Ruská ekonomická potemkiniáda
Rozpor medzi defaultom a posilňovaním kurzu rubľa je dočasný a oba javy vyvolali konkrétne kroky ruskej vlády v reakcii na sankcie
Titulky zo slovenských a svetových ekonomických médií z posledných dní môžu spôsobovať a zrejme aj spôsobujú v mysliach čitateľov pekný zmätok. Len na ilustráciu titulok článku Aktualít „Rusko stojí pred bankrotom a rubeľ je pritom silnejší ako pred vpádom na Ukrajinu“. Niektoré slovenské médiá dokonca píšu o „prasknutí sankčnej bubliny“. Aby rozporuplných správ nebolo málo, Rusko zároveň ohlásilo, že navyšuje z príjmov z vývozu uhľovodíkov za prvý štvrťrok tohto roka svoj rezervný fond o 3,4 mld. USD. Ratingová agentúra Standard & Poors v tom istom čase ohlásila „selektívny default“Ruska, teda zrozumiteľnejšie povedané jeho platobnú neschopnosť. Ako je to teda, fungujú sankcie alebo nie? Znamená posilňovanie rubľa prasknutie sankčnej bubliny? Ako ide dokopy posilňovanie rubľa, rast rezervného fondu o miliardy dolárov a prvý default po viac ako sto rokoch?
UMELÝ A DOČASNÝ KURZ
Takže pekne po poriadku. Rubeľ síce posilnil, ale je to dané na jednej strane administratívnymi reguláciami zo strany ruskej centrálnej banky a zároveň aj dočasným efektom sankcií, ktoré znížili ruský dovoz, no omnoho menej sa dotkli zníženia ruského vývozu, a to najmä z dôvodu pokračovania vývozu ruskej ropy a plynu do celého sveta, najmä však do krajín EÚ. Kurz je cena meny vyjadrená v inej mene a ako každá cena, aj táto je daná dopytom a ponukou. Lenže dnešný (posilnený) kurz rubľa nie je naozajstnou, trhovou cenou, pretože dopyt po cudzej mene je umelo znižovaný a dopyt po rubli zase umelo zvyšovaný. Rusi majú obmedzenú možnosť zbavovať sa rubľa, v oficiálnom kurze majú len veľmi obmedzené možnosti nakúpiť za ruble doláre alebo eurá. Cudzinci majú zase zakázané zbaviť sa rubľov predajom ruských akcií a ruskí vývozcovia majú prikázané nakúpiť si ruble až za 80 % tvrdej meny, ktorú dostanú za svoj vývoz. Kurz rubľa je teda do značnej miery umelý a dočasný. Pripomína to kurz československej koruny alebo sovietskeho rubľa za komunizmu. Oficiálny kurz koruny a dolára bol počas osemdesiatych rokov minulého storočia 9 Kčs = 1 USD, ale skutočný trhový kurz bol u vekslákov pred Priorom, ktorí dolár predávali za 27 až 30 Kčs. Zaujímavé pritom bolo, že keď predával štát doláre svojim občanom, takisto ich predával za tento trhový (vekslácky) kurz. Tým neveľa vyvoleným, ktorí dostali tzv. devízový prísľub a režim im umožnil vycestovať na Západ, predal ten istý štát doláre alebo západonemecké marky či rakúske šilingy s 300-percentnou prirážkou, teda takmer presne za tú istú cenu ako veksláci. Dopyt po rubli aj jeho ponuka sú teda deformované administratívnymi obmedzeniami, pričom zároveň platí, že keďže dovoz do Ruska sa sankciami výrazne znížil a príjmy z vývozu energonosičov sa z dôvodu rastu cien a odkladaného embarga zvýšili, Rusko má rozpočtové prebytky a aj prebytky na bežnom účte platobnej bilancie. Toto všetko síce posilňuje kurz, no len dočasne, pretože je evidentné, že skôr či neskôr dôjde minimálne v civilizovanom svete aj k odstrihnutiu sa od energetickej závislosti od Ruska.
BUDE TO DEFAULT
V ostatných dňoch však došlo k zaujímavému vývoju. Rusko oznámilo, že vďaka zvýšeným príjmom z vývozu energonosičov od začiatku vojny s Ukrajinou navyšuje svoj štátny rezervný fond o 3,4 mld. USD. Zároveň však vyhlásilo, že splatné finančné záväzky zo svojich zahraničných obligácií bude splácať v rubľoch. V reakcii na to ratingová agentúra Standard & Poors znížila rating Ruska na úroveň „selektívneho defaultu“. Teraz prebieha 30-dňová lehota odkladu, v rámci ktorej, ak nedôjde k výplate zahraničných veriteľov Ruska v dolároch, bude to znamenať platobnú neschopnosť (default) Ruska. V roku 1998 síce Rusko defaultovalo svoj dlh, ale len vnútorný, teda dlh voči domácim, ruským investorom (vrátane vkladov ľudí v bankách). Teraz to však bude default voči zahraničným veriteľom, ktorý sa naposledy udial pred vyše sto rokmi, keď boľševici po násilnom prevzatí moci odmietli platiť zahraničné záväzky cárskeho Ruska. Ruský minister financií Anton Siluanov vyhlásil, že default je umelo vyvolaný zo strany Západu, pretože Rusko chcelo splatiť svoje záväzky v dolároch, Západ mu to však znemožnil, a tak Rusko zaplatilo zahraničným držiteľom ruských vládnych obligácií 4. apríla namiesto 649 mil. USD ekvivalent tejto sumy v rubľoch podľa aktuálneho (manipulovaného) kurzu. V reakcii na to agentúra S&P ohlásila selektívny default Ruska. Aké však bolo pozadie? Aj po zmrazení devízových rezerv Ruska na Západe mohli americké banky financovať niektoré ruské vládne transakcie vrátane výplaty dividend a kupónov držiteľom ruských vládnych obligácií. To sa však zmenilo začiatkom apríla s ďalším balíkom protiruských sankcií. Aj po tomto kroku však Rusko mohlo previesť dolárové platby z rezerv vo svojej centrálnej banke (ktoré, ako sme uviedli vyššie, neustále narastajú). Lenže namiesto toho prijalo Rusko rozhodnutie platiť splatné zahraničné záväzky svojho vládneho dlhu v rubľoch. A to je v rozpore so zmluvami. Rusko ohlásilo, že sa bude súdiť, avšak zmluvy o zahraničných dolárových pôžičkách sa riadia anglickým právom.
DEVASTAČNÝ ÚČINOK
Čo znamená vzniknutá situácia pre Rusko a čo pre investorov, ktorí investovali do ruského dlhu? Nastala netypická situácia, pretože tentokrát nebude default krajiny spôsobený nedostatkom peňazí, ale politickým rozhodnutím. Rusko tvrdí, že politickým rozhodnutím Západu (sankciami), Západ tvrdí, že politickým rozhodnutím Ruska (zaplatením v rubľoch napriek dostatočným rezervám dolárov v centrálnej banke). Krátkodobo default pre Rusko nebude znamenať žiadnu ekonomickú katastrofu, pretože devízové príjmy (najmä z vývozu uhľovodíkových palív) mu rastú, a ako povedal ruský minister financií Siluanov, Rusko nie je odkázané a ani sa nechystá v najbližšej budúcnosti požičiavať si na zahraničných trhoch. Omnoho vážnejšie budú dlhodobé dôsledky, pretože default znamená vážnu stratu dôvery zo strany investorov. Potrvá roky, skôr však desaťročia, kým sa stratená dôvera obnoví. A priame aj nepriame náklady straty dôvery budú enormné, doslova ťažko vyčísliteľné. Práve pre devastačný účinok defaultu na dlhodobú stratu dôvery zo strany investorov sa krajiny zvyčajne všemožne snažia vyhnúť defaultu, napríklad reštrukturalizáciou svojho dlhu. Inými slovami, namiesto odmietnutia platiť sa snažia dohodnúť s veriteľmi rozloženie splátok dlhu na dlhší čas, odpustenie časti dlhu a podobne. Urobila tak napríklad Ukrajina po Euromajdane v roku 2014. V prípade Ruska sa však pri súčasnom defaulte o reštrukturalizáciu nepokúša ani dlžník, ani investori. Dlžník v rozpore so zmluvami odmietol platiť dolármi, aj keď ich má, a veritelia majú default zakalkulovaný v cene ruských vládnych obligácií, ktoré sa v súčasnosti obchodujú na úrovni okolo 20 % nominálnej hodnoty. Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že rozpor medzi defaultom Ruska a posilňovaním kurzu rubľa je len dočasný a obidva tieto javy sú vyvolané konkrétnymi krokmi ruskej vlády v reakcii na sankcie zo strany Západu. Avšak kým posilňovanie kurzu je dočasné a neudržateľné, krach je už dnes neodvratný. Odkladanie platenia účtov (nielen tých zo zahraničných pôžičiek) zo strany Ruska je totiž možné len dovtedy, kým mu prúdia peniaze za ropu a plyn a kým fungujú administratívne kontroly a regulácie. Je však len otázkou času, kedy sa Západ od ruskej ropy a plynu odstrihne a potom sa kulisy rozsypú a opona spadne. A to veľmi rýchlo. Ruská vojna proti Ukrajine pripomenula mnohé historické paralely, iné ruské vojny a agresie, neúctu k ľudským životom a ľudským právam, imperiálnu agresiu a bezohľadnosť, porušovanie akýchkoľvek písaných aj nepísaných domácich, ale aj medzinárodných noriem, klamstvo, manipuláciu a propagandu ako politický nástroj a podobne. Súčasná ruská ekonomická politika zase v mnohom pripomína legendárne Potemkinove dediny. Na prvý pohľad možno očaria a zaujmú, ale bývať sa v nich nedá.