Po Buči neplatí už vôbec nič
Osobnosti vyberajú udalosť, prešľap, podcenený moment a báseň uplynulého týždňa
UDALOSŤ TÝŽDŇA
Po stiahnutí ruských vojakov z niekoľkých ukrajinských miest neďaleko Kyjiva sa každú hodinu objavujú nové dôkazy o zverstvách. Očití svedkovia hovoria o svojvoľných popravách, znásilňovaní a rabovaní. Musíme pomôcť zhromaždiť dôkazy, aby jedného dňa bolo možné Putina a všetkých zodpovedných postaviť pred Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Ani to však nestačí. Potrebné sú prísnejšie sankcie EÚ voči Rusku. Vytrvalé opakovanie vojnových zločinov a taktík genocídy je všetkým zrejmé a zoznam po 2. svetovej vojne je, žiaľ, príliš dlhý. Preto je potrebné urobiť viac pre potrestanie zločincov. Či už sú to drobní balkánski diktátori alebo tí, ktorých veľvyslanci sedia v Bezpečnostnej rade OSN. Zločiny v Buči môžu byť politickým bodom obratu vo vojne na Ukrajine: uvedomenie si, že s Putinom nebude žiadny „návrat do normálu“, že neexistujú rýchle východiská z vojny. Ak dovolíme zničenie európskej krajiny, už nebude existovať „európsky poriadok“, ktorý treba brániť. Úplne stratíme tvár. Morálny imperatív je najdôležitejšie kritérium akéhokoľvek rozhodnutia. Diktát ekonomiky nad politikou nás nezachráni, ani opakovanie cynického opísania zverstiev podľa Kremľa.
PODCENENÁ UDALOSŤ
Rast cien stále pokračuje. Ekonómovia sa zhodujú, že faktorov inflácie je viacero. Tu zhoda končí, zdôrazňujú rozdielne príčiny najmä podľa toho, aké inštitúcie reprezentujú. Výsledok diskusie a sporov je v konštatovaní, že dôvodom je synergia: 30 rokov fungujúcej monetárnej politiky centrálnych bánk a finančných trhov s rastúcim zadlžovaním štátov, doznievajúcej finančnej krízy, pandemických lockdownov a opatrení, následného reštartu dopytu po tovaroch s obmedzenou logistikou, zmenou spotrebného správania sa občanov a podnikateľských stratégií ako reakcie na vysoké ceny energií už pred vojnou na Ukrajine vrátane prijímania opatrení na riešenie klimatických zmien. Vzájomné sankcie Západu a Ruska ceny energií, bývania, potravín, tovarov ďalej zvyšujú. Inflácia na jednej strane požiera kúpnu silu a na druhej strane poškodzuje konkurencieschopnosť firiem… Z dlhodobého hľadiska by to mohlo spomaliť ekonomiku a stáť pracovné miesta. Všetky vlády sú v súčasnosti pod veľkým tlakom, aby čelili rastúcemu znepokojeniu spotrebiteľov a firiem, ktorí vidia, že ich účty raketovo rastú a ich životná úroveň je ohrozená. Tentoraz sú to peňaženky „ľudí“a existencia firiem, ktoré sú ohrozené, a to hovorí veľa o skutočnom rozsahu a potenciálnom nebezpečenstve novej výzvy, ktorú musí politika zvládnuť. Je zrejmé, že takúto situáciu nemôže zjemniť a už vôbec riešiť jeden jednorazový príspevok pre vybrané sociálne situácie. Preto vlády pristúpili, okrem našej, k prijatiu kombinácie opatrení, pretože dôsledky kombinácie faktorov sú celoplošné a svojou intenzitou rozdielne.
UDALOSŤ TÝŽDŇA
Viktor Orbán vyhral parlamentné voľ by v Maďarsku, tak rozhodli občania Maďarskej republiky, je to ich vec. No Orbánov postoj k Putinovej agresii voči Ukrajine je aj naša vec: s týmto pánom dýchame ten istý vzduch v troch spoločných zoskupeniach – v Európskej únii, v NATO a ešte aj vo Višegráde. Ak Orbán vo svojom víťaznom prejave povie, že vyhral aj proti ukrajinskému prezidentovi, je to zoči-voči masakrovaniu civilného obyvateľstva na Ukrajine neuveriteľný cynizmus – človek, ktorý niečo také vypustí z huby, je jednoducho Putinov spoluzločinec. Ale možno je to celé oveľa jednoduchšie. Možno sa Viktorovi Kisputinovi sníva o vlastnej „špeciálnej operácii“, po ktorej by vznikla a bola uznaná Zakarpatská ľudovú republika, Sedmohradská ľudová republika, Žitnoostrovská ľudová republika…
PREŠĽAP TÝŽDŇA I
Neprekvapilo by ma, keby – pánboh s nami a zlé preč! – Fico, Danko, Blaha či Kéry privítali ruské vojská na Slovensku orgovánom. Horšie je, že sa k nim svojím spôsobom pridali aj lídri vládnej koalície – iste nechtiac, ale o to trápnejšie. Igor Sputnikovič Matovič by aj dnes doviezol od Putina neregistrovanú vakcínu, lebo veď ide o ľudské životy. Áno, ide – o tie v Mariupole či Buči! A Richard Rubľovič Sulík, ktorý už dávno odpísal Krym, by teraz pokojne zaplatil za plyn ruskými bumažkami, ak si to gosudar praje. Žiaľ, aj takto sa to dá dať na Orbána a vyhrať nad Zelenským.
PREŠĽAP TÝŽDŇA II
Ruský „odborník na politické kampane“Timofej Sergejcev by ostal pre svet neznámym hmyzom, keby ruská štátna agentúra RIA nezverejnila jeho článok s názvom Čo by Rusko malo spraviť s Ukrajinou. Podľa Tim. Ser. sú Ukrajinci nacistický národ, ktorý sa má čiastočne zlikvidovať, čiastočne tvrdo prevychovať, Ukrajinu treba pripojiť k Rusku a ruskými rukami očistiť ukrajinskú spoločnosť. O tom, že hlavu a ruku Tim. Ser. viedol Putler z bunkra v Kremli, niet najmenších pochýb, a takisto ani o tom, že Tim. Ser. len opajcoval nacistické „konečné riešenie“(Endlösung) z roku 1942.
UDALOSŤ TÝŽDŇA I.
Krajská prokuratúra Bratislava chcela väzobne stíhať Ladislava Makóa a Borisa Beňu za krivú výpoveď, obaja svedčia v kauze bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, že mal vziať úplatok. Okresný súd Bratislava III ich napokon do väzby nevzal, rozhodovať bude ešte krajský. Modus operandi trestných stíhaní svedkov v korupčných kauzách a policajtov, ktorí ich vyšetrujú, je nápadne podobný. Všade figuruje bratislavská krajská prokuratúra a návrhy smerujú ku konkrétnemu sudcovi. Začalo sa to takáčovcom Csabom Dömötörom, ktorý sa priznal a Krajská prokuratúra Bratislava s ním expresne uzavrela dohodu o vine a treste, ktorú schválil tento sudca. Rovnaký vzal na návrh Krajskej prokuratúry Bratislava do väzby vyšetrovateľov korupčných káuz. Na príkaz Krajskej prokuratúry Bratislava cez víkend zadržali Makóa a Beňu, službu mal opäť spomínaný sudca. Po medializácii tejto informácie však napokon rozhodovala sudkyňa, ktorá ho v službe striedala. Ak má súd štyroch trestných sudcov, na každého z nich vychádza služba raz do mesiaca. Ako hovorí Beňov advokát Peter Kubina, ani blesk neudrie trikrát na to isté miesto.
UDALOSŤ TÝŽDŇA II.
O Marianovi Kotlebovi, ktorý bol pôvodne odsúdený na roky väzenia pre propagáciu fašizmu, rozhodoval Najvyšší súd. Predtým anonym nahlásil, že na súde je bomba. Jediné, čo vybuchlo, bol rozsudok. Najvyšší súd dal Kotlebovi len podmienku.
UDALOSŤ TÝŽDŇA
Buča. Udalosť a slovo týždňa. Človek sa celé dni zamýšľa, čo ho šokovalo viac. To, že sa to vôbec stalo? Či to, že vrahovia svoje obete celé dni nechali ležať na ulici? Alebo to, ako viditeľne stihli otupieť obyvatelia Buče, ktorí prežili a teraz zjavne budú potrebovať psychologickú pomoc? Pri spracovávaní masakry som si uvedomil, že pomyselnú hitparádu neuveriteľnosti u mňa opäť raz vyhral Kremeľ, ktorý ústami hovorkyne ministerstva zahraničia Marije Zacharovovej vyhlásil: „Zábery na mŕtvych civilistov v ukrajinskej Buči podľa Moskvy „nariadili“Spojené štáty ako súčasť sprisahania obviňujúceho Rusko.“Žiada sa mi spýtať – a hlasy počujete? Áno, vyzerá to ako výplod chorého mozgu, ale pozor – dezinformátori pseudoinformáciu o hercoch ležiacich na zemi už prebrali a aktívne rozvíjajú. A sem sme dospeli vďaka jednému darebáckemu štátu, v ktorom tajná služba vlastní štát a premenila ho na svoj obraz. A toto mimochodom nie je rusofóbia – aspoň buďte trochu inovatívni a neopakujte tak okato tú putinovskú propagandu, aspoň príďte s niečím svojím – tento termín „vynašiel“jeden z neúspešných ruských spisovateľov a ruskí trolovia ho začali opakovať. A tak teraz aj vďaka Buči vidíme v priamom prenose, čo to znamená žiť v postfaktuálnej dobe. Neplatí nič, všetko je spochybniteľné, žiaden dôkaz neobstojí, všetko môže byť vyrobené a ak sú dôkazy príliš silné – poviem, že „mám taký pocit, že je to inak“. Pretože z nejakých dôvodov pri argumentácii ľudí začali zaujímať pocity, nie argumenty samotné. To je ale koniec našej civilizácie. Osvietenská doba je založená na racionalite, je oslavou rozumu a teda argumentov. Predosvietenská doba bola založená na teologických pravdách, ale – takisto mala presné pravidlá – aj keď niektoré z nich boli zjavené. Tu, teda v dobe masakry v Buči, však neplatí nič. Neexistujú fakty, nie sú referenčné rámce a najmä – už nie sú kategórie dobra a zla. Sú už iba ad hoc pocitové interpretácie diania. Nie interpretácie sociálnej reality, ale iba diania v zmysle pocitovej reflexie toku času.
BÁSEŇ TÝŽDŇA Bez debaty
Keď už teda dochádzajú slová, ako sa má s vrahmi debatovať? V časoch, keď už nestačí byť slušný, chce to iný systém. Protivzdušný.