Sudkyňa spochybnila dôkazy SIS
Sudkyňa zásadne oslabila pozíciu bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Je pravdepodobné, že jeho prípad sa už dostane na súd
Rozhodnutie súdu, že Ľudovít Makó a Boris Beňa nejdú do väzby, výrazne zmenilo pomery síl vo vojne v polícii v neprospech bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského. Bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Makó a exnámestník riaditeľa Slovenskej informačnej služby Boris Beňa sú kľúčovými svedkami proti Pčolinskému a súd neuveril argumentom prokuratúry a SIS, že obaja klamú. O väzbe rozhodovala v utorok sudkyňa Okresného súdu Bratislava III Iveta Halvoňová a rozhodla, že závery o obvinení Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu nemajú oporu v doposiaľ vykonanom dokazovaní. Neexistuje podľa nej jediný priamy dôkaz, ktorý by dokazoval, že by si ako svedkovia vymýšľali a vedome klamali o úplatku pre bývalého šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského. Navyše, sudkyňa spochybnila dôkazy zo Slovenskej informačnej služby. Sudkyňa konštatovala, že v ich výpovediach sú rozpory, no zapochybovala, či to stačí na obvinenie. Naopak, skôr si myslí, že Makó aj Beňa boli obvinení predčasne.
ZAPOCHYBOVALA O DÔKAZOCH Z TAJNEJ SLUŽBY
Halvoňová skonštatovala, že návrh prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave „absolútne nespĺňa základnú materiálnu podmienku väzby, čiže dôvodnosť obvinenia, a to ani pri jednom z obvinených“. „Neexistuje jediný priamy dôkaz, že by obvinení vedome klamali s úmyslom lživo obviniť
Neexistuje jediný priamy dôkaz, že by obvinení vedome klamali s úmyslom lživo obviniť konkrétne osoby.
Iveta Halvoňová sudkyňa
konkrétne osoby,“skonštatovala v utorok Halvoňová. Takýmto dôkazom nie sú podľa nej výpovede príslušníkov tajnej služby ani záverečná správa komisie riaditeľa SIS Michala Aláča, ktorý vo funkcii striedal Pčolinského. Oboch na čelo tajnej služby nominovala Sme rodina. Prokuratúra pritom považovala práve túto časť dôkazov proti Makóovi a Beňovi za kľúčovú. Polícia ich zadržala v sobotu. Proti verzii bývalého šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy a bývalého námestníka SIS vypovedajú viacerí príslušníci tajnej služby. Prokurátor navyše vychádza z utajovaných informácií tajnej služby – podľa ktorých sa Makó a Beňa tajne stretávajú v zahraničí a koordinujú svoje výpovede. Sudkyňa si všimla veľa rozporov v dôkazoch, o ktoré prokurátor oprel tvrdenia o nepravdivosti výpovedí Beňu a Makóa. V záverečnej správe komisie riaditeľa SIS napríklad nesedia dátumy, kedy začala tajná služba so sledovaním Zoroslava Kollára. Práve tento podnikateľ údajne platil úplatok za to, že si ho tajná služba prestane všímať. Vedel, že si ho SIS všímala, a cez Makóa chcel zariadiť, aby s tým SIS prestala. Kollár za to údajne zaplatil 40-tisíc eur. Peniaze vraj zobral Makó, dal ich Beňovi, ktorý si polovicu nechal a druhú časť posunul Pčolinskému. Záverečná správa komisie riaditeľa SIS podľa prokurátora údajne dokazuje, že Beňa a Makó klamú. Sudkyňa však poukázala na to, že dátumy zo záverečnej správy nesedia so záznamami spravodajskej činnosti. Z nich vyplýva, že Kollára SIS sledovala už v polovici júna 2020. Podľa záverečnej správy začala až o viac ako dva týždne neskôr. Halvoňová sa zároveň zamyslela nad úradným záznamom z apríla 2020, z ktorého vyplýva, že Kollára nechal sledovať Pčolinský, hoci oficiálne mala SIS s tým začať v júni. Nejasnosťou tohto záznamu je aj to, že je z apríla, ale uvádza sa na ňom, že Pčolinský videl vplyvného konkurzného právnika v bratislavskej reštaurácii UFO v júli. Podľa sudkyne je to úplne nepochopiteľné. Nevie, či je to len chyba v dátume, a zamýšľa sa, aká dôveryhodná je záverečná správa riaditeľa SIS. Takéto nezrovnalosti v dátumoch sa v správe SIS podľa nej nachádzajú na viacerých stranách.
NAJSKÔR TREBA UKONČIŤ KAUZU PČOLINSKÉHO
Sudkyňa pri spochybňovaní dôvodnosti trestného stíhania Beňu a Makóa argumentovala aj tým, že kauza Pčolinského nie je právoplatne skončená. Na tento fakt od začiatku upozorňovala aj obhajoba. Pýtala sa, ako sa dá dokázať, že Makó s Beňom klamú, ak sa nepreukázalo, že Pčolinský úplatok nezobral.
Upozornila na to aj Halvoňová, pričom zdôraznila, že musia byť preukázateľne klamlivé svedectvá a nestačí len to, že nebudú stačiť na odsúdenie Pčolinského. Sudkyňa upozornila, že ak sú Makó s Beňom obvinení z krivého obvinenia a súčasne je obvinený z brania úplatku aj Pčolinský, môže vzniknúť absurdná situácia – všetci traja budú obžalovaní súbežne. „Uvedená eventualita nie je len absurdná, ale i v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ako i v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu,“skonštatovala. Ďalším dôkazom, že Makó a Beňa podľa prokuratúry klamali vo svojich výpovediach o Pčolinskom, sú údajne rozpory v ich svedectvách. Halvoňová v rozhodnutí o väzbe nespochybnila, že v ich výpovediach rozpory sú. Dodala, že to spochybňuje ich vierohodnosť, no „žiadnym spôsobom nezakladajú dôvodnosť obvinenia pre trestný čin krivého obvinenia a krivej výpovede“. Je to podľa nej len dôkaz preukazujúci rozpory medzi tvrdeniami Beňu, Makóa a Pčolinského. Lenže tieto rozpory nemusia znamenať, že obvinení nehovorili pravdu.
ČO SA BUDE DIAŤ ĎALEJ
Prokuratúra proti rozhodnutiu podala sťažnosť, a tak o väzbe pre Makóa a Beňu rozhodne Krajský súd v Bratislave. Prokurátorka v utorok zo súdu odišla bez vyjadrenia. Hovorca prokuratúry Juraj Chylo na otázky Denníka N neodpovedal. Nie je teda zrejmé, prečo prokuratúra trvá na sťažnosti a čo hovorí na výhrady sudkyne Halvoňovej. Denník N sa už v pondelok pýtal krajskej prokuratúry, či bolo takticky správne obviniť Makóa s Beňom skôr, ako sa právoplatne rozhodne v kauze Pčolinský. „Krajská prokuratúra sa nemôže podrobne vyjadrovať k predmetnej trestnej veci, aby zachovala trestnoprocesné zásady primeranosti a zdržanlivosti, ale i princíp prezumpcie neviny obvinených osôb,“odpísal Chylo s tým, že prokuratúra sa „ohradzuje proti difamačným (urážlivým) vyjadreniam rôznych subjektov na adresu dozorového prokurátora v uvedenej veci“. Prokuratúra podľa neho eviduje „zvýšenú snahu uvedenú trestnú vec riešiť v mediálnom priestore, a to i uvádzaním rôznych neprávd, špekulácií a konšpirácií; uvedené snahy však považujeme za neprípustnú snahu ovplyvňovať trestné konanie s cieľom ovplyvniť vo veci subjekty trestného konania“.
POCHYBNOSTI NÁMESTNÍKA KANDERU
Aj pre prípad bývalého šéfa SIS Pčolinského v utorok pred novinárov predstúpil generálny prokurátor Maroš Žilinka so svojimi námestníkmi. Prvý námestník Jozef Kandera na tlačovke zapochyboval o postupe krajskej prokuratúry, ktorá žiadala pre Beňu a Makóa väzbu pre krivé obvinenie Pčolinského v momente, keď prípad bývalého šéfa SIS ešte nie je uzavretý. „Je pravdou, že som sa s tým v mojej praxi nestretol, ale zákon to nevylučuje,“povedal Kandera, ktorý v minulosti pôsobil roky aj ako trestný sudca Najvyššieho súdu. Ani iní trestní právnici nepovažujú takýto postup za štandardný. Vychádzajú pritom aj zo súdnych rozhodnutí za uplynulé dva roky, ktoré sa týkali krivého obvinenia – staršie prípady ukazujú, že svedkov obvinili spravidla v momente, až keď sa nepreukázali ich svedectvá.
PČOLINSKÝ PRED SÚD A PARAGRAF 363
Zo slov Kanderu a Žilinku to vyzerá, že tentoraz sa zrejme Vladimír Pčolinský súdu nevyhne. Bývalý šéf SIS sa opäť bráni aj podnetom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, čo je taktika, ktorá mu už vlani koncom leta vyšla. Prvý námestník generálneho prokurátora Kandera vlani zrušil obvinenie Pčolinského a Kollára a prikázal polícii opäť konať. Vyšetrovateľ oboch opäť obvinil vo februári. Tentoraz má generálna prokuratúra na rozhodnutie podľa paragrafu 363 čas do augusta. Kandera v utorok povedal podstatnú vec pre prípad – kým nebude mať spis, podľa paragrafu 363 nerozhodne. Spis je ešte stále na špeciálnej prokuratúre. Námestník Kandera priznal, že už urgoval dodanie spisu zo špeciálnej prokuratúry. Dôvodom je, že v piatok a v pondelok si majú obhajcovia preštudovať spisy, čo býva posledný krok pred podaním návrhu na podanie obžaloby. Ak by prokurátor podal obžalobu na súd, generálna prokuratúra už nemôže rozhodnúť o podnete podľa paragrafu 363. Generálny prokurátor Maroš Žilinka na otázku, čo urobí, ak špeciálna prokuratúra podá obžalobu v kauze Pčolinský, povedal, že nepredpokladá, že „by dozorový prokurátor bol natoľko zlomyseľný, že by toto spravil. Budeme sa potom o tom baviť“. Makóa s Beňom obvinili deň po tom, ako sa obhajcovia Pčolinského a Kollára dozvedeli o termínoch na preštudovanie si spisu. „Som toho názoru, a nikto ma nepresvedčí o opaku, že ak obvinený využije svoje právo a v zákonných lehotách podá návrh na to, aby generálny prokurátor využil svoje oprávnenie a posúdil vec a rozhodol, tak obvinený má právo, aby o takomto mimoriadnom opravnom prostriedku bolo rozhodnuté,“skonštatoval Kandera. Argumentuje tým, že Pčolinský sa obrátil na Ústavný súd a na Európsky súd pre ľudské práva. „Ja by som naozaj nechcel, aby ktorýkoľvek z týchto orgánov skonštatoval, že generálna prokuratúra neurobila všetko pre to, aby zabezpečila práva obvineného,“dodal.
Nepredpokladám, že by dozorový prokurátor bol natoľko zlomyseľný (a podal obžalobu bez rozhodnutia o paragrafe 363).
Maroš Žilinka generálny prokurátor