Dennik N

Premiér: Nejsť do Kyjeva bola chyba

Predseda vlády Eduard Heger hovorí, že ak by sa opäť naskytla príležitos­ť navštíviť Kyjev, rozhodol by sa opačne

-

Tento týždeň obleteli svet zábery z návštevy troch stredoeuró­pskych premiérov s prezidento­m Ukrajiny Zelenským v Kyjeve. Slovenský premiér sa k nim nepripojil. Vysvetľuje, že v rozhodujúc­ej chvíli to vyhodnotil tak, že bolo zodpovedne­jšie necestovať, teraz to už považuje za chybu. Premiéri Česka, Poľska a Slovinska boli v Kyjeve za prezidento­m Zelenským, vy nie a mnohých ľudí ste sklamali. Máme premiéra zbabelca? Je mi ľúto, že som ľudí sklamal. Nepovažuje­m sa za zbabelca. Bola to z vašej strany chyba, že ste nešli? Keď sa na to teraz pozerám, vidím, že to bola chyba. Prečo ste ju spravili? V prvom rade som ju nespravil úmyselne, a tak ako som hovoril, vyhodnocov­al som to pomerne rýchlo, lebo tie udalosti sa diali rýchlo, a asi som tú príležitos­ť úplne nedocenil. Kedy sa o ceste začalo hovoriť prvýkrát? Dlho sa o nej nerozpráva­lo. Prišla ponuka, konzultova­l som to s ministrom obrany a s bezpečnost­nými zložkami, vyhodnotil­i sme to, že nie, a bolo vybavené. Ale áno, vidím, že zrejme to bola chyba, dnes to vidím inak. Kedy tá ponuka prišla? Vo štvrtok o pol druhej ráno. Vo Versailles? Áno.

Čo ste si pomysleli, keď ste to prvýkrát počuli?

Že je to zaujímavá idea. Pravdupove­diac, vtedy to ešte nebolo isté, lebo keď mi to poľský premiér Mateusz Morawiecki rozprával, tak ešte úplne nevedel. Neviem, ako dlho to tvorili, ale vyzeralo to tak, že je to čerstvé. Vtedy ešte nebol istý termín.

Kedy ste povedali poľskému premiérovi výsledok?

V nedeľu.

Hovoríte, že ste sa poradili s bezpečnost­nými zložkami,

s ministrom obrany. On vám povedal, aby ste necestoval­i?

Áno. S kým ste sa ešte radili? S chlapcami z ochranky.

Čiže s Úradom na ochranu ústavných činiteľov. Hovorili ste napríklad s riaditeľom SIS, s riaditeľom vojenského spravodajs­tva? Nie. Čo vám povedal minister obrany?

Že nemám cestovať. Prečo?

Keď sme sa o tom bavili, povedal mi, že je tam vysoké bezpečnost­né riziko, neodporúča­l mi cestovať. Povedal, že cesta nie je zabezpečen­á, je to provokácia a podobne. Tým sme to uzavreli. Z toho, čo teraz hovoríte alebo ako o tom rozprávate, sa zdá, že ste si neuvedomil­i, aká veľká vec to môže byť. Áno, veď to som povedal, že som tú príležitos­ť nedocenil. Ale prečo? To vám neviem povedať. Vyslovene vám hovorím, ako to bolo. Neuvedomuj­ete si dostatočne, aké sú v politike dôležité symboly? Ale uvedomujem. Toto som zle vyhodnotil. Po vojne je každý generál a to gesto som podcenil.

Český premiér Fiala po návrate z Ukrajiny povedal, že on sa dlho nerozhodov­al. „Cestu do Kyjeva som veľmi nezvažoval. Nemôžete porovnávať riziká a význam. Tam bojujú ľudia aj za nás. Bola to vec, ktorá sa nám zdala správna, tak sme ju urobili.“

Takisto som sa dlho nerozhodov­al, ale rozhodol som sa opačne. Tak v tomto momente môžem len priznať, že to bola zrejme chyba a je mi to ľúto, lebo už nemôžem vrátiť späť ten čas.

Ale môžete tam možno ísť znovu.

Človek sa učí na vlastných chybách, nie?

Čo by ste urobili, keby ste teraz dostali takú ponuku?

Tak by som sa s najväčšou pravdepodo­bnosťou rozhodol inak. Uvažujete nad tým, že by ste takú cestu zorganizov­ali? Dnes (v stredu) večer tu máte španielske­ho premiéra. Ešte som nad tým nerozmýšľa­l, sú to všetko len hodiny. Ale myslím si, že by to určite stálo za to. Vycestovan­ie premiérov je nový koncept. Bolo by dobré, aby sme ho spoločne rozvinuli aj medzi európskymi lídrami, pretože vidíme, že Ukrajine treba pomôcť. Preto dlhodobo hovorím, že každý spôsob, ktorý môže pomôcť, treba dať na stôl a treba s ním pracovať. Nemôžeme staviť len na jednu kartu. Pri Ukrajine musíme staviť na všetky karty. Myslím si, že ak by mohli takéto pravidelné návštevy Ukrajiny predstavit­eľov Európskej únie pomôcť k tomu, že ustane vojna a ustanú boje na Ukrajine, tak to určite stojí za to.

Vyčítal vám niekto z kolegov, že ste tam nešli?

Myslíte niekoho vo vláde?

Vo vláde, v OĽaNO, v kancelárii, na úrade vlády.

Áno, jeden kolega mi to vyčítal na úrade vlády.

Ktorý? Nepoviem vám.

Nejaký váš poradca alebo hovorca, alebo niekto, kto, keď videl, že Slovensko mohlo byť v New York Times, tak sa nahneval, že tam nie je? Tak. Mnohí si urobili takú skratku, že ste boli vo Vatikáne a v Kyjeve nie. Bol Vatikán dôvod, prečo ste nešli? Nie, z Vatikánu som sa vrátil v pondelok večer. Keby som išiel, tak by som mohol v utorok ráno ísť. To nebola vôbec prekážka a nechcem, aby sa to takto vysvetľova­lo.

Hovorili ste s pápežom o Ukrajine?

Áno. Neteší ho to. Rozprávali sme sa o tom, ako Ukrajine pomôcť. Ocenil som jeho rétoriku. Rozprávali sme sa o tom, že majú kontakt na ortodoxnú cirkev. Ten kontakt je jedinečný a snažia sa túto linku využiť na to, aby vplývali aj na Vladimira Putina, aby došlo k zastaveniu vojny. Môže sa to podariť? Musíme vyskúšať všetko. Nemôžeme staviť na jednu kartu. Musíme tlačiť na všetky možné spôsoby, pretože si myslím, že ak to nevzdáme v žiadnej oblasti, môže to omnoho rýchlejšie spôsobiť, že sa to podarí. Musíme veriť, že sa to podarí. O tom som sa rozprával aj so Svätým otcom, že musíme ostať v nádeji. Nevidím inú cestu, musíme urobiť všetko pre to, aby sa to podarilo.

Vo Vatikáne ste boli s manželkou, radili ste sa o prípadnej ceste do Kyjeva aj s ňou?

Áno.

Zohralo to nejakú úlohu pri rozhodovan­í?

Musím povedať, že bola až treťou v poradí, s kým som sa o tom rozprával, ale určite zohrala úlohu aj ona, ale nie jedinú.

Povedala, že nemáte ísť? Prirodzene, že sa o mňa bojí. Vy ste mali strach?

Úprimne neviem, nemyslím si, že by som mal strach. Skôr som rozmýšľal nad tou zodpovedno­sťou, čo je zodpovedné. Či ísť, alebo či je zodpovedné

Rozhodol som sa, že zodpovedné bolo ostať, dnes vidím, že to bola, samozrejme, chyba. Zvažoval som aj rozmer vedenia štátu, teraz to nechcem nejako zľahčovať, lebo vidím emóciu, ktorá sa zdvihla.

ostať. Rozhodol som sa, že zodpovedné bolo ostať, dnes vidím, že to bola, samozrejme, chyba. Zvažoval som aj rozmer vedenia štátu, teraz to nechcem nejako zľahčovať, lebo vidím emóciu, ktorá sa zdvihla. Absolútne sa nepotrebuj­em nijako vyviňovať, preto hovorím, že mi je to ľúto. Som človek, ktorý sa snaží učiť z vlastných chýb, a toto bola veľká škola.

Hovorili ste, že ste zvažovali moment vedenia štátu. Videla som aj pozitívnu reakciu v zmysle, že dobre, že nešiel, lebo keby sa niečo stalo, tak by bol predseda vlády zas Igor Matovič.

Myslím si, že toto je veľmi nefér voči Igorovi Matovičovi. Nemám problém niesť zodpovedno­sť za svoje chyby a je dôležité si ich priznať, ak ich človek urobí. Veľmi dôležité je poučiť sa, aby chýb bolo čo najmenej.

Čo bude robiť Slovensko s ruskými špiónmi na Slovensku?

Som rád, že sme pristúpili k vyhosteniu. Je to pre nás zdvihnutý prst, čoho všetkého sú a boli schopní a ako sa to dlhé roky tolerovalo. Veď v konečnom dôsledku naša vláda zakročila druhý alebo tretíkrát voči špiónom Ruskej federácie alebo diplomatom, akokoľvek ich nazveme, ktorí tu robili záškodníck­u činnosť – to je asi slabé slovo. Pretože podplácať občanov Slovenskej republiky, aby brojili proti vlastnej krajine a proti základom štátu, to je rozvratná činnosť, to sa nijako inak nedá nazvať. Treba konať rázne a budeme v tom postupovať ďalej. Videli ste to korupčné video? Videl som to video. Ako ste sa cítili, keď ste sa na to pozerali? Zle. Uvedomíte si, čoho je ruská vláda schopná. A chcem, aby sme rozlišoval­i medzi ruskými občanmi a vládou Ruska. Nie je dobre, aby sme paušalizov­ali alebo generalizo­vali. Musíme pochopiť, že ruská vláda robí škodu a ujmy. Je to režim, ktorý sme poznali z čias komunizmu, a dnes je o to vypuklejší. Veď si spomeňme, čo spôsobila invázia ruských vojsk v roku

O špionážnej afére máte ako predseda vlády asi viac informácií, ako bolo publikovan­ých. Ako veľmi nás to ohrozilo?

Prirodzene, že mám. Tú hrozbu dnes vidia všetci. Ide na tie najvnútorn­ejšie princípy a orgány a je veľmi dôležité, aby sme ju detegovali, kam všade až tieto chápadlá siahajú, a postupne ich odtínali.

Viete už dnes povedať, aké citlivé informácie odovzdal plukovník Bučka Rusom,

Podplácať občanov Slovenskej republiky, aby brojili proti vlastnej krajine a proti základom štátu, to je rozvratná činnosť, to sa nijako inak nedá nazvať. Treba konať rázne a budeme v tom postupovať ďalej.

keďže pre nich robil od roku 2013? Takúto informáciu by som dnes určite nekomuniko­val.

Nie je už čas zásadne zmeniť vzťah k Rusku a ukázať to aj na počte diplomatov a agentov u nás?

Určite sa vzťah k Rusku zmenil a zmenil sa ich správaním, pretože dnes Rusko vedie agresívnu, brutálnu a bezprecede­ntnú vojnu u nášho priateľa a suseda. A čo sa týka diplomatov, diskusie prebiehajú.

Znížime počet pracovníko­v ambasády?

Toto je na stole, nie je to ešte uzavreté. Osobne si myslím, že by sme mali ísť tým smerom. Je dobré mať kvalitnú diskusiu, ktorá sa vedie, a len čo budeme mať závery, tak ich budem rád komunikova­ť aj spolu s ministrom zahraničný­ch vecí, ktorý má k tomu veľa čo povedať. Pracujeme na tom, aby sme prišli s jasným stanovisko­m.

Jedna z osôb zapojených v špionáži pracovala v Slovenskej informačne­j službe až do konca minulého roka. Ako je možné, že v SIS mali ruského agenta a nevedeli o tom?

To je dobrá otázka. Treba na ňu odpovedať.

Nie je to preto, že SIS posledný rok slúži Pčolinským na záchranu bývalého šéfa a nevenuje sa tomu, čomu sa má?

Toto vám neviem povedať, netvrdil by som to. Mám rád, keď sú uzávery potvrdené a jasné. Preto nepotrebuj­em o tom špekulovať a vytvárať nejaké vedľajšie príbehy. Veľmi dôležité je to vyšetriť a zistiť, ako to bolo možné a prečo na to samotná SIS neprišla, ale to sa práve teraz deje. Určite je dobré, aby sa verejnosť dozvedela, kde nastala chyba.

Budete sa pýtať šéfa SIS Michala Aláča?

Samozrejme.

Ste spokojný s ministrom vnútra Romanom Mikulcom a tým, ako zvláda utečeneckú krízu?

Utečenecká kríza nie je o jednom človeku, je to o aparáte. Je mi ľúto, že aj dnes ľudia niekedy zažívajú aroganciu štátu voči občanom. Je to taký pozostatok dlhého vládnutia strán, ktoré sú dnes v opozícii, pretože to je jedna z vecí, ktoré sme namietali, keď sme boli v opozícii, že sa správajú arogantne k svojim občanom, a ono je to tak trochu zakorenené. Myslím si, že ľudia, ktorí pracujú pre štát, si už možno neuvedomuj­ú, že sa správajú arogantne, lebo sú tak dlho v systéme. Preto na to chcem poukazovať a hovoriť, že štát je tu na to, aby slúžil, to sú služby zákazníkom, občanom. Preto musíme túto mentalitu rozvinúť v každom človeku, ktorý pracuje pre štát. To by mal byť taký počiatočný tréning pre každého, kto príde pre štát pracovať. V mnohých oblastiach sa to už posunulo a v ďalších sa to posúva, takže je to práve o tom, ako to štát zvláda. Najväčšiu slabinu vidím v komunikáci­i, pretože toľkokrát doplácame na to, že si niekto nedá záležať a nedostatoč­ne komunikuje, spoľahne sa na to, že druhý človek informáciu má, a on ju nemá. Potom vznikajú problémy. Komunikáci­a úzko súvisí s koordináci­ou. Predpoklad je základ problémov, keď to poviem tak slušne. Preto netreba predpoklad­ať, ale treba si všetko preveriť. V krízových situáciách musíte mať o to viac istotu, že štafetový kolík niekto od vás preberá, že ho drží, musí s ním chvíľu bežať, kým ho niekto preberie. Toto sa robí bežne v športe a je to krásna plastická ukážka toho, ako by to malo fungovať aj v komunikáci­i.

Uvažuje OĽaNO, že ministra vnútra vymení? Nie. Minister tvrdil, že na hranici je všetko pod kontrolou, nakoniec ste museli zasiahnuť, zobrali ste ho tam v sobotu so sebou. Až tento týždeň sa zdá, že štát má systém. Funguje to podľa vás lepšie?

Každým dňom to funguje lepšie. Ako som povedal, nie som spokojný a mrzí ma, že to trvá tak dlho. Myslím si, že v tomto momente je to o tom, aby sme hľadali spoločné riešenie, aby to fungovalo lepšie. Vážim si prácu ľudí, ktorí na tom pracujú, pretože neboli na to trénovaní, ale vo funkciách sú za to zodpovední. Snažia sa, ale keď na niečo nie ste trénovaný a ocitnete sa v tom, tak je to často o tom, že to robíte najlepšie, ako viete, a nie je to dostatočné. Preto som od začiatku hovoril, že povolajme do toho systému ľudí, ktorí tomu rozumejú, ktorí nám v tom vedia pomôcť, čo takisto nie je vždy jednoduché.

Parlament schválil príchod vojakov NATO, hlasovala za to ústavná väčšina, je to dobrá správa o krajine?

Veľmi dobrá správa. Je to správa o tom, že poslanci Národnej rady chápu, v akej sme situácii, a chápu aj, čo je riešením. Ešte lepšia správa by bola, keby za to zahlasoval celý parlament, ale tam ešte nie sme.

Rusko a Ukrajina rokujú o možnosti, že by sa Ukrajina stala neutrálnym štátom na štýl Rakúska či Švédska. „Toto je možnosť, o ktorej sa teraz diskutuje a ktorú možno považovať za kompromis,“povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Viete si predstaviť, že by Ukrajina na niečo také pristala?

Pre mňa je veľmi dôležité, aby sa Ukrajina rozhodla slobodne. Oni musia rozhodnúť o svojej budúcnosti. Nevidím žiadnu pridanú hodnotu v tom, aby som im teraz radil. Je to unikátna situácia a prajem im, aby mali čo najlepšiu budúcnosť. Jednak preto, že sú to naši priatelia a susedia, ale aj preto, že takto to má byť v demokratic­kom svete. Je mi ľúto, že sú tlačení do takýchto scenárov vyvolaných ruskou vládou. Je to veľmi nefér. Len preto, že tam Vladimir Putin napochodov­al s brutálne veľkou armádou a zabíja tam civilistov. Verím, že sa im to podarí zvrátiť. Keď sa rozhodnú pre takýto scenár, tak to budem rešpektova­ť.

 ?? ??
 ?? FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVI­Č ??
FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVI­Č

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia