môžu očakávať zvýšenie platu. Po ruskej invázii to už však neplatilo.

Pre klesajúci kurz rubľa sa navyše hodnota jej výplaty prepadla asi o tretinu. Valeria vysvetľuje, že ešte pred štyrmi mesiacmi, keď prišla na Slovensko, mala jej výplata hodnotu 1200 eur, dnes už je to len 800 eur. Zatiaľ však jej firma aspoň neprepúšťa.

Valeria vie, aké ľahké je dnes v Rusku prísť o prácu. „Jeden môj priateľ pracoval pre Nintendo, ďalší pre H&M, no obe firmy sa rozhodli odísť z ruského trhu. Jedna moja kamarátka zasa pracovala ako módna návrhárka, ale cena látok vystrelila niekoľkonásobne hore, takže teraz si nemôže dovoliť ich kúpiť. Nevie, čo má robiť, nemá žiadnych klientov,“hovorí Valeria.

Bojí sa, že o prácu príde aj jej nevlastný otec, ktorý žije s jej mamou a malým synom. Pracuje ako osobný šofér pre vysokého manažéra veľkej americkej konzultačnej firmy a je jediný, kto má v rodine príjem. Jej mama pre zhoršené zdravie nepracuje.

Valeriin strýko je architektom vo firme budujúcej rezidenčné štvrte v okolí Moskvy. Keď dostavajú súčasný projekt, nový už nezačnú. Banky bežným ľuďom nechcú dávať hypotéky. Situácia je príliš nepredvídateľná.

Valeria je rada, že sa zatiaľ na Slovensku dokáže dostať aspoň k svojmu účtu, pretože má peniaze v banke, ktorú zatiaľ nezasiahli sankcie.

PUSTIA MA Z RUSKA SPÄŤ?

Valeria nevie, kedy uvidí rodinu. Chcela v lete vycestovať za rodinou do Moskvy, no priame lety sú zrušené a tie s prestupom sú drahé. Spiatočná letenka z Viedne do Moskvy s prestupom v Istanbule stojí teraz asi 600 eur.

Valerii v lete vyprší karta od cudzineckej polície, ktorou sa na Slovensku preukazuje, že má dočasný pobyt. Predĺženie karty je za bežných okolností formalitou, no po invázii sa Valeria bojí, že jej pobyt nepredĺžia.

Ministerstvo vnútra tvrdí, že o rušení povolených pobytov Rusov na Slovensku nemá informácie. Ak by sa to stalo, šlo by o politické rozhodnutie.

Na Slovensku sa Valerii páči, chce tu doštudovať. A možno aj zostať žiť. Slovenčinu sa učí rýchlo. „Keď sa vrátim do Ruska, pustia ma ešte na Slovensko? Neviem,“hovorí. Bojí sa, že ju v Rusku potrestajú za opozičné názory a nesúhlas s ruskou inváziou. Polícia ju od minulého roka eviduje ako účastníčku protivládnej demonštrácie. Šlo o protest proti odsúdeniu opozičného politika Alexeja Navaľného.

Organizátori chceli vedieť, koľko ľudí sa demonštrácie zúčastní, a preto ľudí vyzvali, aby sa zapísali do zoznamu. Chceli mať dôkaz, že ruské štátne médiá počty demonštrujúcich podhodnocujú. No zoznam unikol a polícia začala všetkých navštevovať.

„Bola som sama doma, keď ku mne prišli dvaja neznámi ľudia a ja som ich nemohla nevpustiť dnu, lebo inak by som musela čeliť ešte väčším problémom. Pýtali sa ma, prečo som na ten protest šla, prečo som proti prezidentovi Putinovi. Bolo to veľmi stresujúce. Bála som sa aj toho, čo bude nasledovať. Už majú moje meno, vedia, kde bývam.,“hovorí Valeria.

Na sociálnych sieťach vojnu na Ukrajine odsudzuje, a tak sa jej môže dotknúť aj nedávno prijatý zákon, ktorým chce Rusko trestať šírenie „lživých správ“o ruskej armáde až pätnástimi rokmi vo väzení. Alebo zákon, ktorý postihuje výzvy na tvrdšie sankcie voči Rusku pokutou či trojročným väzením.

Slovenské ministerstvo vnútra tvrdí, že Rusi, ktorí sa boja návratu domov, môžu požiadať o azyl. „Od konfliktu na Ukrajine u nás požiadalo o azyl deväť ruských občanov. Aj Valeriini rodičia sa zúčastňujú demonštrácií. Jej starí rodičia sa zas snažia zostať neutrálni.