Dajú sa bitcoinom obchádzať sankcie?

Na ulievanie bohatstva do zahraničia poslúži skôr ruskej vyššej strednej triede ako oligarchom

Obrovská väčšina správ o bitcoine sa týka jeho funkcie ako investičného aktíva. V posledných rokoch sa začína vynárať aj iná funkcia bitcoinu – jeho používanie ako transferovej meny. Bitcoin sa používa ako platidlo tam, kde platba má obísť oficiálny platobný systém. Táto funkcia kryptomien sa stala osobitne zaujímavou po uvalení sankcií na platobný styk s Ruskom.

Nie je novinkou, že sa bitcoin používa na platby za rôzne kriminálne aktivity. Zaujímavá je skôr „sivá zóna“– platby, ktoré nemusia byť kriminálne, len chcú uniknúť dozoru na finančnom trhu. Veľmi častou kategóriou sú zárobky zo zahraničia, ktoré migranti posielajú svojim rodinám. Bitcoin však slúži aj na daňovú optimalizáciu či vyhýbanie sa medzinárodným sankciám. Nakoľko sú tieto platby rozšírené? Veľmi zaujímavú štúdiu na túto tému predstavila trojica renomovaných vedcov: Kenneth Rogoff z Harvardovej univerzity a bývalý hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu, jeho dlhoročná spolupracovníčka Carmen Reinhartová a Clemens von Luckner zo Svetovej banky.

Predmet štúdie si predstavíme na príklade z Argentíny. Argentínsky občan chce uložiť svoje peniaze na dolárový účet v USA. Jeho krajina čelila viacerým štátnym bankrotom, a tak chce svoj majetok ochrániť. Únik kapitálu je však jedným z faktorov, ktoré zvyšujú riziko bankrotu. Argentínska vláda preto zavádza obmedzenia na platby do zahraničia. Argentínsky občan tieto obmedzenia obíde nasledovne: za argentínske pesá si kúpi doma bitcoin a hneď ho v USA predá za doláre. Tie potom uloží na účte v americkej banke. Účelom transakcie nie je špekulácia s kurzom bitcoinu. Cieľom je obísť oficiálny platobný systém a vykonať klasickú devízovú transakciu medzi dvoma národnými menami. Bitcoin tu neslúži ako investícia, ale ako transferová mena. Jeho kurz je síce volatilný, ale rýchlosť transakcie zaručí, že vplyv zmeny kurzu bitcoinu na devízovú výmenu medzi pesom a dolárom bude malý.

Zdrojom dát pre štúdiu bola platforma LocalBitcoins, ktorá slúži na nákup a predaj bitcoinov za národné meny. Na rozdiel od veľkých kryptobúrz sa platby na tejto platforme odohrávajú medzi súkromnými osobami. Platforma pôsobí vo vyše 100 krajinách a má vyše milióna používateľov. Výskumníci získali z platformy LocalBitcoins údaje o 45 miliónoch platieb v celkovom objeme 11 miliárd dolárov v období od marca 2017 do júla 2021. Cieľom výskumu bolo zmapovať globálne toky kapitálu prechádzajúce cez bitcoinovú platformu.

Platby bitcoinom teoreticky zaručujú vysoký stupeň anonymity. Vo vyspelých štátoch však daňové zákony a legislatíva nastavená proti praniu špinavých peňazí predpisujú, že obchodníci s bitcoinom musia identifikovať lokálneho klienta kupujúceho alebo predávajúceho bitcoin. No spárovať devízovú transakciu medzi klientmi v rozdielnych krajinách je veľmi ťažké. Výskumníci preto použili pravdepodobnostné párovanie.

Ak napríklad niekto z Kolumbie poslal platbu do Venezuely v objeme 0,03 bitcoina a obchodník vo Venezuele zaznamenal počas nasledujúcich piatich hodín platbu z Kolumbie v podobnom objeme, potom s vysokou pravdepodobnosťou išlo o ten istý obchod. Znie to veľmi jednoducho, ale pri párovaní 45 miliónov platieb vzniká veľký priestor na omyly a náhodné zhody. Výskumníci preto na párovanie použili tie platby, kde veľkosť transakcie bola vyjadrená na osem desatinných miest.

Transakcie v databáze sa vykonali v 135 národných menách – od mozambického meticalu až po srbské dináre. Nijako neprekvapuje, že najviac transakcií sa odohralo vo venezuelskom bolivare, ruských a bieloruských rubľoch, kolumbijských pesách a nigérijských nairách. Typická hodnota medzinárodnej transakcie bola 45 dolárov, čo mohlo zodpovedať transferu mesačného zárobku migranta. Najvyššia platba však mala hodnotu 2,3 milióna a evidentne neslúžila na transfer výplaty. Podiel medzinárodných devízových obchodov na LocalBitcoins odhadli výskumníci veľmi konzervatívne na sedem až desať percent. Skutočný podiel môže byť omnoho vyšší.

V marci 2019 došlo vo Venezuele k 72-hodinovému výpadku elektrického prúdu. Výpadok postihol 30 miliónov ľudí. Na lokálnej bitcoinovej platforme sa prestalo obchodovať. Zaujímavé však bolo, že o 40 až 70 percent klesli počty obchodov aj na lokálnych burzách v Mexiku, Kolumbii, Peru a Čile, kde žiaden výpadok nebol. Tieto krajiny sú hlavnými destináciami venezuelských migrantov, ktorí posielajú peniaze svojim rodinám. „Prírodný experiment“s výpadkom prúdu naznačil, že skutočný podiel devízových transakcií na celkových nákupoch a predajoch bitcoinu môže byť oveľa vyšší, ako si myslíme.

Iným zistením bolo, že väčšina platieb sa odohrávala v rámci krajiny. V Rusku to bolo vyše 90 percent. Prečo by si v Rusku mali ľudia a inštitúcie posielať peniaze cez bitcoiny? Na niektoré ruské firmy boli uvalené americké sankcie už od roku 2014. Autori štúdie vysvetľujú popularitu domácich bitcoinových platieb snahou obchodných partnerov zamaskovať obchody s takýmito firmami. Motívom však môžu byť aj obyčajné daňové úniky. Je ťažké urobiť audit veľkého počtu drobných a navzájom zdanlivo nesúvisiacich platieb.

Môžu teda ruskí oligarchovia či nesvedomité západné firmy obchádzať sankcie cez platby v kryptomenách? Odpoveď je áno – ale len do istej miery. Ruskí boháči, samozrejme, môžu využiť bitcoin na transfer peňazí do zahraničia. Ak sú však na zozname sankcií, ich účty sú zmrazené. Ak nie sú na zozname, transfery môžu urobiť. Ale nie veľa a s veľkými sumami. Na rozdiel od platieb cez klasický bankový systém SWIFT má bitcoin veľmi nízku kapacitu prevodov. Kým SWIFT umožní previesť za sekundu až tisíc platieb, bitcoin len sedem.

Na vine je dizajn bitcoinu, založený na časovo i energeticky náročných matematických výpočtoch na overovanie transakcií. Kryptomeny dnes nedokážu nahradiť štandardný platobný styk. Inou možnosťou je bitcoin kúpiť a držať ho na účte v zahraničí ako digitálne aktívum. Ale aj to má svoje limity. Burzy s kryptomenami sú vo vyspelých krajinách regulované. Ak by niekto z Ruska začal kupovať veľké objemy kryptomien, burza by ho musela nahlásiť orgánom finančného dozoru a účet by mu zmrazila. Veľká kryptoburza Coinbase takto zrušila 25-tisíc účtov podozrivých z prepojenia na Rusko.

Trh s kryptoaktívami je dnes v porovnaní s klasickým medzibankovým stykom ešte príliš malý a nerozvinutý. Na ulievanie bohatstva do zahraničia poslúži skôr ruskej vyššej strednej triede ako oligarchom. O tých sa však nemusíme báť. Na záchranu majetku si vždy vedeli nájsť nejaký diskrétny spôsob. Svet je plný bezpečných útočísk – od Bahám po Švajčiarsko.

Môžu teda ruskí oligarchovia či nesvedomité západné firmy obchádzať sankcie cez platby v kryptomenách? Odpoveď je áno – ale len do istej miery.