Rusi utrpeli potupnú porážku
Akokoľvek sa vojna o jej budúcnosť skončí, a ešte stále hrozí, že sa skončí zle, udalosti z februára, marca a apríla 2022 pri jej hlavnom meste sa do histórie zapíšu ako nový príklad, že aj menšia a slabšia krajina sa dokáže ubrániť mocnejšiemu agresorovi. A opäť tým porazeným bude tak ako v Zimnej vojne na prelome rokov 1939/1940 kremeľský režim. Hanba pre Rusko je o to väčšia, že tentoraz zlyhanie jeho armády sledoval v priamom prenose celý svet. Kým napríklad stiahnutie Spojených štátov a čiastočne aj Sovietskeho zväzu z Afganistanu nebolo výsledkom vojenskej porážky, ale politickej neochoty ďalej znášať náklady, koniec bitky o Kyjiv je dôsledkom nenaplnenia ruských vojenských zámerov a prehry ruskej armády. Plánom Moskvy jednoznačne bolo obsadiť hlavné mesto, zvrhnúť legitímnu ukrajinskú vládu a nahradiť ju bábkovým režimom, ktorý by slúžil Kremľu. Všetky tieto ciele sú v tejto chvíli v troskách, ruská armáda zahanbujúco ustúpila a vzdala sa územia, na ktorom nechala tisíce svojich mŕtvych a obrovskú masu zničenej techniky. Aj v krajnom prípade, v ktorom uspeje nový plán zničiť ukrajinskú armádu na východe, porážka pri Kyjive navždy zostane ukážkou katastrofálne naplánovanej a uskutočnenej invázie. Zlou správou je, že ruské vedenie sa zjavne dokáže poučiť zo svojich chýb a je ochotné obetovať aj rozsiahle územie s cieľom získať ho inde. Určite to je dôsledkom porážky, ale zároveň varovaním, že Donbas bude dejiskom obrovského krviprelievania, ktoré pripravuje armáda poučená zo svojich chýb. Dnes sa už jasne ukazuje, že okamih, v ktorom Rusi prehrali vojnu o Kyjiv, nastal hneď v prvý deň bojov. Vtedy to ešte nebolo zrejmé, ale s odstupom času vidíme, že Rusi do nich vstupovali prehnane sebavedomí a výsledkom bolo zlyhanie, ktoré zmarilo ich hlavný plán – rýchlo dobyť, obsadiť a ovládnuť Kyjiv. Rusi simultánne zaútočili zo severu, východu i juhu. Útok mal všade najskôr podobu bombardovania zo vzduchu a následne prieniku tankových jednotiek na ukrajinské územie. Na severe, v smere na Kyjiv, sa však Rusi odhodlali hneď v prvý deň aj na riskantný vzdušný výsadok. Na 34 vrtuľníkoch priletelo na letisko Hostomeľ kúsok od Kyjiva 200 elitných výsadkárov. Spočiatku sa zdalo, že všetko ide hladko. Rusi letisko obsadili, natočil ich pri tom štáb CNN a vo vzduchu už bolo 18 transportných lietadiel Il-76. Každé odnesie 125 výsadkárov alebo ich techniku. Keby dokázali pristáť, letisko by zabezpečili a okamžite by dokázalo prijímať ďalšie posily. Do kyjivskej vládnej štvrte odtiaľ bolo na skok a Rusi zjavne počítali s tým, že výsadok vyvolá u obrancov zmätok a paniku. Prepočítali sa. Ako prvá k Hostomeľu dorazila na vrtuľníkoch skupina približne 50 ukrajinských výsadkárov. Nedokázali ho ovládnuť, ale rozostavili pri ňom svoje protilietadlové zbrane. Ich úlohou bolo zabrániť pristáť akémukoľvek ruskému lietadlu. Kým táto hrozba nebola zažehnaná, Rusi pristátie neriskovali. Len o čosi neskôr k letisku dorazila ukrajinská brigáda rýchlej reakcie. Ruskí výsadkári ustúpili, Ukrajinci poškodili pristávaciu dráhu, a aj keď o letisko na druhý deň na celý mesiac prišli, hrozba okamžitého pádu Kyjiva prestala existovať. Boje pri Hostomeli neboli jedinou príčinou ruskej porážky, ale zásadne k nej prispeli. Vyvrcholilo to ústupom ruských vojsk od Kyjiva, ktorý sledujeme v posledných dňoch. Teraz budú potrebovať dlhší čas na konsolidáciu, aby obnovili svoju bojaschopnosť. Zároveň ruská armáda uskutočňuje skrytú mobilizáciu s cieľom získať 60-tisíc vojakov na vykrytie strát. Mobilizácia prebieha najmä v Krasnodarskej a Permskej oblasti, v Dagestane, Ingušsku a Kalmycku. Konsolidácia a reorganizácia ruských vojsk smeruje k plánu zamerať sa na Donbas. Do oblasti sa nepresúvajú len armádne jednotky, ale aj žoldnieri zo skupiny wagnerovci.