Oceliarne v Mariupole odstavili len nacisti
Obrancovia Mariupola už dlho nedokážu odolávať ruskému útoku, mesto môže padnúť do niekoľkých dní. Ukrajinským vojakom už ostávajú len veľké oceliarne
Bombardujú nás so všetkým, čo majú.
ukrajinský vojak z Mariupola
Len raz za takmer sto rokov sa stalo, že v obrovských oceliarňach v Mariupole úplne prestali pracovať. Bolo to v roku 1941, keď na Ukrajinu prišli vojaci nacistického Nemecka. Situácia sa zopakovala až tento rok v marci, keď na prístavné mesto zaútočili ruské jednotky. Takmer dva mesiace v Mariupole prebiehajú tvrdé boje a postupne sa zmenšuje oblasť, ktorú majú pod kontrolou obrancovia mesta. Oceliarne Azovstaľ sa stali ich posledným útočiskom. Ešte minulý týždeň sa predpokladalo, že ruská armáda sa ich zmocní iba za cenu veľkých strát: buď medzi svojimi vojakmi, alebo v podobe zničenia fabriky, ktorá je dôležitá pre ekonomiku celého regiónu. Ruská armáda si napokon vybrala spôsob boja, ktorý uplatňovala v celom Mariupole. Oceliarne ostreľuje a Ukrajinci tvrdia, že používa aj protibunkrové bomby, ktoré dokážu preniknúť do podzemných krytov – hoci sa v nich skrývajú aj civilisti.
ZOSTÁVAJÚ IM DNI, MOŽNO HODINY
Ruská armáda chce Mariupol dobyť za každú cenu, no bráni jej v tom približne 3-tisíc vojakov v oceliarňach. Ničivé ruské plány vykresľuje zachytená nahrávka, v ktorej vojaci hovoria o tom, že všetko zrovnajú so zemou. Komunikáciu zverejnila ukrajinská tajná služba, preto sa nedá nezávisle overiť. Ukrajinci oznámili, že situácia vo fabrike a v jej okolí je veľmi zlá. Azovstaľ zrejme čaká podobný osud ako mesto, v ktorom sa nachádza. Ako vyhlásil ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Klueba, Mariupol už neexistuje. „Vzhľadom na to, ako sa správajú ruské jednotky, sa zdá, že sa rozhodli zrovnať mesto so
zemou – za každú cenu,“povedal Kuleba pre CBS. To, že obrana mesta, ktoré malo pred ruskou inváziou takmer 500-tisíc obyvateľov, sa blíži ku koncu, ukazuje aj zmena nálad medzi obrancami Mariupola. Minulý týždeň velitelia 36. námornej pechoty a pluku Azov nahrali spoločné video, z ktorého síce bolo jasné, že situácia je náročná, no dávali najavo odhodlanie brániť Mariupol. Odhodlaní sú aj naďalej a bojovať chcú až do konca, no veliteľ námornej pechoty Serhij Volyna v novom videu hovorí, že im zostávajú dni, dokonca možno hodiny. Spojencov žiada, aby ich dostali z mesta. Ruská armáda podľa neho má prevahu 10 k 1 a obrancov Mariupola prevyšuje v každom smere – vo vzduchu, v delostrelectve, pechote aj v ťažkej technike. Napriek tomu by pre ruské jednotky bez silného ostreľovania nebolo jednoduché obsadiť areál oceliarní, ktoré majú rozlohu 11 kilometrov štvorcových – približne toľko, ako má bratislavská Karlova Ves.
PRIEMYSELNÁ PEVNOSŤ
Azovstaľ sa často opisuje ako mesto v meste alebo pevnosť. Fabriku otvorili v 30. rokoch minulého storočia a v podzemí je obrovská sieť tunelov (podľa niektorých zdrojov až 24 kilometrov) a krytov, ktoré mali chrániť tisíce zamestnancov oceliarní v prípade jadrového útoku. Nad zemou zas útok sťažuje veľký počet skladov, pecí, komínov a iných priemyselných budov, ktoré môžu ukrajinským vojakom slúžiť ako kryt. „Azovstaľ je obrovská fabrika, ktorá má tak veľa budov, že Rusi skrátka nedokážu nájsť ukrajinské jednotky,“povedal pre Guardian ukrajinský vojenský analytik Oleh Ždanov. Zamestnanci oceliarní bunkre pod fabrikou podľa vedenia firmy využívali aj v roku 2014, keď sa separatisti s podporou ruskej armády snažili získať kontrolu nad Mariupolom. Hovorkyňa Metinvestu, ktorý vlastní oceliarne, pre NY Times povedala, že bunkre udržiavali v dobrom stave a zásobované sú približne na tri týždne. Zmestí sa do nich až 4-tisíc ľudí. Zo strategického pohľadu je preto logické, že Azovstaľ sa stal poslednou baštou obrancov Mariupola. Najmä po tom, čo ruská armáda už skôr získala kontrolu nad susednou fabrikou, železiarňami Iljič, ktoré takisto patria pod Metinvest. Nemenovaný plukovník ukrajinskej armády pre Le Monde povedal, že vojaci z Azova tunely premenili na pevnosť. „Oddychujú tam, môžu sa tam pohybovať bez rizika a odtiaľ môžu útočiť na ruské jednotky, ktoré ich obkľúčili.“Frederick Kagan, analytik think tanku American Enterprise Institute, boje o Azovstaľ prirovnal k 2. svetovej vojne, keď armáda nacistického Nemecka počas bitky o Stalingrad bojovala so sovietskymi jednotkami vo fabrike na traktory. „Už sme to videli. Keď sa bojuje o rozľahlý priemyselný komplex, znamená to, že obrancovia sú v dobrej pozícii,“povedal Kagan. Rozdiel je v tom, že armáda nacistického Nemecka odišla zo Stalingradu s porážkou. Pri Mariupole to vyzerá tak, že padne do rúk agresora.
FABRIKU CHCÚ OBNOVIŤ
Vojenský význam oceliarne nabrali až po ruskej invázii. Pre Mariupol a okolie však boli kľúčové už pred vojnou. Azovstaľ je jedna z najväčších oceliarní v Európe, ktorá za rok 2020 vyprodukovala približne 4,2 milióna ton nespracovanej ocele a 3,8 milióna tony surového železa. Z nich sa vyrábali najmä výrobky pre železnice, lodiarsky a strojársky priemysel. Spolu s fabrikou Iljič na Azovstaľ v roku 2019 pripadala tretina nespracovanej ocele vyprodukovanej na Ukrajine. Oceliarne majú preto strategický význam pre ukrajinskú ekonomiku a dôležité by boli aj pre Rusko, ktoré chce Mariupol a jeho okolie pričleniť k územiam, ktoré od roku 2014 ovládajú proruskí separatisti. Teraz sa však zdá, že Vladimir Putin nadradil vojenské víťazstvo v Mariupole a vytvorenie často spomínaného pozemného koridoru na Krym nad ekonomické záujmy. Ako povedal agentúre Reuters zdroj z bezpečnostného prostredia, víťazstvo v Mariupole by Putinovi dalo možnosť, aby hovoril o úspešnej denacifikácii. Aj preto, že mesto bráni pluk Azov. Po dobytí Mariupola navyše Rusko bude mať prístup k 80 percentám ukrajinského pobrežia. Vedenie oceliarní stále dúfa, že fabrika sa nedostane do rúk ruskej armády a separatistov. Pod ich správou odmietajú fungovať. Šéf Azovstaľu Enver Ckitišvili ešte v polovici marca, keď oceliarne zastavili výrobu, povedal, že Mariupol patrí Ukrajine, rovnako ako Azovstaľ, a preto po vojne oboje obnovia. To isté tvrdí oligarcha a najbohatší Ukrajinec Rinat Achmetov, ktorý vlastní Metinvest. Achmetov vyhlásil, že po vojne chce znovu postaviť Mariupol aj oceliarne. Oligarcha dokonca chváli Volodymyra Zelenského, s ktorým pred vojnou nemal najlepšie vzťahy. Zelenskyj ho v novembri 2021 obvinil z toho, že jeho meno sa spomína v súvislosti s ruskými plánmi na puč na Ukrajine. Achmetov to odmietol a hoci bol päť rokov poslancom za proruskú Stranu regiónov (bývalá strana Viktora Janukovyča), inváziu odsudzuje. Achmetov na to má aj osobné dôvody. Ruská agresia ho oberá o jeho majetok, ktorý začal budovať počas divokej privatizácie v 90. rokoch – podobne ako oligarchovia z Ruska. Dodnes čelí aj obvineniam z toho, že mal blízko k zločineckým skupinám. Majetok Achmetova v roku 2013, čiže pred anexiou Krymu a vypuknutím vojny na Donbase, dosahoval podľa Forbesu 15 miliárd dolárov. Keďže oligarcha, ktorý pochádza z Donecka, podnikal aj v týchto dvoch oblastiach, jeho majetok sa postupne zmenšil na dve miliardy. Časom začalo jeho bohatstvo rásť, no po ďalšom ruskom útoku znovu padlo na štyri miliardy dolárov.
BOMBARDUJÚ VŠETKÝM, ČO MAJÚ
Zničené oceliarne sa už raz podarilo obnoviť. Vojská nacistického Nemecka fabriku pri ústupe z mesta vyhodili do vzduchu. Sovietsky zväz ju znovu vybudoval a spustil v nej výrobu. Poloha oceliarní bola veľmi výhodná, pretože ležia na brehu Azovského mora, cez ktoré k nemu dovážali železnú rudu. Vojaci z pluku Azov tvrdia, že dnes je fabrika takmer úplne zničená. Rovnako ako ukrajinská vláda aj oni vyčítajú ruskej armáde, že na ňu útočí, hoci vie, že v oceliarňach sa skrývajú aj civilisti. Podľa Ukrajincov je ich približne tisíc, najmä deti a seniori. Zástupca starostu Mariupola Serhij Orlov v stredu povedal, že väčšinou ide o obyvateľov zničených domov v okolí a zamestnancov oceliarní, ktorí vedeli o spomínaných krytoch, preto sa do nich prišli skryť. Momentálne však majú nedostatok všetkého – vody, jedla, liekov aj zdravotníckej pomoci. „Sme obkľúčení. Bombardujú nás so všetkým, čo majú,“povedal pre NY Times jeden z vojakov. Ruská armáda na fabriku útočí zo vzduchu, delostrelectvom aj z lodí v Azovskom mori. Napriek tomu ukrajinskí vojaci v meste v stredu odmietli ďalšie ruské ultimátum na to, aby sa vzdali.
Ruské jednotky sa rozhodli zrovnať mesto so zemou.
Dmytro Kuleba ukrajinský minister zahraničia