Ďalší terč sme my

Čo všetko sa stane dovtedy, kým Putin vojnu prehrá?

Zrozhlasu a televízie sa na nás valia najnovšie správy. Internetové stránky sú plné analýz a stanovísk expertov. Skúsení kremľológovia a novopečení odborníci na Ukrajinu vysvetľujú, koľko vojakov, tankov a rakiet má Putin a aké zbrane by potrebovala Ukrajina, aby sa ubránila. Analýzy sa často rozchádzajú, ale všetci odborníci sa zhodnú na tom, že Putin túto vojnu prehrá.

Tešil by som sa, keby sa tak stalo, no moje srdce zviera otázka: Čo všetko sa stane dovtedy, kým Putin vojnu prehrá? Koľko desiatok tisíc vojakov a civilistov musí zomrieť? Koľko miest zrovnajú so zemou Putinovi vojaci?

Medzitým uvažujem nad tým, čo sme v minulosti urobili zle a čo konkrétne (!) by sme mali urobiť dnes (a zajtra), aby sa táto hrozná situácia zmenila. Obyčajný človek po tejto otázke väčšinou roztiahne ruky a detským hlasom sa opýta: „Čo už ja len zmôžem? Veď som len prostý človiečik.“Pošlem konzervy, odev a peniaze. Viac urobiť neviem. Existujú však aj „iní obyčajní“ľudia. Aj s nimi sa každý deň stretávam na ulici, v obchodoch či vo svojej ambulancii. Títo „iní obyčajní“ľudia mi nahnevane vysvetľujú, že za všetko, čo sa deje na Ukrajine, nesú zodpovednosť USA a EÚ. Zodpovedná je aj naša vláda a prezidentka Čaputová, hovoria. Lebo Ukrajina bola vždy ruské územie a Putin si právom berie späť to, čo je jeho.

Zarazený ich počúvam, lebo to nie sú neznámi ľudia. Sú to moji susedia, známi a kolegovia. Desaťročia žijeme vedľa seba. Poznáme ich, ale pre pohodlie a falošné priateľstvo sme s nimi nikdy nepolemizovali. Nebudeme sa hádať, vraveli sme, aj my sme obyčajní ľudia, aj tak veci nezmeníme.

No nezabúdajme, Putin potrebuje práve takýchto „obyčajných“malých ľudí, ktorí roky opakujú, že sa netreba báť Moskvy, lebo dnešné Rusko nie je totožné s brežnevovským Sovietskym zväzom. Naším skutočným priateľom nie je Západ, ale Rusko, hovoria. Nezabúdajme však, že títo „obyčajní“ľudia vytvárajú v krajine verejnú atmosféru. Energiu čerpajú z viacerých zdrojov. V prvom rade ich poháňa vlastná hlúposť a zaslepenosť. V druhom rade čerpajú energiu od tchorov v politickom rúchu, ktorých vnímajú ako svojich vodcov. Títo chlapíci šíria smrad nielen v parlamente, svojimi toxickými výlučkami chcú otráviť celú krajinu.

Tretím prameňom ich energie je naša apatia a naša poburujúca hlúposť. Pýtate sa, čo sa dá robiť? Treba sa postaviť pred týchto našich spoluobčanov, neúnavne s nimi deň čo deň polemizovať a vysvetľovať im, že sa tragicky mýlia.

My však namiesto toho hľadíme na blesky (rakety) švihajúce nad našimi hlavami a nechápeme, že nasledujúci terč sme my.

P. S.

Obraz z minulosti. V sobotu ráno stará mama vyšla na dvor a schytila jednu sliepku na nedeľný obed. Ostatné sliepky sa preľakli a hlasno škriekali, čo je toto za svinstvo! Protestujeme! Potom opäť začali hrabať. Až do najbližšej soboty.