Po Buči zrejme prídu ďalšie sankcie
Pre všetkých to bol vizuálny šok, je však otázne, či EÚ nájde odvahu odrezať sa od ruských energií, vraví európsky diplomat po oslobodení Buče
Desivé fotografie zavraždených civilistov a výpovede tých, čo prežili vraždenie, rabovanie a znásilňovanie ruskými vojakmi v Buči a ďalších ukrajinských mestách, zasiahli svetovú verejnosť aj politikov či ruských novinárov v zahraničí. „Pozrite sa na fotografie z Buče. My všetci budeme prekliati po zvyšok našich životov,“napísal známy ruský hudobný kritik a novinár Maxim Kozyrev z televízie Dožď, ktorá pre cenzúru v Rusku prestala vysielať. „Denacifikáciou majú na mysli situáciu, keď sú ľuďom odopreté zdroje informácií a prinútia ich sledovať iba moskovskú televíziu. Otvorene hovoria, že desiatky miliónov ľudí budú musieť denacifikovať a kvôli tomuto cieľu sú pripravení zabíjať,“napísal Kirill Martynov, zástupca šéfredaktora Novej Gazety, posledných nezávislých ruských novín, ktoré rovnako prestali vychádzať v čase vojny vedenej ruskou armádou proti Ukrajine.
KREMEĽ: JE TO PROVOKÁCIA USA
Reakcia Kremľa po odhaleniach z oslobodenej Buče sa nijako neodlišuje od jej zaužívanej praxe, akú sme videli po zostrelení letu MH17 nad Donbasom, po otrávení Alexeja Navaľného alebo po výbuchu v českých Vrběticiach. Obvinenia z vojnových zločinov Moskva poprela, označila za fake news a Kyjev obvinila z provokácie. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyhlásila, že fotografie zinscenovala Ukrajina na príkaz USA, aby zdiskreditovala Rusko. Fact-checkeri z kanála Vojna s fejkmi na Telegrame už upozornili na pochybné argumenty ruských kanálov, napríklad na video s údajne hýbajúcim sa telom z Buče, ktorým je v skutočnosti škvrna na okne auta.
RUSKO PÁCHA ZLOČINY
Fotografie stoviek zavraždených civilistov z Buče sú podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona neznesiteľné a ruské úrady podľa neho budú musieť za to zodpovedať. Podľa jeho slov dozrel čas na silnejšie sankcie, na ktorých chce pracovať najmä spolu s Nemeckom. Mohli by sa týkať najmä ropy a plynu, aby to bolo obzvlášť bolestivé pre Rusko. Berlín sa však doteraz neodhodlal ísť do väčšej konfrontácie s Moskvou a rovnako sa snaží zabrániť väčšiemu nepohodliu nemeckých konzumentov ruského plynu. Je otázka, či masakry v ukrajinských mestách zmenia jeho postoj. „Opovrhnutiahodné útoky Ruska proti nevinným civilistom v Irpini a Buči sú ďalším dôkazom toho, že Putin a jeho armáda páchajú na Ukrajine vojnové zločiny,“vyhlásil britský premiér Boris Johnson. „Žiadne popieranie alebo dezinformácia z Kremľa nemôže zakryť to, o čom všetci vieme, že je pravda – Putin je zúfalý, jeho invázia zlyháva a odhodlanie Ukrajiny nebolo nikdy silnejšie.“Predseda Európskej rady Charles Michel napísal, že je šokovaný zločinmi spáchanými ruskou armádou v Kyjivskej oblasti. „Ďalšie sankcie sú na ceste. Sláva Ukrajine!“napísal na Twitteri. Podpredseda Európskeho parlamentu Michal Šimečka si myslí, že EÚ musí na udalosti z Buče a ďalších miest Kyjivskej oblasti okamžite reagovať a stupňovať tlak na Rusko aj Bielorusko. Šimečka hovorí o tvrdších sankciách na firmy, banky aj jednotlivcov. Nerozumie tomu, prečo na sankčnom zozname nie je Oleg Deripaska, ktorý má blízko k Putinovi a sankcie na neho uvalili USA aj Británia. „Ide pritom o oligarchu, ktorý spoluvlastní rakúsky koncern Strabag. Ten má stámilionové príjmy priamo od členských štátov, vrátane Slovenska. U nás stavia cesty a železnice, je jednotkou medzi stavebnými firmami a získava miliónové štátne zákazky,“vraví Šimečka. Na rozdiel od EÚ a viacerých západných krajín reagovala Čína na udalosti v Buči mlčaním, k západným sankciám sa však doteraz nepripojilo napríklad ani Gruzínsko, ktoré v roku 2008 viedlo vojnu s Ruskom o separatistické regióny Abcházsko a Južné Osetsko.
ZATYKAČ NA PUTINA
Medzinárodné ľudskoprávne organizácie už zbierajú prvé dôkazy vojnových zločinov, ktoré ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pomenoval ako koncentrované zlo a prirovnal ku genocíde v Srebrenici v 90. rokoch. „Takto sa teraz budeme pozerať na ruský štát. Vaša kultúra a humanita zomrela spolu s tými Ukrajincami,“vyhlásil ukrajinský prezident. Satelitná snímka americkej spoločnosti Maxar z 31. marca ukazuje 15-metrový zákop vedľa Kostola svätého Ondreja, kde sa našiel jeden z masových hrobov. V tom čase oblasť kontrolovali ruskí vojaci. O podozreniach z vojnových zločinov rozprávali obyvatelia z blízkych dedín neďaleko ukrajinských Brovarov aj Denníku N. Hovorili o tom, ako ruskí vojaci strieľali do civilistov a následne po nich prešli tankom. Počty obetí v Buči sa odhadujú na stovky, ukrajinská armáda stále neprehľadala všetky podozrivé miesta. Podľa bývalej hlavnej žalobkyne medzinárodných vojnových tribunálov OSN Carly Del Ponte by mal byť na Putina vydaný medzinárodný zatykač. Pomenovala ho slovami „vojnový zločinec“. Podľa Human Rights Watch v okupovaných mestách okrem cieleného vraždenia dochádzalo k opakovaným znásilňovaniam a rabovaniu. A netýka sa to iba miest v okolí Kyjiva. „Prípady, ktoré sme zdokumentovali, predstavujú nevýslovnú, úmyselnú krutosť a násilie voči ukrajinským civilistom,“povedal riaditeľ Human Rights Watch pre Európu a strednú Áziu Hugh Williamson. Jedným z príkladov je prípad zo 4. marca, keď vojaci v Buči prinútili päť mužov, aby si kľakli na kolená, dali si tričká cez hlavy a jedného z nich zastrelili. K podobnej udalosti došlo aj 27. februára, keď ruskí vojaci zastrelili šesť mužov v dedine Staryj Bykiv. „Väčšina ľudí sa ukrývala v pivniciach pred ostreľovaním a vojaci išli dvere za dverami. A zobrali tých šiestich mužov so sebou,“povedala organizácii Tetiana z blízkej dediny, ktorá sa rozprávala s príbuznými obetí. Žena z Charkivskej oblasti pre HRW porozprávala, ako ju opakovane znásilnil ruský vojak v škole a porezal jej tvár, krk a vlasy nožom.
VIZUÁLNY ŠOK PRE BRUSEL
Európska únia začala pripravovať nové sankcie proti Rusku, tie doterajšie zatiaľ ruskou ekonomikou podľa očakávaní neotriasli a neprinútili Putina zastaviť vojenskú agresiu. Fotografie z Buče by mohli byť ďalším prelomom vo formovaní svetovej verejnej mienky a v odhodlaní ísť do nepríjemnejších sankcií aj pre Európanov. Podľa Borrella fotografie z Buče „ukazujú pravú tvár brutálnej útočnej vojny, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine a jej ľudu“. „Masakry v meste Buča a v ďalších ukrajinských mestách budú zapísané na zoznam zverstiev spáchaných na európskej pôde,“píše sa v jeho vyhlásení. Ruské úrady sú podľa neho „zodpovedné za zverstvá spáchané v čase, keď mali účinnú kontrolu nad oblasťou“. Únia podporuje vyšetrovanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré začal prokurátor Medzinárodného trestného tribunálu, ako aj vyšetrovacej komisie OHCHR, a pomáha ukrajinskému generálnemu prokurátorovi a občianskej spoločnosti zhromažďovať dôkazy o vojnových zločinoch. Podľa ukrajinskej generálnej prokurátorky Iryny Venediktovej už forenzne analyzujú 410
Pozrite sa na fotografie z Buče. My všetci budeme prekliati po zvyšok našich životov.
Maim Kozyrev ruský novinár
tiel mŕtvych civilistov. „Toto je peklo a my ho musíme zdokumentovať, aby sme potrestali monštrá, ktoré ho urobili v našej krajine,“povedala. „Bol to vizuálny šok. Ale boli sme pripravení na to, že sa to deje, a neprekvapilo nás to,“povedal Denníku N diplomat z tímu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku. Rozsah a sila nových sankcií podľa neho bude závisieť od zhody medzi členskými krajinami. EURÓPSKA DEBATA O PLYNE A ROPE „Teoreticky by mohli byť hotové do dvoch dní, už v stredu. Mohli by sa napríklad týkať Swiftu a ďalších ruských bánk, nových mien na zozname a obmedzení technológií. No, samozrejme, najväčšia debata sa vedie o zastavení importu plynu a ropy, z čoho má Rusko miliónové príjmy každý deň a financuje z nich svoju vojnu,“vraví diplomatický zdroj. Najviac za tento krok broja pobaltské krajiny a Poľsko. „Predpokladám však, že ich odbijú s tým, že na to ešte nedozrel čas. Hoci fotografie z Buče sú pre viacerých akýmsi budíčkom, aká spúšť zostáva po ruských okupantoch.“Ku kroku, o ktorom sa dlhšie diskutuje na európskej úrovni, sa už odhodlala Litva. Cez víkend oznámila, že ako prvá krajina v EÚ prestala odoberať ruský plyn. Premiérka Ingrida Šimonytė povedala, že jej krajina už neodoberie ani jeden kubický meter plynu z Ruska. Ak EÚ zatiaľ nemá vôľu ísť do energetického embarga, tak by podľa Michala Šimečku mala pokračovať v obchodnom embargu, zavrieť prístavy pre ruské lode a tovar, a tiež odpojiť od SWIFT-u ďalšie ruské a bieloruské inštitúcie. Navrhuje aj zhabanie majetku ľuďom, ktorí sú spojení s režimom v Rusku a Bielorusku, zrušenie takzvaných zlatých pasov, zastavenie vývozu technológií do Ruska a rozšírenie sankcií aj na úradníkov, guvernérov a starostov, ktorí sú súčasťou Putinovho režimu. Jednou z ďalších reakcií by mohla byť ešte intenzívnejšia zbrojná pomoc Ukrajine, ktorá sa musí už druhý mesiac brániť pred konvenčnými silami ruskej armády. Tá preskupila svoje sily a sústreďuje sa najmä na územné zisky na Donbase a na juhu Ukrajiny smerom k Odese, ktorá už takisto čelí ostreľovaniu. Najmä Británia by chcela väčšou dodávkou zbraní pre Ukrajinu zabrániť tomu, aby významné prístavné mesto pri Čiernom mori nakoniec padlo do rúk ruských okupantov. EÚ podporí aj pomoc utečencom sumou 17 miliárd eur. Podľa posledných údajov ich za hranice ušlo už 4,2 milióna. Z toho najviac, skoro 2,5 milióna do Poľska. Na Slovensko utieklo pred vojnou vyše 300-tisíc ľudí.