Tu ide o ľudí, nie o inštitúcie

Príbeh obvinenia a možnej väzby spolupracujúcich obvinených Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu, ktorý sa dostal do horúcej fázy ešte v nedeľu, sa vo štvrtok ešte viac zamotal. Ukázalo sa totiž, že sťažnosti bratislavského krajského prokurátora voči ich nevzatiu do väzby má na bratislavskom krajskom súde rozhodovať senát, do ktorého patria aj Marcela Kosová a Peter Šamko. Obaja pritom dlhodobo kritizujú vyšetrovanie veľkých káuz. Beňov advokát Peter Kubina podal voči obom námietku zaujatosti, pretože Kosová aj Šamko sa verejne postavili na stranu Vladimíra Pčolinského, ktorý v tejto veci podával trestné oznámenie, a verejne sa vyjadrili o „kajúcnikoch“ako o a priori nedôveryhodných svedkoch. Aj táto nová zákruta v prípade ukazuje, ako je výsledok prípadov Pčolinského a Beňu a Makóa možno zo všetkého najviac závislý nie od dôkazov a svedectiev, ale od toho, kto

Samozrejme, v tomto prípade veľmi záleží aj na tom, že vec dostal konkrétny prokurátor z konkrétnej krajskej prokuratúry.

dostane na stôl ich spis, kto má práve službu, či kto bol koho hlasmi zvolený do funkcie. Najnovšie sú to sudcovia, ktorých sa Beňa a Makó celkom oprávnene obávajú, pretože patria ku kľúčovým svedkom veľkých káuz. Ak sú pre dve tretiny príslušného senátu už dopredu nedôveryhodní, len ťažko ich môžu nenamietať. Na konkrétnej osobe však záležalo už v utorok na okresnom súde Bratislava III. Krajskému prokurátorovi zjavne veľmi záležalo na tom, kto bude mať práve službu. Sudkyňa Iveta Halvoňová mu svojím rozhodnutím a tvrdým zdôvodnením, prečo dvojica obvinených nepatrí do väzby, urobila nielen škrt cez rozpočet, ale aj hanbu. No ak by bol na mieste sudcu pre prípravné konanie niekto iný, napríklad sudca Juraj Kapinaj, možno by uspel. Samozrejme, v tomto prípade veľmi záleží aj na tom, že vec dostal konkrétny prokurátor z konkrétnej krajskej prokuratúry, ale aj na tom, že obvinenie vzniesol na základe materiálov z SIS vedenej nominantom Sme rodina. Tej strany, čo na post šéfa tajnej služby nominovala toho Pčolinského, ktorý stojí za obvinením Beňu a Makóa. No a dôležitejšie než inštitúcia generálnej prokuratúry je v celej veci to, kto stojí na jej čele. Maroš Žilinka, ktorý má blízko ku Sme rodina, už raz Pčolinského vďaka prežitému paragrafu vytiahol z väzby. Z toho sa dá celkom ľahko odvodiť, kde by stál v prípade ľudí, čo ho usvedčujú z prijímania úplatkov. Žiaľ, na Slovensku stále oveľa viac záleží na konkrétnych držiteľoch úradov než na samotných úradoch. Ich rozhodovanie je preto nepredvídateľné a často závislé od okolností, ktoré by nemali mať s výkonom funkcie nič spoločné. To nie je práve znak vyspelosti krajiny.