Uhrík s Mazurekom môžu jasať

Orgány spravodlivosti nevyužili niekoľko možností chrániť spoločnosť pred šírením fašistickej ideológie

Uznanie viny v procese s Mariánom Kotlebom bola tá dobrá stránka súdneho verdiktu nad predsedom ĽSNS. Ale bola jediná. On a všetci ostatní náckovia budú musieť od tohto dňa o niečo opatrnejšie pašovať fašistickú symboliku do svojich verejných prejavov. Alebo si budú musieť hľadať lepšie výhovorky než tie o náhode. Všetko ostatné vyvoláva pochybnosti. Napríklad trest. Koľkých náckov a rasistov odradí hrozba podmienky? Či dokonca len pokuty ako v prípade rasistu Mazureka, ktorého odsúdili pred tromi rokmi, a teraz si už opäť sedí v parlamente? Alebo politické dôsledky. Najvyšší súd ich, samozrejme, nemohol brať do úvahy, ale všetci ostatní áno. Kotleba síce príde o poslanecký mandát, ale ani sa nedá povedať, že bude v parlamente o jedného nácka menej. Nahradí ho totiž niekto iný z Kotlebovej kandidátky. A možno hneď v ďalších voľbách sa Kotleba bude môcť usilovať o comeback. Ponúka sa nádej, že čerstvý rozsudok umožní generálnej prokuratúre a súdom zrušiť stranu, ktorej predseda je odsúdeným neonacistom, ale komu to už teraz pomôže? Uhrík s Mazurekom sa len potešia, že sa hlasy fašistických voličov nebudú trieštiť. Orgány spravodlivosti mali v posledných desaťročiach niekoľko možností chrániť spoločnosť pred šírením fašistickej ideológie. Mohli Kotlebu zastaviť, keď pochodoval ako gardista, keď vykrikoval Na stráž!, alebo keď hovoril o „cigánskych parazitoch“. Nespravili však takmer nič, a preto je dnes parlament plný neonacistov. Odsúdenie Mariana Kotlebu bolo možno správnym rozhodnutím Najvyššieho súdu, ale prišlo neskoro a nijako neospravedlňuje zlyhanie systému spravodlivosti ako takého.

Ponúka sa nádej, že rozsudok umožní zrušiť stranu, ktorej predseda je odsúdeným neonacistom.*