Na balíčku pomoci sa dohodla koalícia bez SaS
Juraj Šeliga a Jana Žitňanská hovoria, že ak by balík pomoci neprešiel, ďalej by nehlasovali za vládne zákony Nevnášajte do toho konflikt. Rokovania boli náročné, ale vecné. Komunikácia korektná. Eduard Heger
Nie je to tak dávno, čo sa v koalícii rozhorelo napätie, keď parlamentom neprešli zákony súvisiace so súdnou mapou ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (klub SaS), lebo za ne nehlasovali poslanci Sme rodina, ale ani najmenšej koaličnej strany Za ľudí.
Predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík vtedy naznačil, že si v rámci koalície môžu takéto postupy oplácať. „Má to aj svoje pozitívne stránky, aspoň my nemusíme podporovať hlúposti, ktoré prichádzajú zo Sme rodina,“vyhlásil v polovici februára.
Potom vypukla vojna na Ukrajine, ktorá podľa slov vládnych strán koalíciu zomkla. Aj tak však nebolo treba čakať na ďalší koaličný spor príliš dlho. Tentoraz stáli na opačných póloch politici OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí proti SaS. Tá odmietla podporiť návrh opatrení na pomoc pre ľudí, ktorú vo štvrtok predstavili na úrade vlády.
Ohlásená zostava na tlačovej konferencii, bez politikov SaS, za účasti predsedu OĽaNO a ministra financií Igora Matoviča, známeho nejedným ostrým výrokom na adresu Richarda Sulíka a jeho strany, na prvý pohľad naznačovali, že verejnosť bude svedkom ďalšieho koaličného rozkolu. Ale nebolo to celkom tak. Koaliční politici vrátane Matoviča sa vo svojich vyjadreniach miernili, a vopred vyzývali novinárov, aby situáciu neprezentovali ako ďalšiu krízu v koalícii. „Nevnášajte do toho konflikt,“vravel na konci tlačovky premiér Eduard Heger (OĽaNO). „Rokovania boli náročné, ale vecné. Komunikácia korektná.“
AŽ TAKÁ IDYLKA TO NEBOLA
Mimo kamier a tlačových konferencií vládni politici priznávajú, že rokovania zase až také jednoduché neboli, a sprevádzali ich aj emócie. Podľa vicepremiérky Veroniky Remišovej (Za ľudí) koalícia v niektoré týždne rokovala aj každý deň, čo predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský vysvetlil tým, že balík opatrení za miliardu eur sa nedá dohodnúť za týždeň, dva či tri.
V skutočnosti sa v koalícii rozprávali o potrebe reagovať na zdražovanie už od januára. Pre poslancov Za ľudí Juraja Šeligu a Janu Žitňanskú išlo o takú zásadnú vec, že ak by balík pomoci nebol prijatý, zvažovali by odchod z koalície, respektíve – keďže po zániku klubu Za ľudí už pôsobia v parlamente ako nezaradení – nepodporovali by vládne zákony.
Šeliga to naznačil tento týždeň pre televíziu Markíza, keď povedal, že ak v najbližších dňoch nebude pomoc pre ľudí predstavená, „vo vzťahu ku koalícii sa nejakým spôsobom zariadi“. Pre Denník N vo štvrtok povedal, že nemá zmysel sa k tomu vracať, keďže balík pomoci bol predstavený.
„Bola to pre mňa červená čiara, prestal by som hlasovať za vládne zákony. Som rád, že sa to nestalo, ale pre mňa to miestami bolo vyhrotené,“vysvetlil Šeliga. „Kľúčovým spojencom mi bol Milan Krajniak, spolu sme túto tému tlačili. Potom sa pridal Igor Matovič. Keď sa SaS-ka zaťala, vstúpil do toho aj premiér.“
O „červenej čiare“, ktorú má každý politik, hovorila na tlačovke na úrade vlády aj poslankyňa Jana Žitňanská, ktorá podobne ako Šeliga kandidovala za stranu Za ľudí, a na rozdiel od väčšiny pôvodného klubu strany neprešla k SaS. Poslancov Sulíkovej strany navyše vyzvala, aby za opatrenia hlasovali aj napriek tomu, že pri ich predstavovaní neboli.
„Toto bola pre mňa naozaj kľúčová otázka,“vysvetlila Žitňanská. „Ak by sme v tejto situácii nepomohli ľuďom, ktorí čelia chudobe kvôli vysokému nárastu cien, aj napriek tomu, že táto vládna koalícia urobila množstvo správnych rozhodnutí a je ju za čo pochváliť, nedokázala by som zostať jej súčasťou. Som rada, že väčšina koalície si túto potrebu uvedomila.“
KTO HĽADÁ MOŽNOSTI A KTO DÔVODY
Základné informácie o opatreniach na pomoc ľuďom sú známe. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) predstavil jednorazové príspevky pre vybrané skupiny obyvateľov za niečo vyše 100 miliónov eur.
V jeho balíku je jednorazové zvýšenie rodinných prídavkov na 100 eur v júli a príspevky v podobnej výške pre rodiny v hmotnej núdzi, náhradných rodičov či seniorov, ktorým nevznikol nárok na dôchodok. S týmito opatreniami nemá problém ani SaS.
Komplikovanejšie je to s balíkom, ktorý prezentoval minister financií Igor Matovič a o ktorom sa donedávna pri debate o kompenzáciách na zdražovanie ešte nehovorilo. Ten v princípe ráta s tým, že sa v dvoch fázach zvýšia prídavky na deti a daňový bonus.
Prídavok na dieťa sa od júla zvýši z 25,88 eura na 30 eur, od januára porastie na 40 eur. Daňový bonus na deti, o ktorý si rodič znižuje svoju daň, bude od júla na dieťa do 6 rokov 70 eur a od januára sa zvýši na 100 eur. V takej istej výške bude bonus na dieťa do 15 rokov. Na staršie dieťa si bude môcť rodič znížiť mesačne daň o 40 eur a od januára o 50 eur. Dnes daňový bonus predstavuje 23,57 až 47,14 eura na dieťa.
Tu už SaS hovorí o populizme a preto nikto od Sulíka na prezentácii na úrade vlády nebol. Politici OĽaNO či Sme rodina však jeho stranu verejne kritizovali – v porovnaní s rôznymi odkazmi z minulosti – len veľmi opatrne.
„Pri troch koaličných partneroch nebola pochybnosť o tom, že chceme pomoc urobiť. Videl som odmeraný prístup zo strany SaS,“povedal
Peter Pčolinský zo Sme rodina. „Na záver by som strane SaS povedal – kto chce, hľadá možnosti, kto nechce, hľadá dôvody. Preto sme tu len traja. Bohužiaľ, strana SaS si našla dôvody.“
SaS nesúhlasí s tým, aby sa pomoc pre ľudí financovala zo zvýšenia daní, i keď Matovič hovorí, že sa zvýšia len asi stovke veľkých firiem. Ani jej politici však nehovoria o tom, že by v koalícii vznikla nejaká vážna kríza.
Predseda parlamentného finančného výboru Marián Viskupič (SaS) spor prezentuje ako vecný konflikt rozdielnych názorov na ekonomické témy, rokovania podľa neho prebiehali korektne a SaS sa na nich zúčastňovala.
„Dohoda sa nedosiahla. SaS ako rozpočtovo zodpovedná strana nevie súhlasiť s výdavkami nad možnosti, ani ich financovaním zo zvyšovania daní. Ideme rozdávať aj to, čo nemáme, a navyše ani presne nepadlo, odkiaľ peniaze zobrať,“povedal.
„Aj my jednoznačne vnímame, že v tejto inflačnej dobe
treba pomáhať, ale adresne a cielene najzraniteľnejším skupinám. Plošné rozdávanie je však nezodpovedné a spôsobí rozvrat verejných financií.“
V PARLAMENTE VEĽKÝ PROBLÉM NEBUDE
Časť z opatrení, ktoré koalícia predstavila, sa bude schvaľovať na vláde vo forme nariadenia, časť bude musieť prejsť parlamentom. Peter Pčolinský si nevie predstaviť, ako by SaS verejnosti vysvetľovala, že jej poslanci nepodporili balík pomoci rodinám za miliardu eur, a preto si myslí, že Sulíkovi poslanci nakoniec zmeny podporia.
To isté povedal predseda klubu Sme rodina aj o opozícii a minimálne stranu Hlas odhadol dobre. Predseda strany Peter Pellegrini dal najavo, že jeho poslanci podporia zvýšenie prídavkov na deti a daňového bonusu v parlamente, i keď výška jednorazovej pomoci im príde nedostatočná.
Líder Smeru Robert Fico už hovoril inak, neodpustil si ani protirómske poznámky. „Ak vláda ponúkne len to, čo vo štvrtok veľmi smiešne a trápne ponúkla, to v žiadnom prípade nemôžeme podporiť,“povedal.
„Ak sa pozrieme na štruktúru opatrení, ktoré vláda predstavila, tak si nimi ide kupovať Rómov do komunálnych volieb. Toto je jediné, čo môžeme povedať. O nič iné im nejde, kupujú si Rómov do komunálnych a regionálnych volieb, ktoré budú na jeseň 2022.“
OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí majú v parlamente dohromady 71 poslancov. S jedenástkou hlasov od Pellegriniho, prípadne hlasmi iných nezaradených poslancov či krajnej pravice, by sa nemalo stať, že by návrh na pomoc ľuďom v Národnej rade neprešiel.
Ako sa presne zachová SaS, ešte nie je celkom jasné. „Najväčší problém pre nás je zvyšovanie daní,“povedal poslanec SaS Marián Viskupič. „Tam vieme jednoznačne povedať, že to nepodporíme. Sme za určitú cielenú pomoc, no nebudeme za populistické riešenia, ktoré by vo finále viac poškodili, ako pomohli.“
Znamená to, že SaS podporí jednorazové opatrenia predstavené ministrom práce Milanom Krajniakom (Sme rodina), ale vyššie prídavky pre deti a zvýšené daňové bonusy, ktoré prezentoval Igor Matovič, skôr nebudú? „Dá sa to tak povedať,“konštatuje poslanec Viskupič.
„Momentálne máme aktuálny problém, ktorý treba riešiť mimoriadnymi opatreniami. Tie môžu byť jednorazové alebo sa budú realizovať viackrát počas tohto roka. No je nesprávne robiť dlhodobé opatrenia, ktoré výrazne zaťažia verejné financie do budúcna. Sme proti populistickej pomoci vo forme prvej časti daňovo-odvodovej reformy ministra financií, ktorú si krajina nemôže dovoliť.“
Rozhodnú však podľa neho detaily opatrení, ktoré zatiaľ predstavené neboli. „Prebiehajú vecné rokovania. SaS má výrazne iný pohľad na fungovanie ekonomiky a štátu ako naši partneri z koalície, ale uvidíme. Keď prídeme k mostu, budeme rozmýšľať, ako cezeň prejdeme.“
Členmi klubu SaS sa vlani stala aj šestica bývalých poslancov Za ľudí, teda strany, ktorá v ekonomických témach zastávala skôr stredové postoje ako pravicová SaS. Predseda sociálneho výboru a člen takzvanej Kolíkovej platformy Vladimír Ledecký napriek tomu vraví, že sú so zvyškom klubu SaS zladení.
Ich podporu majú skôr adresné opatrenia a odmietajú zvyšovanie daní. Ledecký zároveň pripustil možnú podporu zvýšenia daňového bonusu a prídavkov na deti v prípade, ak by ich štát dokázal financovať inak ako zvýšením daní.
Aj poslankyňa Vladimíra Marcinková (ex-Za ľudí, klub SaS) hovorí o potrebe adresných opatrení, no ona sama by ako ideálne riešenie videla návrh, o ktorom začiatkom apríla hovorila aj prezidentka Zuzana Čaputová, teda príspevok na bývanie pre nízkopríjmové domácnosti.
Sme proti populistickej pomoci vo forme prvej časti daňovoodvodovej reformy ministra financií, ktorú si krajina nemôže dovoliť. Marián Viskupič poslanec SaS