V Boroďanke sa hrozia, koľko nájdu tiel
Vtých častiach Ukrajiny, odkiaľ odišla ruská armáda, sa naplno ukazujú zločiny, ktoré napáchala. Najhoršie svedectvo vydalo mesto Buča, no skaza je všadeprítomná. Reportéri českého Deníka N navštívili mesto Boroďanka ležiace asi dvadsaťpäť kilometrov na severozápad od Buče. Ukrajinské úrady sa obávajú, že v ňom zahynulo ešte viac civilistov. Ich počet však nie je známy. Zomreli totiž po zásahoch obytných domov raketami a odpratávanie trosiek sa mohlo začať až po tom, čo Rusi odišli.
ZNIČENÉ PANELÁKY
Buča sa stala tragickým symbolom ruského vraždenia zblízka, do Boroďanky priniesli smrť hlavne rakety odpálené z diaľky. Zrejme z Bieloruska. Na tunajšie obytné domy začali dopadať už začiatkom marca. Mnohé z deväťposchodových panelákov nestoja vôbec, z niektorých zostali obhorené torzá. Skaza je rozosiata po celom meste. Dvadsaťpäťročný Dima žil so starými rodičmi v bytovom dome, ktorý výbuch ruskej rakety skoro celý zničil. V ďalšom byte v tom istom dome žila jeho matka. Druhého marca okolo siedmej ráno mali šťastie v nešťastí. Prvá raketa zasiahla susedný blok a oni stačili vybehnúť von. „Moja matka sa chcela do bytu vrátiť po nejaké veci, ale ja som ju zadržal. Povedal som jej, nech sa na to vykašle, a utiekli sme. O dve minúty dom zasiahla ďalšia raketa,“hovorí Dima.
ZÁCHRANA V PODZEMÍ PRI POTRUBÍ
Časť obyvateľov domu sa podľa neho po prvej explózii bežala schovať do pivnice. Nie do pivnice v pravom slova zmysle, aká býva v našich panelákoch, skôr do stiesnených a špinavých podzemných priestorov, kadiaľ vedie potrubie s vodou či kúrenie. „Tu sa schovávalo asi tridsať ľudí,“hovorí Dima a svieti mobilom do zatuchnutých a nevábnych podzemných katakomb plných špiny a zaprášených fliaš s vodou. Ľudia si ich sem vopred nanosili pre prípad, že by sa z pivnice nemohli dostať von. To sa našťastie nestalo. Keď explózie utíchli, išiel sa o tom Dima presvedčiť. „Išiel som sa pozrieť, ale nikto tu už nebol. Pivnica vydržala, ľudia sa zachránili a utiekli,“rozpráva. Jedným z ľudí, ktorí sa v pivnici schovávali, bol jeho sused a menovec, 51-ročný Dmytro. V čase ruského úderu bol s dcérou a asi desiatimi ďalšími ľuďmi na schodisku na štvrtom poschodí. Nakladali dodávku, ktorou chceli z mesta odísť bez toho, aby tušili, že na to majú taký naliehavý dôvod. „Mal som auto hneď pri vchode, nosili sme veci, už sme šli dole, ale nestihli sme to. Chýbalo nám takých desať minút, už by sme boli preč,“hovorí Dmytro. Opisuje, že po prvom výbuchu sa dom od základov otriasol, ale zostal stáť. Zbehli do pivnice a ďalšie explózie prečkali tam. Všetci prežili. „V našom dome nezomrel nikto, ale v tomto viem najmenej o dvadsiatich obetiach,“ukazuje Dmytro na obhorené torzo paneláka stojaceho o kus ďalej.
KOĽKO BUDE OBETÍ?
Ukrajinské úrady sa obávajú, že civilných obetí bude v Boroďanke v troskách budov viac ako v Buči. Na ktoré mesto nakoniec pripadne tento smutný rekord, sa ešte len ukáže. Nemusí to byť ani jedno z týchto dvoch. Ruským útokom a pozemnej ofenzíve čelil celý sever Kyjivskej oblasti a mŕt
Keď ich naša obrana začala bombardovať z dronov, bez rozmyslu strieľali z tankov a obrnených vozidiel do domov. Išli v tankoch a strieľali naľavo aj napravo, kam sa im zachcelo.
Dmytro
obyvateľ Boroďanky
vych bolo, bohužiaľ, mnoho všade. Ruiny domov v Boroďanke začali prehľadávať hasiči, práca sa však sotva začala a len tu jej je na mnoho mesiacov. „Nevieme, koľko ľudí tam je,“ukazuje Dima na trosky, v ktorých sa váľajú knižky, riad, rozbitý nábytok a ďalšie zariadenie domácností. „Veľa ľudí je nezvestných, myslím si, že zahynuli. Viem určite, že moji susedia zo štvrtého poschodia, starší manželský pár, boli u seba v byte a neodišli. Tí sú určite tam, mŕtvi,“dodáva. Aj v Boroďanke si podľa miestnych obyvateľov vybíjali Rusi na civilistoch zlosť a frustráciu, keď utrpeli prvé straty. „Keď ich naša obrana začala bombardovať z dronov, bez rozmyslu strieľali z tankov a obrnených vozidiel do domov. Išli v tankoch a strieľali naľavo aj napravo, kam sa im zachcelo,“opisuje Dmytro. Stopy nezmyselného ničenia nesie celá oblasť severozápadne od Kyjiva. Pozdĺž ciest sú rozstrieľané domy, zdemolované osobné autá so stopami tankových pásov a ďalšie mementá násilia, ktoré ťažko mohlo mať nejaký legitímny vojenský cieľ. Na otázku, čo si myslí o ruskej propagande, ktorá odmieta, že by Rusko útočilo na civilné objekty, Dima len pokrúti hlavou. „Je to táranina a všetci vedia, že je to táranina.“Trosky všade naokolo mu dávajú za pravdu. A to najhoršie zrejme ešte len čaká pod nimi.