Ukrajina mimo NATO, no so zárukami
Kyjev a Moskva sa blížia k dohode. Ako prebiehajú rokovania, ktoré môžu ukončiť Putinovu vojnu
Kyjev a Moskva sa za posledné dni o niečo priblížili k dohode, ktorá by ukončila ruskú inváziu na Ukrajinu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Rusi už majú pri rokovaniach „realistickejšie pozície“. Jeho poradca Mychajlo Podoľak, jeden z členov rokovacieho tímu, dodal, že „väčšina“z počiatočných ruských požiadaviek „už v tejto chvíli nie je na stole“. Začínajú prenikať informácie, za akých podmienok by obe strany boli ochotné ukončiť vojnu. O detailoch posledné dni informovali viaceré médiá. Hovoril o nich Mychajlo Podoľak, slovinský premiér Janez Janša, ktorý sa zúčastnil na ceste do Kyjeva s Poliakmi a Čechmi. Rovnako hovorca tureckého prezidenta pre BBC reprodukoval telefonát Erdogana s Putinom, ktorý mu tlmočil súčasné požiadavky Ruska. Ak by sa dohodli, ústupky by musel spraviť Kyjev, no ani Rusko by nedosiahlo všetko, čo chcelo inváziou dosiahnuť.
NEUTRÁLNA UKRAJINA MIMO NATO
Od roku 2019 je v ukrajinskej ústave formulácia, že zahraničnopolitickým cieľom krajiny je vstup do EÚ a NATO. Ešte pred rokom 2014 pritom Ukrajinci nechceli vstúpiť do NATO, podpora ľudí bola nízka. Zmenilo sa to po ruskej anexii Krymu a nimi podporovanej vojne na Donbase. Ukrajina v NATO je pre Rusko červenou čiarou a neutralita je jednou z hlavných požiadaviek Kremľa. Zelenskyj posledné dni vraví, že si uvedomuje, že krajina do NATO tak skoro nevstúpi, a naznačuje, že je ochotný zmeniť ústavu a vzdať sa tohto cieľa. „Roky počúvame o údajne otvorených dverách, ale tiež počujeme, že do nich nevstúpime. To je pravda a musíme to akceptovať,“povedal Zelenskyj. To by znamenalo neutralitu Ukrajiny. Rusi hovorili, že Ukrajina by mohla byť neutrálna ako Švédsko či Rakúsko, Ukrajinci si však svoju neutralitu predstavujú inak. Hovoria, že musia mať bezpečnostné garancie. „Je to novátorský vzorec, ktorý vymyslel prezident Zelenskyj. Môže sa zmeniť v návrh na vytvorenie úplne nového systému síl v Európe,“povedal Podoľak pre poľský portál Wiadomości. Čo to presne znamená? „Po prvé, absolútne bezpečnostné garancie. Účinné, nie ako dohoda z Budapešti,“napísal Podoľak na Telegrame a narážal na zmluvu z roku 1994, keď Rusko, USA a Británia garantovali nedotknuteľnosť ukrajinských hraníc, čo však nezabránilo tomu, aby ich Rusi v roku 2014 „prekresľovali“. Podľa neho to znamená, že signatári nebudú stáť bokom v prípade útoku na Ukrajinu tak, ako stoja dnes. „Budú aktívni na strane Ukrajiny v konflikte a okamžite dodajú potrebné množstvo zbraní. A po druhé, Ukrajina už nechce byť závislá od byrokratických procedúr, ktoré umožnia alebo neumož
Roky počúvame o údajne otvorených dverách, ale tiež počujeme, že do nich nevstúpime. To je pravda a musíme to akceptovať.
Volodymyr Zelenskyj ukrajinský prezident
nia chrániť nebo pred raketami. Potrebujeme priame a pevné garancie, že sa nebo zatvorí,“napísal Podoľak. Garancie by mali byť právne záväzné a detailne by mali krok po kroku pomenovať, čo sa bude diať v prípade napadnutia Ukrajiny. „Chceme mať istotu, že už viac nezostaneme vo vojne sami, povedal Podoľak. Nie je jasné, ktoré krajiny by sa zaviazali k tomu, že budú v prípade napadnutia aktívne brániť Ukrajinu. Podoľak to nechcel špecifikovať. Pre Meduzu však povedal, že by mohlo ísť o päť až sedem krajín. Podľa neho to bola kľúčová debata aj na stretnutí českého, poľského a slovinského premiéra v Kyjeve. „Veľmi nám záleží, aby do novej únie vstúpilo Poľsko. Je dnes najväčším priateľom Ukrajiny,“povedal Podoľak pre poľský portál Wiadomości. Denník Financial Times však napísal, že „povaha západných garantov ukrajinskej bezpečnosti – a ich akceptovanie Moskvou – by mohla byť veľkou prekážkou akejkoľvek dohody“.
AKO BELGICKO PRED PRVOU SVETOVOU?
Ak vznikne, podľa novinára v Bruseli Davea Keatinga by sa takáto neutralita dala porovnať viac s Belgickom pred prvou svetovou vojnou ako so Švédskom či s Rakúskom. Belgicko bolo síce oficiálne neutrálne, no keď ho Nemecko napadlo v auguste 1914, Británia na základe dohody z roku 1839 vyhlásila Nemcom vojnu. Vtedajší nemecký kancelár povedal, že neverí, že Británia a Nemecko pôjdu do vojny pre „zdrap papiera“. Podľa slovinského premiéra Janeza Janšu by súčasťou dohody mohol byť aj status Ukrajiny v EÚ. „Ak dobre počúvate prezidenta Zelenského, je pripravený opustiť snahu o členstvo v NATO, ak bude garantované členstvo v EÚ – nielen sľúbené, ale garantované – a ak sú na stole aj nejaké bezpečnostné záruky,“povedal Janša pre Guardian. Samotní ukrajinskí lídri dá
vajú najavo, že nie sú spokojní s úlohou NATO počas vojny. Členské krajiny aj samotné NATO odmietajú vytvoriť bezletovú zónu nad Ukrajinou, pretože by museli útočiť na Rusov a bolo by to aj technicky náročné, keďže Ukrajina je veľká krajina. Rovnako zatiaľ neposlali Ukrajine stíhačky a až teraz sa hovorí, že by na Ukrajinu mohol prísť zo Slovenska protiraketový systém S-300, ktorý by mohol pomôcť chrániť ukrajinské nebo nad aspoň jedným mestom. „Vieme, že Putina môže zastaviť iba sila. A NATO tú silu nemá,“povedal Podoľak pre Wiadomości. Aj preto Zelenskyj navrhuje vytvoriť nový spolok, ktorý by reagoval v prípade konfliktov. „Ponúkame vytvorenie asociácie U-24. Spojený pre mier. Únia zodpovedných štátov, ktoré by mali silu a svedomie zastaviť konflikty. Okamžite. Poskytli by všetku potrebnú pomoc do 24 hodín. Ak treba – zbrane. Ak treba – sankcie. Humanitárnu podporu. Politickú podporu. Všetko potrebné, aby rýchlo zachovali mier. Aby zachránili životy,“povedal Zelenskyj v príhovore pred americkým kongresom. Niečo také však nie je veľmi pravdepodobné. Podľa odborníkov je takáto myšlienka „idealistická, ale nepraktická a drahá“.
KRYM A DONBAS
Ďalším bodom, kde by Ukrajina mohla ustúpiť Rusku, je isté zníženie kapacít svojej armády. Nie je však presne jasné, čo to znamená. Iné zdroje hovoria, že Ukrajinci by sa len museli vzdať cudzích vojenských základní na svojom území. To by podľa Podoľaka nemal byť problém, lebo to už majú v zákone. Ďalšie body, na ktoré by Ukrajinci mohli pristúpiť, je uznanie ruského jazyka za oficiálny jazyk na Ukrajine či prijatie istej „denacifikácie“Ukrajiny. Čo presne to znamená, tiež nie je jasné. „Toto je dosť útočné voči Zelenskému, ktorý je sám žid a ktorého príbuzní zahynuli počas holokaustu, ale turecká strana si myslí, že pre Zelenského bude ľahké prijať to,“píše BBC. Podľa telefonátu medzi Putinom a Erdoganom, ako o ňom reprodukoval pre BBC poradca tureckého prezidenta Ibrahim Kalin, sú to však podľa Putina body, s ktorými by Ukrajinci mohli súhlasiť relatívne ľahko. Naopak, body, pri ktorých obe strany zatiaľ stoja na opačných póloch, je budúci status Krymu a separatistických republík na Donbase. Rusi chcú, aby Ukrajinci prijali anexiu Krymu, ktorý je teraz de facto súčasťou Ruska. Rovnako požadujú, aby uznali nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, ktoré ešte pred inváziou uznalo Rusko ako prvý štát na svete. „V otázke okupovaných území postoj Ukrajiny zostáva nemenný: hranice krajiny sa nemôžu meniť,“povedal pre Wiadomości Podoľak. „Sme však povinní triezvo zhodnotiť situáciu. De iure Krym, Doneck aj Luhansk sú súčasťou Ukrajiny, ale de facto nemáme nad nimi kontrolu, funguje tam ruská administratíva. Jednou z kľúčových otázok zostáva nájsť spôsob, ako by mali byť tieto teritória spravované,“dodal.
KTO USTÚPI?
Putin napadol Ukrajinu s cieľom krajinu „denacifikovať a demilitarizovať“. A hoci to Rusi nikdy nepovedali, dalo sa to tlmočiť tak, že chcú zosadiť demokraticky zvoleného prezidenta či vládu a nahradiť ho bábkovou vládou naklonenou Kremľu. Zároveň by výrazne znížili stav ukrajinskej armády. Kyjev aj Zelenskyj mali padnúť rýchlo. To sa však nestalo. Posledné dni sa postup Ruska zastavil, vo vojne majú obrovské straty nielen podľa Ukrajincov, ale aj podľa západných hlásení. Takáto dohoda by Putinovi podľa odborníkov „mohla zachrániť tvár“doma, vedel by to predať ako svoje víťazstvo, hoci by nedosiahol všetky svoje ciele. „Chcel si podrobiť Ukrajinu a teraz vidí, že nedostane všetko, čo chcel,“povedal pre NBC americký akademik David Phillips. Na druhej strane, Ukrajina by po prijatí týchto podmienok tiež stratila v porovnaní so stavom pred 24. februárom. Nemohla by vstúpiť do NATO a možno by musela akceptovať stratu Krymu či časti Donbasu. Dalo by sa to interpretovať aj tak, že Putinova agresia a porušenie medzinárodného práva sa mu vyplatilo. Cieľom Ukrajincov je však zastaviť zabíjanie ich ľudí a ni
Putin si chcel podrobiť Ukrajinu a teraz vidí, že nedostane všetko.
David Phillips analytik
čenie ich krajiny. Podľa Podoľaka je kľúčový bod akejkoľvek dohody okamžité stiahnutie sa ruskej armády z teritória Ukrajiny, na ktoré vstúpili 24. februára. „V tomto momente Rusko stále bombarduje naše mestá. Černihiv, Charkov, Sumy aj veľa iných miest jednoducho prestalo existovať. Koľko Ukrajincov ešte musí zahynúť? Komu sa to nepáči, prosím pekne, bojujte s nami. Pozývame vojská Poľska, Francúzska, USA. Alebo zavrite nebo nad Ukrajinou. Vtedy nebudeme rokovať s Putinom, iba bojovať,“povedal Podoľak pre Wiadomości. Význam zastavenia bojov naznačil aj Zelenskyj. „Mám takmer 45 rokov. Môj vek sa zastavil, keď srdcia viac ako 100 detí prestali biť. Nevidím žiadny zmysel života, ak nemôžem zastaviť tieto úmrtia. Toto je hlavná misia lídra môjho národa: statočných Ukrajincov,“povedal Zelenskyj členom amerického kongresu.
STRETNUTIE ZELENSKYJ – PUTIN
Na ceste k mieru by sa osobne stretli aj samotní prezidenti oboch krajín. Doteraz najvyššie postavení predstavitelia na rokovaniach boli ministri zahraničia Sergej Lavrov a Dmytro Kuleba. „Keď sa ukončia práce na dohode, pristúpili by sme k organizácii stretnutia. Stane sa to v priebehu najbližších týždňov. Miesto z môjho pohľadu nie je dôležité. Môže to byť hocikde okrem Ruska,“povedal Podoľak. Na otázky, či by si prezident Zelenskyj po tom všetko podal ruku s prezidentom Putinom, Podoľak povedal, že „to ich trápi najmenej“. Sú však aj názory, že Rusko len naťahuje čas, aby preskupilo sily, a o dohodu mu nejde. Podľa Financial Times to hovoria niektoré ukrajinské zdroje. „Je možné, že je to celé len klamstvo a trik. Klamali o všetkom – o Kryme, o vojakoch na hraniciach a o hystérii z invázie,“povedal nemenovaný člen ukrajinskej delegácie pre denník. Skeptický je aj americký minister zahraničia Antony Blinken. „Z mojej pozície diplomata vyžadujem, aby obe strany konali v dobrej viere a deeskalovali (situáciu, pozn. red.),“povedal vo štvrtok podľa Financial Times. „Činy, ktoré vidím, že Rusi každý deň robia, doslova každú minútu každého dňa, sú v úplnom kontraste k akémukoľvek vážnemu diplomatickému úsiliu ukončiť vojnu,“dodal americký minister. Aj slovinský premiér Janez Janša povedal, že sa obáva, že Rusku ide iba o to, aby v médiách boli „obrázky z rokovaní a nie obrázky zo zabíjania“. „Je to starý trik,“dodal Janša pre Guardian. Ukrajinci však priznávajú, že rokovanie je jediný reálny spôsob, ako zastaviť zabíjanie. „Ako inak máme ukončiť vojnu bez rozhovorov s Ruskom?“pýtal sa Podoľak pre Wiadomości. „Každá vojna sa končí dohodou,“povedal aj Zelenskyj v stredu.