Postaví sa Putin pred medzinárodný súd?
Medzinárodný trestný súd má právomoc stíhať Putina za skutky kvalifikované ako trestný čin genocídy či zločiny proti ľudskosti
Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu Karim A. A. Khan začiatkom marca otvoril vyšetrovanie udalostí na Ukrajine na základe podnetov 39 štátov vrátane Slovenskej republiky. Hoci Ukrajina ani Ruská federácia nie sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, ktorým bol Medzinárodný trestný súd v roku 1998 zriadený, Ukrajina svojimi vyhláseniami z roku 2014 a 2015 akceptovala jeho jurisdikciu pre všetky skutky právne kvalifikované ako trestný čin genocídy, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny, ktoré boli na jej území spáchané od 21. novembra 2013 bez časového obmedzenia. Právomoc tohto súdu sa preto vzťahuje aj na vyšetrovanie všetkých skutkov, ktoré by mohli byť právne kvalifikované ako niektorý z uvedených závažných trestných činov súvisiacich so súčasným ozbrojeným konfliktom na Ukrajine. Môže za udalosti súvisiace s anexiou Krymu, podporu separatistov na Donbase a najmä za súčasnú inváziu ruskej armády na Ukrajinu osobne čeliť trestnoprávnej zodpovednosti pred Medzinárodným trestným súdom aj prezident Ruskej federácie Vladimir Putin? V súlade s medzinárodným obyčajovým právom hlava každého štátu disponuje veľmi silnou osobnou imunitou. Kým je Vladimir Putin prezidentom, imunita ratione personae mu zabezpečuje úplné vyňatie z trestnej aj civilnej jurisdikcie iných štátov. Tento druh imunity sa aplikuje na všetky úkony uskutočnené pri výkone funkcie či v súkromí, a to aj pred nástupom do úradu. Ruský prezident je zároveň chránený funkčnou imunitou (imunita ratione materiae), ktorá bráni inému štátu uplatňovať voči nemu svoju jurisdikciu vo veci úkonov uskutočnených v súvislosti s výkonom jeho funkcie. Tieto úkony sa považujú za úkony štátu, ktorý hlava štátu reprezentuje. Právnu zodpovednosť za výkon štátnej funkcie preto môže niesť iba štát, nie jeho predstaviteľ. Osobná ani funkčná imunita prezidenta Vladimira Putina však podľa článku 27 Rímskeho štatútu nevytvára právnu prekážku pre výkon právomocí Medzinárodného trestného súdu. Úradné postavenie hlavy štátu nezbavuje takúto osobu trestnoprávnej zodpovednosti ani nezakladá dôvod na zníženie trestu.
AKÉ SÚ PODMIENKY
Na to, aby mohol byť ruský prezident súdený pred Medzinárodným trestným súdom, je potrebné splniť viacero predpokladov. V prvom rade musia prokurátori tohto súdu zozbierať a následne vyhodnotiť dostatok relevantných a presvedčivých dôkazov, ktoré by vytvorili základ pre vznesenie obvinenia za niektorý z uvedených trestných činov. Táto prvá fáza trestného konania je po skutkovej aj právnej stránke pomerne zložitá a obvykle trvá aj niekoľko rokov. Aktuálne dôkazy je navyše potrebné zabezpečiť v priebehu ozbrojeného konfliktu, čo je, samozrejme, nesmierne náročné. Nemenej zložité je aj následné vyhodnotenie pravdivosti jednotlivých dôkazov, keďže viaceré z nich môžu byť stranami konfliktu zámerne manipulované. V tomto trestnom konaní však majú prokurátori Medzinárodného trestného súdu značnú výhodu. Predbežné vyšetrovanie prokuratúry a zabezpečovanie dôkazov prebiehalo na Ukrajine už od roku 2014 a súčasný hlavný prokurátor mohol v súvislosti s aktuálnymi udalosťami na prácu svojej predchodkyne plynule nadviazať. Vyšetrovanie skutkov súvisiacich so súčasným ozbrojeným konfliktom môže významne urýchliť aj používanie moderných technológií, ktoré umožňujú efektívne zaznamenávať jednotlivé udalosti či výpovede obetí a svedkov. Medzinárodný trestný súd bude mať k dispozícii množstvo satelitných snímok, fotografií a videozáznamov z verejných aj súkromných zdrojov (napr. mobilných telefónov), ale aj dôkazy poskytnuté investigatívnymi novinármi či televíznymi štábmi pôsobiacimi v miestach konfliktu. Hlavný prokurátor už vyslal na Ukrajinu svojich vyšetrovateľov, ktorí priamo v teréne zabezpečujú jednotlivé dôkazy. Len čo bude mať prokuratúra dostatok relevantných dôkazov, na základe ktorých bude odôvodnené sa domnievať, že konkrétna osoba spáchala trestný čin v jurisdikcii súdu, môže prokurátor požiadať senát prípravného konania o vydanie zatykača na túto osobu. Čo by znamenalo pre Vladimira Putina, ak by Medzinárodný trestný súd vydal na jeho osobu takýto zatykač? Kým je vo funkcii a nachádza sa na území svojho štátu, nehrozí mu prakticky žiadne riziko. Ruská federácia nie je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, a teda nemá právnu povinnosť spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom. Ak by aj zmluvnou stranou bola, je nepravdepodobné, že by svojho úradujúceho prezidenta vydala na trestné stíhanie. A v neprítomnosti súdený ani odsúdený byť nemôže, pretože medzinárodný súd takouto právomocou nedisponuje. Iná situácia by však nastala, ak by sa ruský prezident po vydaní zatykača ocitol na území niektorého zo 123 zmluvných štátov Rímskeho štatútu. Tieto štáty by boli povinné Vladimira Putina zadržať a odovzdať Medzinárodnému trestnému súdu.
SUDÁNSKY PRÍPAD
Prípad prezidenta Sudánu Omara al-Bašíra, ktorý bol prvou úradujúcou hlavou štátu, na ktorú tento súd vydal zatykač, však ukazuje, že vymožiteľnosť medzinárodného trestného práva závisí do veľkej miery od spolupráce jednotlivých štátov. Hoci Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na sudánskeho prezidenta už v marci 2009, a to pre podozrenie zo spáchania zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, neskôr i trestného činu genocídy, Omar al-Bašír, aj keď už nie je v úrade, dodnes spravodlivosti uniká. Zodpovednosť za tento nelichotivý stav, ktorý podkopáva autoritu Medzinárodného trestného súdu, majú aj viaceré zmluvné strany Rímskeho štatútu, ktoré odmietli prezidenta al-Bašíra zadržať na svojom území a odovzdať súdu, odvolávajúc sa na jeho imunitu ako hlavy štátu. Medzinárodný trestný súd takýto postup štátov označil za protiprávny, odporujúci ustanoveniam Rímskeho štatútu. Odvolací senát Medzinárodného trestného súdu vo svojom rozhodnutí zo 6. mája 2019, ktoré sa týkalo porušenia povinnosti Jordánska zadržať prezidenta Sudánu na svojom území, potvrdil správnosť rozhodnutia senátu prípravného konania, podľa ktorého bolo Jordánsko povinné prezidenta Omara al-Bašíra zadržať a odovzdať súdu. Zároveň dodal, že zmluvné štáty sú povinné aplikovať článok 27 štatútu aj v horizontálnych vzťahoch medzi sebou, a teda nebrať ohľad na imunitu hlavy iného štátu, na ktorú Medzinárodný trestný súd vydal zatykač, keď sa takáto osoba nachádza na ich území. Ak by teda Medzinárodný trestný súd vydal zatykač na prezidenta Ruskej federácie, zmluvné štáty Rímskeho štatútu by mali byť pripravené Vladimira Putina na svojom území zadržať a odovzdať medzinárodnému súdu na trestné konanie. Je však málo pravdepodobné, že by ruský prezident navštívil krajinu, v ktorej by mu takéto riziko reálne hrozilo. Zadržanie Vladimira Putina iným štátom by zároveň Ruská federácia mohla považovať za akt vojny, čo by istotne takisto zohralo významnú úlohu pri zvažovaní takéhoto postupu. Vydanie zatykača na prezidenta štátu, ktorý v hrubom rozpore s medzinárodným právom rozpútal vojnu proti svojmu susedovi, sa nám oprávnene javí ako dôvodné, opodstatnené a želateľné. Takýto krok by však v súčasnosti nemusel byť rozumný, keďže by mohol viesť k eskalácii napätia a byť prekážkou pri rokovaniach o mierovom urovnaní konfliktu. Prípadné vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči Vladimirovi Putinovi bude zrejme možné až po zásadnej zmene politického režimu v Ruskej federácii. Či a hlavne kedy k tomu dôjde, je otázka, na ktorú dnes nikto nepozná odpoveď.