Vojny v Čečensku pomáhajú chápať tú na Ukrajine

Medzi vojnami v Čečensku a ruskou inváziou na Ukrajine sú paralely. Ruskí vojaci už v Čečensku robili chyby, páchali zločiny a ničili civilnú infraštruktúru Ruská strana podcenila nepriateľa, precenila svoje sily a nesmieme zabúdať ani na výraznú úroveň š

To, ako sa správa ruská armáda na Ukrajine, šokuje prakticky celý svet. Teda okrem ľudí v Čečensku, znie v mimoriadne populárnom príspevku, ktorý sa na sociálnych sieťach šíril po vypuknutí vojny.

Mnohí sa pri analýze súčasnej situácie vracajú k vojne v Gruzínsku či k anexii Krymu, no prehliadať by sme nemali ani tento pomerne malý región na severnom Kaukaze. Napríklad ruský novinár a držiteľ Nobelovej ceny za mier Dmitrij Muratov dávnejšie napísal, že dve vojny v Čečensku zabili ruskú demokraciu a môžu za všetko, čo sa udialo po nich.

Pre kontext aktuálneho konfliktu na Ukrajine majú špeciálnu dôležitosť bitky v čečenskom hlavnom meste Groznyj, ktoré následne OSN označila za najviac zničené mesto na svete.

„Rusi tam páchali hromadné vraždy – napríklad niekoľko dní držali ľudí v jamách, ktoré boli napustené vodou,“hovorí pre Denník N vojenský analytik Vladimír Bednár, podľa ktorého je táto téma mimoriadne relevantná.

„Tí, ktorí boli poručíkmi a kapitánmi v Groznom, sú totiž dnes veliteľmi divízií. Keď páchali vojnové zločiny vtedy, ako sa budú správať dnes?“

MALO TO BYŤ RÝCHLE

Čečensko nie je Ukrajina a Groznyj nie je Kyjiv, ale medzi vojnami z 90. rokov a tou súčasnou sú viaceré paralely, hovorí zahraničnopolitický expert Pavel Havlíček. „Tieto vojny súvisia s rozpadom Sovietskeho zväzu a so slabosťou Ruska na začiatku 90. rokov,“vysvetľuje pre Denník N.

Mimoriadne dôležité bolo vyjadrenie prezidenta Borisa Jeľcina, ktorý v auguste 1990 odkázal regionálnym lídrom, že si „môžu vziať toľko suverenity, koľko dokážu“. Tento výrok zarezonoval v celom Rusku a špeciálne na severnom Kaukaze.

Havlíček vraví, že Kaukaz bol vždy „turbulentným a špecifickým“teritóriom s veľkým počtom etník a národností na malom území. Jedným zo zdrojov napätia sú aj náboženské rozdiely.

V roku 1991 sa stal čečenským prezidentom bývalý generál sovietskeho letectva Džochar Dudajev, ktorý jednostranne vyhlásil čečenskú nezávislosť. Napätie sa v nasledujúcich rokoch stupňovalo, až ruskí vojaci v decembri 1994 vstúpili na čečenské územie. V posledný deň roka začali bombardovať Groznyj, o ktorý prišli, no neskôr ho získali naspäť.

„Prvý konflikt Čečenci vyhrali. Dokázali sa zbaviť nepriateľa a odraziť veľmi zle pripravený ruský úder,“hovorí Havlíček, podľa ktorého sa prvá čečenská vojna výrazne podobá na tú dnešnú na Ukrajine.

„Ruská strana zásadne podcenila nepriateľa, precenila svoje sily a popri tom nesmieme zabúdať ani na výraznú úroveň šovinizmu,“pokračuje. Napríklad vtedajší minister obrany Pavel Gračev očakával, že Rusi za niekoľko hodín dostanú pod kontrolu celé Čečensko.

Ako vo svojej vojenskej analýze napísal indický armádny generál Gagan Deep Bakshi, ruská armáda bola po rozpade Sovietskeho zväzu zle organizovaná, pomerne slabo vybavená a demoralizovaná. Prvý čečenský konflikt sa pritom začal v čase, keď dochádzalo k jej prestavbe.

Na ruskej strane bojovalo veľké množstvo mladých brancov, ktorí však často nedostávali zaplatené. Vojna bola medzi nimi mimoriadne nepopulárna a dokonca aj viacerí vysoko postavení vojaci rezignovali.

Analytik Benjamin Lambeth dodal, že Rusi sa do veľkej miery spoliehali na letectvo, ale „pred kvalitou uprednostňovali kvantitu“. Čečenci pritom zničili každú desiatu ruskú helikoptéru a každú štvrtú poškodili.

Ruskej strane sa síce spočiatku darilo, ale nebola dostatočne pripravená udržať si nad získanými územiami kontrolu – jedným z problémov bolo aj to, že Rusi neboli dostatočne trénovaní na boj v mestách. Dobre zorganizované neboli ani jednotky Čečencov, ale ich výhodou bolo, že pôsobili v malých skupinách, ktoré operovali vo výškových budovách s dobrým výhľadom.

Havlíček zároveň zdôrazňuje, aké dôležité boli v konflikte médiá: „Nezávislé televízie prinášali príbehy mnohých mladých vojakov, ktorí neboli dostatočne vyškolení a vyzbrojení. Tieto videá obleteli Ruskú federáciu a jej novovytvorený liberálnodemokratický trh prispel k tomu, že Rusi museli operáciu ukončiť.“