Z podnikových osláv prešli riadiť utečeneckú krízu

Utečeneckú krízu na Slovensku už koordinuje firma, ktorá za svoj najväčší úspech považuje hudobný festival vo Zvolene. Premiér Eduard Heger priznáva, že štát krízové situácie iba hasí

Riadenie utečeneckej krízy na Slovensku zveril štát firme, ktorá s krízovým riadením nemá skúsenosti a za svoj najväčší úspech považuje zabezpečenie festivalu elektronickej hudby Download na Zvolenskom zámku.

Ministerstvo vnútra pod vedením Romana Mikulca (OĽaNO) pred pár dňami podpísalo rámcovú zmluvu na 2,5 milióna eur s firmou Dustream production. Od nej očakáva, že zabezpečí „komplexný manažment procesu evidencie, transportu a starostlivosti o utečencov“.

Firmu, ktorá sa zaoberá organizovaním podujatí a event manažmentom, vybrali priamo. Súťaž nemuseli robiť, lebo štát v dôsledku vojny na Ukrajine vyhlásil mimoriadnu situáciu.

Ako na firmu prišli? „Oslovená bola na základe odporúčania dobrovoľníkov,“odpovedá bez bližšieho vysvetlenia ministerstvo.

Aj napriek tomu, že firma s takýmto krízovým riadením nemá skúsenosti, mimovládne organizácie pomáhajúce utečencom hovoria, že už využitie tejto súkromnej firmy je krokom vpred.

Mikulec si jej pomoc objednal po tom, ako čelil kritike, že si štát nevie s prílevom utečencov poradiť a prácu štát necháva na dobrovoľníkoch a samosprávach. Na ministerstvo dopravy už presunul riešenie ubytovania pre utečencov.

HEGER A SLOVENSKO V ZLOM POČASÍ

Utečenecká kríza ukazuje, že ani dva roky pandémie nestačili na to, aby sa štát naučil zvládať krízovú situáciu. Aj premiér Eduard Heger (OĽaNO) priznáva problémy. Bol to on, kto skonštatoval, že pandémia ukázala, že Slovensko funguje len v dobrom počasí. „V tom zlom to hasíme, ako sa dá, ale to nie je správne,“hovoril v pondelok na konferencii televízie Markíza Vizionári.

„Keby ste vedeli, koľko dokumentov má Slovensko o krízovom riadení poschvaľovaných,“pokračoval premiér.

Keď sa počas pandémie koronavírusu, ktorá bola prvou vážnou hrozbou od druhej svetovej vojny, prejavila neschopnosť štátu rýchlo reagovať na nečakané situácie, začali vznikať rôzne plány, aby sa predišlo problémom, no tie pokračujú aj teraz.

Na ministerstve vnútra je pre zvládnutie utečencov kľúčová sekcia krízového riadenia, ktorá zastrešuje integrovaný záchranný systém, krízové riadenie, civilné núdzové plánovanie či humanitárnu pomoc. Roky jej šéfuje Marián Dritomský. To, ako veľmi túto sekciu musela situácia s utečencami zaskočiť, ilustruje, že týždeň pred začiatkom Putinovej invázie na Ukrajinu očakávala, že ak vojnový konflikt vypukne, tak na Slovensko podľa najhoršieho scenára príde 500 utečencov denne. Spomínal to v rozhovore pre SME aj šéf Migračného úradu Ján Orlovský.

O týždeň neskôr ich k nám prúdilo 15-tisíc denne.

Na hraniciach už vtedy stáli mimovládne organizácie a dobrovoľníci, bolo to tak od prvých dní, odkedy sa vojna 24. februára začala. Štát sa na začiatku prizeral, netušiac, čo všetko treba pri praktickej pomoci s utečencami robiť.

Koncom marca už štát viac-menej chápe, kde všade musí riešiť nové výzvy s vojnovými utečencami – priamo sa týkajú viacerých ministrov, predovšetkým vnútra, práce a sociálnych vecí, školstva, dopravy a zdravotníctva.

Otázne stále zostáva, ako sa týchto ministrov podarí s pomocou firmy Dustream production skoordinovať so samosprávami, na ktoré sú delegované viaceré povinnosti pri starostlivosti o ľudí z Ukrajiny, a s dobrovoľníkmi, ktorí majú po mesiaci vyčerpávajúcej práce limitované možnosti riešiť napríklad potravinovú a materiálnu pomoc.

NAJPRV TVRDILI, ŽE SI ŠTÁT PORADÍ SÁM

Viac než týždeň po invázii, 4. marca ministerstvo tvrdilo, že všetko zvláda, vznikla pracovná skupina ústredného krízového štábu so zástupcami z ministerstiev, ktorá bude nonstop pracovať, aby koordinovali jednotlivé činnosti na hraniciach, a ak sa vyskytnú problémy, aby ich mohli posunúť vyššie a prijali sa politické a strategické rozhodnutia.

Šéf sekcie krízového riadenia ministerstva vnútra Dritomský hovoril, ako cez Regionálne operačné stredisko v Sobranciach riešia veci priamo na hraničných priechodoch, hotspotoch, veľkokapacitných centrách a stanových táboroch a ako sú všetky zložky navzájom prepojené.

Minister vnútra Mikulec potom v rozhovore Denníka N 11. marca odmietol, že by pomoc na hraniciach stála na dobrovoľníkoch. „S tým absolútne nesúhlasím.“A k mimovládnym organizáciám pridával: „Organizácie, ktoré tam prichádzajú, majú svoju predstavu o tom, ako by to chceli, ale to sa nedá. Musí to mať svojho pána a to aj má.“

Mimovládne organizácie priamo na hraniciach sledovali, že sa štátu až tak nedarí, ako sa snaží presviedčať v oficiálnych vysvetleniach. Aby štátu pomohli, vytvorili modelový nákres, čo všetko treba vyriešiť, aby mali utečenci zabezpečené základné potreby, prevozy či ubytovanie a uľahčené vybavenie úradných záležitostí.

Štát sa podľa mimovládok definitívne „zbadal“až potom, čo 12. marca na hranice prišiel premiér Heger s ministrom vnútra a priamo na mieste si vypočul, aká je situácia a s čím sú problémy, a priznali, že je potrebné „zlepšiť najmä koordináciu a komunikáciu v celom procese“.

V súčasnosti, keď si ministerstvo vnútra najalo firmu Dustream production, aby zabezpečila „komplexný manažment“o utečencov, je už zjavné, že štát nie je „pánom“, ako to pred pár týždňami hovoril Mikulec.

Neznamená to, že štát sa úplne stiahol: naďalej poskytuje hasičov, vojakov, policajtov, zdravotníkov a psychológov, aby prichádzajúcim utečencom pomohli. No zo zmluvy vyplýva, že firma má na starosti kľúčových koordinátorov, ako aj dobrovoľníkov.

Firma Dustream production Denníku N odpovedala, že zatiaľ poskytli 40 koordinátorov a desiatky dobrovoľníkov. Do koordinátorských funkcií využili ľudí zo svojich interných kapacít a oslovili aj ľudí z mimovládnych organizácií.

„Na hraniciach aj predtým pomáhali a chceli pomáhať a táto zmluva im vytvorila priestor zostať v tejto službe dlhšie, lebo im poskytne potrebné finančné krytie,“vysvetľuje firma. Okrem toho si už u nich štát za pár dní, odkedy zmluva platí, objednal materiálno-technické zabezpečenie jedného hotspotu a jedného hraničného priechodu.

KTO FIRMU ODPORUČIL, JE ZÁHADA

Dustream production vznikla v roku 2010 a zaoberá sa organizovaním podujatí a event manažmentom. Rovnako ako ministerstvo aj firma hovorí, že ju štátu odporučili dobrovoľníci. Kto konkrétne to bol, neuviedli, tvrdia, že to ani nevedia.

Firma o sebe napísala, že „má bohaté skúsenosti v organizácii eventov, v manažmente ľudí a v logistickej podpore“. Za rok 2020 mala ročné tržby vyše osem miliónov eur, zisk necelých 52-tisíc eur a okolo 90 zamestnancov.

Na otázku, prečo sa štát sám nepostará o utečencov, Mikulcov tlačový odbor odpísal: „Štát sa v predmetnej zmluve zaväzuje poskytnúť dodávateľovi všetku potrebnú súčinnosť a kooperovať na potrebných procesoch.“

V Česku súkromnú firmu nevyužívajú, starostlivosť o utečencov zabezpečuje štát.

Premiér Heger si myslí, že riadenie takejto krízy nie je úlohou ani jeho a ani ministrov, lebo tí majú na starosti svoje rezorty. „Nemôžeme očakávať, že nejaký minister sa stane krízovým manažérom pre danú oblasť,“povedal v pondelok na konferencii s tým, že je úplne iné riadiť rezort a byť krízový manažér.

Heger tvrdí, že sa snaží vytvoriť štruktúru, ktorá by pri kríze mohla riadenie prebrať. Ale nie je to podľa neho jednoduché, lebo takých ľudí treba nájsť a aj zaplatiť, keďže podľa neho patria k najlepšie plateným.

Podobný systém fungoval v prvej vlne pandémie covidu. Na úrade vlády priamo pod vtedajším premiérom a dnešným ministrom financií Igorom Matovičom ( OĽaNO) fungoval permanentný krízový štáb. Ten mal na starosti rozhodovanie, riadenie, ale aj logistiku. Skončil v júni 2020, teda po prvej vlne.

Pandémia a utečenecká kríza majú viaceré spoločné znaky. Najmä to, že musia spolupracovať viaceré rezorty, inštitúcie a zapojiť treba aj súkromný či neziskový sektor. Ide o situácie, s ktorými ako štát nemá Slovensko skúsenosť. „Reakcia na akúkoľvek masívnu a zložitú krízovú situáciu, akou je pandémia covidu alebo vojna na Ukrajine, si vyžaduje inú formu riadenia než reakcia na lokálnu alebo regionálnu krízu,“hovorí manažér Peter Škodný, ktorý riadil permanentný krízový štáb.

Viacerí predstavitelia súčasnej koalície podľa neho často opakujú, že štát historicky oblasť civilnej obrany a krízového riadenia zanedbával. „Takže je vcelku prirodzené, že štát nemá vytvorené kvalitné legislatívne, procesné ani odborné predpoklady na efektívne zvládanie komplexných krízových situácii,“povedal.

JE EŠTE MOŽNÉ IMPROVIZOVAŤ?

Zložitosťou sú pandémia covidu a momentálna kríza porovnateľné situácie, myslí si aj člen permanentného krízového štábu a vedec Robert Mistrík. Vidí však aj zásadný rozdiel: „Pandémia bola prvá veľká krízová situácia pre novodobé Slovensko a veci sa prirodzene riešili ad hoc, no druhá kríza už neospravedlňuje improvizáciu.“

SCENÁRE Z IDEÁLNEHO SVETA

Počas pandémie podľa neho vzniklo toľko rôznych krízových štábov a do rozhodovania bolo zaangažovaných toľko ľudí a inštitúcií, „že napokon sme sa v tom už všetci strácali“.

Mistrík by predovšetkým očakával lídra, nech už je to prezidentka, predseda vlády, alebo nimi poverený minister, ktorý sa jasne postaví na čelo, veci bude presvedčivo komunikovať a zhromaždí okolo seba kompetentných, skúsených, analyticky rozmýšľajúcich a manažérsky zdatných ľudí. S nimi môže spoločne riešiť jeden problém za druhým.

„Tak ako sme to kedysi robili spolu s vládou v začiatkoch pandémie v permanentnom krízovom štábe. Ten sa po pár mesiacoch rozpustil, celé sa to rozdrobilo a pokazilo, ale ten prvotný model sa ukázal ako najúspešnejší,“povedal Mistrík. Slovensku podľa neho „zúfalo chýba líderstvo“.

Podľa Škodného by v tejto situácii mal rozhodovať profesionálny krízový manažment s príslušným nadrezortným legislatívnym mandátom a jasným oddelením od straníckej politiky. Mal by to byť extra tím, ktorý by túto krízu riešil 24 hodín, sedem dní v týždni. „Tím profesionálov, ktorý nepotrebuje improvizovať a učiť sa a má príslušné kompetencie.“

V ideálnom svete by takúto krízu riadila sekcia krízového riadenia ministerstva vnútra, hovorí bezpečnostný analytik Martin Královič, ďalší z členov „covidového“permanentného štábu. „Vzhľadom na realitu, kapacity, štruktúru štábneho velenia, schopnosti a aj množstvo síl a prostriedkov si myslím, že by to mal byť Hasičský a záchranný zbor,“dodal.

Hasičský a záchranný zbor má podľa ministerstva vnútra na starosti regionálne operačné stredisko v Sobranciach, ale aj stanový tábor pre utečencov v Humennom.

Královič podotýka, že ľudia, ktorí majú na starosti manažovanie utečeneckej krízy, sa musia sústrediť len na túto mimoriadnu udalosť a nemali by sa zaťažovať svojou bežnou pracovnou agendou.

„Je to tak trochu aj politické rozhodnutie – keďže to logicky ovplyvní aj spĺňanie úloh v iných oblastiach a prioritách, ktoré sa majú tento rok stihnúť.“