Porážka na Ukrajine bude pre Rusko znamenať záhubu
Keď sa hniloba rozšíri, Kremeľ pod vedením Vladimira Putina stratí vplyv a nepokojné regióny sa vzbúria
Vojenský nápor Vladimira Putina sa ukázal ako zle naplánovaný i vedený a tiež ako nedostatočne zásobovaný. Straty sú vysoké, pokrok mizivý. Nie tak dávno sa zdalo príliš pravdepodobné, že ruské sily dobyjú Odesu, z Ukrajiny spravia vnútrozemskú krajinu a zmrzačia ju. Dnes to tak už nevyzerá. Útočníci takmer vyčerpali zásoby. Plán A zlyhal, B a C tiež. Vojnové ciele Kremľa sa v súčasnosti scvrkli na vágny prísľub ochrániť Donbas, teda územie, ktoré Rusko ovládalo už pred vojnou.
POTEMKINOVSKÁ OBNOVA
Ukrajinci sa k votrelcom správajú ako k sediacim kačkám. Pri Kyjeve hrozí Rusom obkľúčenie. Predpokladá sa, že v boji už zomrelo sedem ruských generálov, čo je horšie ako v najintenzívnejšom mesiaci druhej svetovej vojny. Iní dôstojníci sa nervózne pozerajú na svojich mužov: rozzúrení klamstvami a prehrami členovia jednej jednotky prešli svojho veliteľa tankom. NATO minulý týždeň uviedlo, že sa pôvodné ruské sily v počte 190-tisíc osôb zmenšili o 40-tisíc ľudí: zabitých, zranených, nezvestných alebo takých, čo sa vzdali. Odvtedy sa počet obetí ešte zvýšil. Straty vojenského vybavenia sú tiež mimoriadne. Ukrajinci zničili alebo zajali 300 ruských tankov, čo zodpovedá celej zásobe francúzskej armády či polovici počtu britských tankov. Cudzinci hrubo podcenili ukrajinskú morálku a efektivitu a precenili schopnosť Ruska viesť skutočnú vojnu. Ben Hodges, generál vo výslužbe, ktorý do roku 2018 velil americkej armáde v Európe, je jedným z mnohých, ktorí sa teraz škrabú na hlave. Hovorí mi: „Ako to, do pekla, že som to prehliadol?“Dôkazom o zotavení sa Ruska z najhoršieho obdobia v 90. rokoch boli skvelé nové zbrane a veľké cvičenia. Išlo o rýchly presun obrovského množstva jednotiek a vybavenia na veľké vzdialenosti. Západné krajiny považujú takéto manévre za príliš rušivé a nákladné. Schopnosti Ruska vyzerali pre slabo chránené štáty v prvej línii NATO, ktoré závisia od škrípajúcich a neprecvičených plánov, skľučujúco. Obnova Ruska teraz vyzerá ako dediny, ktoré postavil knieža Potemkin, aby zapôsobil na Katarínu Veľkú: za honosnou fasádou sa neskrýva nič viac. Pevne stanovené cvičenia dávali len malý priestor na iniciatívu, čo je rozhodujúce pre to, aby sa vojaci naučili vyrovnať sa s neočakávanými neúspechmi. Čo sa týka kombinovaných operácií, ide o najzložitejšiu časť modernej vojny, keď letecké, pozemné a námorné sily spolupracujú, čo však Rusko zjavne nezvláda. Zatiaľ čo americká armáda nedá dopustiť na logistiku, táto životne dôležitá schopnosť je v ruskej armáde prelezená korupciou. Hodges sa pýta: „Ako im môže dôjsť palivo v okruhu sto míľ od ich vlastnej krajiny?“
NAJVÄČŠIA SLABINA
Najväčšou slabinou je však morálka. Prieskum spred týždňa ukázal, že viac ako 90 percent Ukrajincov očakáva, že útok úspešne odrazia. Urputne a lojálne bojujú za slobodu, a to
Zatiaľ čo americká armáda nedá dopustiť na logistiku, táto životne dôležitá schopnosť je v ruskej armáde prelezená korupciou.
aj napriek obrovským prekážkam. Útočníci sú však motivovaní len korisťou alebo vôbec. Rastúce straty ruských vojakov a vybavenia morálku znižujú ešte viac, čo je vhodná situácia pre vzbury a kapitulácie. Takáto zväčšujúca sa katastrofa by bola reprízou osudu cárskych armád v roku 1917 alebo cisárskych nemeckých síl o rok neskôr. Pravdepodobnejšia je však o niečo menej dramatická trpká patová situácia, v ktorej Ukrajinci trpia pod votrelcom, ktorý môže zabíjať a ničiť, ale nie úplne dobyť. Aj to je trpká rana pre Kremeľ, ktorý až fetišisticky ospevuje sovietske víťazstvo nad nacistickým Nemeckom v roku 1945. Byť o pocit víťazstva okradnutí a zatienení Ukrajincami, ktorí sú v ruských šovinistických stereotypoch zobrazovaní ako zbabelí a hlúpi, bude obzvlášť ponižujúce. Ostatné krajiny budú cítiť ruskú slabosť. Azerbajdžan už ruší mierovú dohodu s Arménskom sprostredkovanú Kremľom. Bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko je vo zvláštnej situácii: je závislý od ruských peňazí a svalov, no jedno i druhé sa vyparuje. Čo je ešte horšie, Putin chce, aby sa Bielorusko pripojilo k útoku na Ukrajinu. Bielorusi túto myšlienku nenávidia, rovnako ako nenávidia svojho klaunského, brutálneho vládcu. Kolaps sa môže začať práve tam. Neúspech na Ukrajine znamená zmenu režimu v Kremli, oveľa viac než akékoľvek zle zvolené slová prezidenta Bidena. Vlastne by to mohlo podnietiť aj rozpad samotného Ruska.
BEZ CUKRU I BEZ BIČA
Branná povinnosť sa vo veľkej miere dotýka regiónov: obete a utajovanie narúšajú dôveru v kremeľskú vládu. Rovnako aj sankcie. Miesta bohaté na ropu, ako je napríklad Tatarstan, sa budú čudovať, prečo platia za Putinovu vojnu. Život bez chamtivého a neschopného Kremľa bude zrazu vyzerať oveľa lákavejšie. Cukor, doteraz používaný na udržanie regionálnych satrapov – výhodné zmluvy a iné úplatky – dnes dochádza, pretože kremeľská kasa je prázdna. No ani s bičom to nie je najlepšie. Sergej Sumlenyj, odborník z Berlína, ktorý kedysi viedol jeden kyjivský thinktank, hovorí, že viera v „moc Moskvy“chradne. Bitkárov, ktorí inak drvia regionálny disent, dnes potrebujú inde. Putin môže vnímať eskaláciu situácie ako východisko. Väčšie klamstvá a hrozivejšie zbrane však len zhoršujú základný problém: jeho vláda ničí inštitúcie a lojalitu, ktoré držia Rusko pohromade. Strach a chamtivosť čoskoro prestanú fungovať. Sumlenyj hovorí, že keď jeden regionálny vodca vzdoruje Kremľu, ostatní sa k nemu pridajú. Počíta s tým, že Rusko sa do piatich rokov rozdelí a zanechá po sebe Moskovsko a tucet či aj viac nezávislých štátov založených na historických etnických identitách. Na takúto situáciu sme však zle pripravení, rovnako ako sme boli zmätení, keď sa rozpadal Sovietsky zväz. Naši diplomati sotva hovoria po rusky, nieto po tatársky. Otázkou teraz je, či ruská arogantná vojna vedie k tomuto stavu rýchlo alebo pomaly a za akú cenu. Našou odpoveďou by malo byť, že budeme ignorovať konvenčné múdrosti a poskytneme Ukrajincom nástroje na dokončenie ich práce.