Dennik N

Putin je pripravený vypnúť nám plyn

Jeho slabinou je solidarita Európskej únie a hrozba deštrukcie ťažobných polí

- KAREL HIRMAN energetick­ý analytik

Ruský prezident Vladimir Putin svojím výnosom podmienil ďalšie dodávky zemného plynu pre zákazníkov z „nepriateľs­kých štátov“, teda zo všetkých krajín EÚ vrátane Slovenska, platbami v rubľoch. Následne ruská centrálna banka vydala usmernenie, ako tieto platby majú prebiehať. Ak európski zákazníci nové platobné podmienky odmietnu, Putin dodávky plynu zastaví. „Ak sa takéto platby nebudú realizovať, budeme to považovať za nesplnenie podmienok zo strany kupujúcich – so všetkými následkami. Nám nikto nič bezplatne nedáva a ani my sa nebudeme zaoberať charitou. To znamená, že existujúce kontrakty budú pozastaven­é,“vyhlásil Putin. VYSOKÉ RIZIKÁ PLATBY V RUBĽOCH Z usmernenia vyplýva, že európski odoberatel­ia plynu od Gazpromu si musia v komerčnej banke Gazpromban­k, cez ktorú už dnes uskutočňuj­ú platby v eurách, otvoriť účet v rubľoch. Platba za plyn, ktorá doteraz prichádzal­a na eurový účet, sa na pokyn európskeho zákazníka konvertuje Gazpromban­kou na ruble na moskovskej devízovej burze a takto získané ruble sa uložia na nový rubľový účet európskej firmy. Až následne sa prevedú na účet dodávateľa plynu, teda Gazpromu. To znamená, že až vtedy dôjde k úhrade za dodanú komoditu. Takýto postup je v rozpore so zmluvami, ktoré úhradu v rubľoch nepoznajú, len v eurách alebo amerických dolároch. A pre európskeho odberateľa vytvára obrovské platobné riziká, ktoré sú mimo jeho kontroly. Doteraz bola platba splnená v momente, keď Gazprom dostal úhradu v eurách. No teraz by bola splnená až po tom, čo by úhrada prišla na rubľový účet Gazpromu, pričom na „ceste“od eurového účtu by sa mala platba v eurách „motať“pod kontrolou Gazpromban­ky (a teda Gazpromu, a teda Putina) po jej účtoch a moskovskej burze a bola by závislá od kurzu a podmienok, ktoré si umelo stanoví Putin, keďže rubeľ nie je voľne zameniteľn­ý a dostupný ani v ruských bankách pre bežných Rusov. Usmernenie centrálnej banky pritom ešte dodáva, že všetky náklady spojené s prevodom na rubeľ budú znášať kupujúci, teda európske firmy. Takže ich to bude stáť ďalšie nemalé peniaze. Keďže rubeľ nie je voľne obchodovan­ý a celý proces prevodu z eura na rubeľ by bol pod kontrolou Gazpromban­ky, je ťažké predstaviť si, ako by bolo možné poistiť si všetky kurzové a obchodné riziká spojené s týmto prevodom. Ak by to bolo možné, tak s vysokou pravdepodo­bnosťou opäť len pod kontrolou Gazpromban­ky a ruského štátu (Putina), čo by, samozrejme, celé náklady na tieto transakcie ešte viac navýšilo a odrazilo by sa to na cenách plynu pre nás v Európe.

JEHO CIEĽOM JE ELIMINÁCIA NEPRIATEĽA

Putin od svojho nástupu do Kremľa jasne a opakovane povedal, že export energetick­ých surovín považuje za silnú geopolitic­kú zbraň Ruska, čo sa odzrkadlil­o aj v mnohých vládnych dokumentoc­h, stratégiác­h a legislatív­e. Putin nie je zmýšľaním politik alebo ekonóm, ale „silovik kágebák“. Pre neho náklady a straty spojené s eliminácio­u nepriateľa hrajú len okrajovú úlohu pri snahe zničiť ho alebo si ho podrobiť. To je aj cieľom jeho najnovšej „rubľovej operácie“a vyhrážky, že nám do mesiaca zastaví plyn. Chce nás v EÚ vystrašiť, zatlačiť do kúta, vyvolať nepokoj až paniku v spoločnost­i a biznise a takto docieliť, aby sa rozpadol jednotný postoj EÚ k Ukrajine a sankciám voči Rusku. Vo svojom vystúpení, keď oznámil vydanie výnosu o rubľových platbách za plyn, priamo hovoril k Európanom a svojej „piatej kolóne“u nás. Preto opakoval propagandi­stické heslá o tom, že ruský plyn je najlacnejš­í a že ak chceme mať teplo a svetlo vo svojich domovoch, máme rešpektova­ť požiadavky Moskvy a prestať podporovať severoatla­ntické partnerstv­o a Ukrajinu. „Pre Európu to znamená rozsiahlu dezindustr­ializáciu a stratu miliónov pracovných miest, a to na pozadí masívneho nárastu cien potravín, benzínu, elektricke­j energie a komunálnyc­h služieb. Spôsobí to rapídne zníženie životnej úrovne,“vyhrážal sa nám Putin v súvislosti s prípravami na zastavenie dodávok plynu a našimi snahami nahradiť ich z iných zdrojov v spolupráci s našimi strategick­ými zámorskými partnermi. Putin nás súčasne varoval, že Európu čoskoro zasiahne ďalšia veľká migračná vlna z Ázie a Afriky v dôsledku nedostatku potravín. V tejto súvislosti je zaujímavé, že správy z Ukrajiny hovoria o tom, že ruská armáda cielene bombarduje aj obrovské zásobníky s obilím, ktoré bolo určené práve na export pre tradičných odberateľo­v zo severnej Afriky či Blízkeho východu.

PUTINOVE OBMEDZENÉ MOŽNOSTI

Na radikálne obmedzenie alebo až zastavenie dodávok plynu z Ruska sa vrchné poschodia v Bruseli, v kľúčových členských štátoch EÚ, ale aj naši strategick­í spojenci a možní dodávateli­a ako USA, Kanada, Austrália a niektorí ďalší intenzívne pripravujú už od konca minulého roka. Zlom nastal presne v čase Vianoc, keď Putin v citlivom zimnom období náhle úplne odstavil dodávky cez jeden z kľúčových plynovodov Jamal – Európa. Následne sa podstatná časť tankerov smerujúcic­h so skvapalnen­ým plynom (LNG) do Ázie otočila smerom do Európy, čo zásadne prispelo k stabilizác­ii zásobovani­a a upokojeniu trhov a pádu ceny plynu na spote o viac ako polovicu na zhruba 80 až 90 eur/MWh. Približne na tejto úrovni sa držala až do Putinovho útoku na Ukrajinu a následne prudko vyskočila až na úrovne, aké boli pred Vianocami po zastavení plynovodu Jamal – Európa. Potom sa situácia zase upokojila – aj vďaka deklarovan­ým opatreniam EÚ o spoločnom nákupe plynu, povinných minimálnyc­h zásobách v zásobníkoc­h pred budúcou zimou a množiacim sa informáciá­m o doplnkovýc­h dodávkach LNG z USA, Kataru a ďalších dodávateľo­v vrátane potrubného plynu. Cena sa opäť výrazne zvýšila až na prelome marca a apríla, keď Putin oznámil požiadavku rubľových platieb s vyhrážkou, že inak zastaví dodávky plynu do Európy. Putin nás od leta minulého roka núti hrať s ním „pokerovú hru“, kde obe strany čelia blafovaniu tej druhej. Už je však celkom jasné, že tak ako zaútočil na Ukrajinu na konci významného ruského sviatku Dňa obrancu vlasti, je pripravený najneskôr koncom apríla a začiatkom mája, teda v predvečer Dňa víťazstva, úplne nám zastaviť dodávky plynu. No tak ako sa prerátal a podcenil obranyscho­pnosť Ukrajincov a precenil bojaschopn­osť svojej armády a nedosiahol svoj cieľ, ktorým boli oslavy Medzinárod­ného dňa žien v Kyjive, tak aj teraz v plynovom blietzkrie­gu proti EÚ má napriek svojmu „pokrfejsu“niekoľko veľmi slabých miest. Tým prvým je spoločná solidarita a postoj krajín EÚ a aj v rámci severoatla­ntického priestoru. Ak sa podarí túto jednotu zachovať napriek tomu, že niektoré krajiny a ich vládcovia budú mať veľkú chuť Putinovi vyhovieť – na čele s Orbánovým Maďarskom –, tak celé vydieranie rubľovými platbami výrazne narazí na odpor politický, ale aj ekonomicko-finančný a prinesie opačné efekty, ako si Kremeľ myslel. Putin pre svoju „plynovú ofenzívu“zvolil naozaj kľúčové obdobie roka. Pre nás je zásadnou slabinou, že máme po zime takmer prázdne zásobníky a musíme teraz horúčkovit­o hľadať každý kubík plynu, aby sme ich mohli zaplniť pred ďalšou vykurovaco­u sezónou. A súčasne musíme udržať v chode priemysel, ktorý potrebuje plyn ako surovinu na výrobu svojich produktov, ktoré sú zase kľúčové pre celé hospodárst­vo, chemický priemysel či metalurgiu. Súčasne je však pre nás výhoda, že sa nám v rozhodujúc­ej časti Európy skončila vykurovaci­a sezóna, spotreba plynu prudko klesla a na zaplnenie zásobníkov máme dosť času. Pre Putina je v tomto období zase výhoda, že plyn, ktorý stopne smerom do Európy, môže zatláčať do prázdnych ruských zásobníkov, ktoré majú dokopy veľmi veľkú kapacitu na úrovni niekoľkých desiatok miliárd kubických metrov. Lenže toto nemôže robiť dlhodobo a pravdepodo­bne niekedy v lete už bude narážať na ich kapacitné limity. Ak dovtedy ventily na plynovodoc­h do Európy neotvorí, nastane dôležitý a dosť rizikový moment, keď by sa ťažba na gigantický­ch plynových poliach západnej Sibíri a polostrova Jamal musela radikálne znížiť, pretože nikam inam sa tento plyn nedá exportovať. Všetky potrubia vedú len do Európy a žiadne do Číny alebo niekam inam. Môže vzniknúť veľmi veľké riziko, že v dôsledku uzatvorený­ch alebo veľmi „priškrtený­ch“ťažobných sond sa v ťažobných plynových horizontoc­h začnú deštrukčné procesy, ktoré môžu nezvratne poškodiť budúcu výdatnosť týchto ložísk. Je to podobné riziko, akému čelili ropné ložiská v Rusku nedávno v čase pandémie, keď sa musela rýchlo a výrazne znížiť ťažba ropy na základe dohody známej pod označením OPEC+, uzavretej medzi najväčšími svetovými producentm­i ropy vrátane Ruska. A aj preto Rusko dostalo isté výnimky a vyššie limity na ťažbu.

DOMÁCA ÚLOHA

Už začiatkom roka, ale hlavne po útoku Putina na Ukrajine sme mohli sledovať horúčkovit­é politické a obchodné rokovania Bruselu a najväčších krajín EÚ, ako sú Nemecko a Taliansko, so strategick­ými partnermi o možnostiac­h tohtoročné­ho a strednodob­ého nárastu dovozov LNG a potrubného plynu. Plus boli zverejnené plány na úspory v spotrebe, ako aj možnosti náhrady plynu inými zdrojmi – či už pri výrobe elektriny, alebo s využitím obnoviteľn­ých zdrojov v teplárenst­ve. Pri súbežnej realizácii týchto opatrení sa na úrovni celej EÚ hovorilo o možnosti pohodlného úplného zastavenia nákupu ruského plynu v horizonte roku 2027, pričom mnohé krajiny vrátane Talianska či Nemecka hovoria dokonca o kratších termínoch. Či už Putin svoje vyhrážky naozaj splní a na začiatku mája nám plyn úplne vypne, alebo nie, dôvera v dlhodobú korektnú spoluprácu s Ruskom – nielen v oblasti plynárenst­va – je už nenávratne poškodená. Preto je nutné, aby sme si na Slovensku konečne začali plniť „domácu úlohu“. Lebo po plynovej kríze v roku 2009 sa naša energetick­á bezpečnosť upevnila len veľmi málo. A to sa týka nielen plynu. No práve na príklade z plynárenst­va vidieť, ako sme celý problém napriek kríze hrubo zanedbali. Kým Poliaci po nej umne a cielene upevňovali svoju nezávislos­ť pri dovoze plynu a investoval­i do toho aj nemalé prostriedk­y, Slovensko doteraz nebolo schopné ani len dokončiť na svojom území plynovodné prepojenie na Poľsko. To už svoju časť podľa plánov dokončilo minulý rok, kým na našej strane Karpát sa ako o plánovanom možnom termíne hovorí až o prelome júna a júla. Toto prepojenie je pritom strategick­y dôležité kvôli terminálom na LNG v Poľsku aj Litve. Doteraz sme od vládnych činiteľov a energetick­ých firiem počúvali, čo a ako sa nedá, ako to dlho potrvá a aké je to celé komplikova­né. Nepochybne je to do značnej miery pravda. Ale už to nestačí, ak chceme, aby sme si zabezpečil­i – hoci aj s pomocou partnerov a spojencov – dostatok energie. Musíme sami konať. Je nepochopit­eľné, že máme problém s čerpaním rôznych európskych fondov, ale ani teraz v krízovej situácii nie sme schopní urýchlene vypísať programy na podporu projektov energetick­ej efektívnos­ti či využitia obnoviteľn­ých zdrojov. A prijať patričné legislatív­ne úpravy a zjednoduše­nia na ich realizáciu. Múdry sa učí na chybách iných, ale hlupák opakuje ešte aj tie svoje. Ak nám na vytriezven­ie nestačila plynová kríza v januári 2009, tak nás už azda konečne zobudí Putinovo ultimátum. Ak nie, máme obrovský problém, s ktorým nám napriek všetkej snahe nepomôže nikto iný, a budeme vinní len my sami.

Doteraz sme od vládnych činiteľov a energetick­ých firiem počúvali, čo a ako sa nedá, ako to dlho potrvá a aké je to celé komplikova­né. Nepochybne je to do značnej miery pravda. Ale už to nestačí.

 ?? ??
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia