Vedci už dokážu omladiť kožné bunky
Na smrť sme naprogramovaní, no sme o niečo bližšie k zvráteniu starnutia Je to ako s autom, ktoré si síce môžeme vytunovať, no ak bude chodiť po rozbitých cestách, veľmi nám to nepomôže. Okrem auta by sme potrebovali dať do vynoveného stavu aj celú infraš
Ľudia hľadajú zázračný liek na starnutie a smrť, odkedy si začali uvedomovať vlastnú smrteľnosť. Ten je síce v nedohľadne, no od hľadania „kameňa mudrcov“či „živej vody“veda značne pokročila. Do veľkej miery rozumieme starnutiu či smrti buniek a vedci najnovšie objavili mechanizmus, ktorý bunky omladil o desiatky rokov. Zatiaľ však len v Petriho miske.
NAPROGRAMOVANÍ UMRIEŤ
Prečo vlastne zomierame, keď jednotlivé časti tela vieme akotak opraviť? Existuje niekoľko teórií naprogramovaného starnutia, ktoré vysvetľujú, prečo je smrť nevyhnutnou súčasťou ľudského bytia. Tri hlavné systémy, ktoré súvisia so starnutím, sú hormonálny, imunitný a naše gény. Tie sa časom menia, čo spôsobuje prejavy starnutia všetkých živočíchov. Na našu smolu však platí, že čím je organizmus komplexnejší, tým viac mechanizmov má naprogramovaných na smrť. „Keď sa množia napríklad jednobunkové baktérie, tak sa vlastne donekonečna oživujú. V prenesenom význame slova sú teda nesmrteľné. Kým majú výživné prostredie,“hovorí biochemik a imunológ Vladimír Leksa.
Neustálou renováciou buniek by bolo možné obnovovať aj mnohobunkový organizmus tak, aby sa dožíval výrazne vyššieho veku. Zatiaľ však iba v teoretickej rovine. „Je to ako s autom, ktoré si síce môžeme vytunovať, no ak bude chodiť po rozbitých cestách, veľmi nám to nepomôže. Okrem auta by sme potrebovali dať do vynoveného stavu aj celú infraštruktúru. Podobne je to aj s bunkami, tkanivami a orgánmi v našom tele,“vysvetľuje Leksa.
BUNKOVÁ SMRŤ
Že naše bunky nonstop starnú a umierajú, je normálne. Takzvanú programovanú bunkovú smrť (apoptózu) vedci prirovnávajú k tomu, keď strom na jeseň zhadzuje lístie. „Verte či nie, každých sedem rokov je 90 percent buniek vo vašom tele úplne nových. Ľudské telo je úžasný a dynamický systém. Preto starne, a na rozdiel od stroja ho tak ľahko neopravíte,“vysvetľuje vedec Mark Stibich v článku pre portál very well health.com.
Apoptóza je prísne kontrolovaný proces. Keď umiera viac buniek, ako je potrebné, môžu v tele vzniknúť neurodegeneratívne ochorenia. Ak menej, rakovina. Nové bunky v staršom organizme majú zároveň často slabšie funkcie než tie, ktoré v tele vznikali pred desiatkami rokov. „Toto je jeden zo spôsobov, ako starneme: naše bunkové línie starnú, poškodzujú sa a mutujú. Niektoré sa ešte k tomu stávajú rakovinovými,“vysvetľuje naše naprogramovanie na smrť evolučná biologička Suzanne Sadedin pre magazín Forbes.
TRIDSAŤROČNÁ SPIATOČKA
Omladenie buniek by nám teda prišlo vhod. Vedcom z Babrahamského inštitútu v Cambridgi sa to zatiaľ podarilo len v laboratóriu. V rámci štúdie, ktorá vyšla v odbornom časopise eLife, vedci upravili väzivové kožné bunky, fibroblasty, 53-ročnej ženy tak, že pripomínali bunky 23-ročného človeka. V experimentoch, ktoré simulovali kožnú ranu, ich vystavili zmesi chemikálií, konkrétne zmesi transkripčných faktorov, ktoré pozmenili aktivity jednotlivých génov. To ich preprogramovalo, aby sa „správali mladšie“a zároveň odstránili zmeny súvisiace s vekom.
Pri experimente vychádzali z technológie indukovanej pluripotentnej kmeňovej bunky (IPS), ktorú vyvinul japonský vedec Shinya Yamanaka. V roku 2012 za ňu získal Nobelovu cenu. Yamanaka dokázal premeniť normálne bunky so špecifickou funkciou na kmeňové bunky. Z takejto bunky môže v organizme vzniknúť akákoľvek nová bunka.
Podobnú, ale zložitejšiu metódu použili vedci v 90. rokoch minulého storočia, keď naklonovali z kmeňovej bunky ovcu Dolly. Britskí vedci výrazne skrátili čas opracovania buniek (13 dní v porovnaní s 50 dňami v experimentoch tímu Yamanaka), aby sa kožná bunka nestihla úplne zmeniť na kmeňovú, ale iba pozmeniť. Kožné bunky si tak zachovali svoju pôvodnú funkciu, no omladli.
VIAC KOLAGÉNU
Ako vedci zistili, že sa kožné bunky vrátili v biologickom veku o tri desaťročia? Napríklad pomocou epigenetických hodín, čiže chemických algoritmov na výpočet biologického veku z ľudského genómu. „Naše chápanie starnutia na molekulárnej úrovni za posledné desaťročie pokročilo, vďaka čomu máme techniky, ktoré umožňujú výskumníkom merať biologické zmeny súvisiace s vekom v ľudských bunkách,“napísal v tlačovej správe spoluautor štúdie Diljeet Gill.
Vedci tiež postrehli, že zmenené bunky produkovali viac kolagénu ako tie kontrolné. Aj keď výsledky výskumu znejú na prvé počutie ako sen každej kozmetickej firmy, výrazné omladenie pokožky je zatiaľ v nedohľadne. Metóda IPS totiž zvyšuje riziko vzniku rakoviny. Na to, aby robili vedci takýto experiment na človeku, je teda potrebný ďalší výskum.
„VŠETKY KOZMETICKÉ FIRMY ICH NENÁVIDIA“
Treba tiež poznamenať, že kolagén, o ktorom hovoria britskí vedci, nemá nič spoločné s kolagénovými výživovými doplnkami s kolagénom, ktoré ako pomoc proti starnutiu často propagujú influenceri. „Ani jedna z látok, ktorú vedci bunkám dodali, nebol kolagén. Zvonka pridaný kolagén nemá, našťastie, schopnosť preprogramovať gény našich buniek,“vysvetľuje Lívia Hlavačková, ktorá pracuje v klinickom výskume nových liekov a zdravotníckych pomôcok. Venuje sa aj popularizácii vedy.
Dodáva, že zvonku pridaný kolagén sa zázračne nenasúka ani do vrások pod očami. „Telo ho rozloží na aminokyseliny, krvou ich dopraví k bunkám, a ak tie chcú a môžu, vyprodukujú si kolagén samy. Prinútiť naše bunky v koži produkovať viac kolagénu, než sú nastavené, je ozaj zložité. To, ostatne, vidno z toho prevratného a komplikovaného výskumu, o ktorom hovorí celý svet,“hovorí vedkyňa.
Zázračné produkty na omladenie pokožky, ktoré znejú až príliš dobre na to, aby boli pravdivé, nimi teda naďalej zostávajú.
BUDÚCNOSŤ
Napriek tomu, že výskum je ešte len v začiatkoch, autori štúdie dúfajú, že pomôže s liečením chorôb súvisiacich so starnutím. Napríklad srdcových či neurologických ochorení. „O takejto veci sme snívali. Mnohé bežné choroby sa vekom zhoršujú a premýšľať o tom, ako to zvrátiť, je vzrušujúce,“povedal ďalší spoluautor štúdie Wolf Reik pre BBC. „Jedna štúdia takejto technológie ukázala aj známky omladeného pankreasu, čo má potenciál napríklad pri liečbe cukrovky,“dodal.
V ďalších výskumoch chcú vedci zistiť, či bude experiment fungovať aj na iných tkanivách ako napríklad svaly či pečeň, a upraviť technológiu tak, aby bola pre ľudí bezpečná. „Nakoniec sa nám možno podarí identifikovať aj gény, ktoré omladzujú bez preprogramovania a vďaka ktorým vieme znížiť účinky starnutia,“vysvetľuje vedec.
Za prvé reálne aplikácie považuje liečbu rán a popálenín, najmä u seniorov. Lepšie hojenie totiž podporuje práve kolagén, ktorého produkcia vekom klesá.
Predsedníčka britskej Rady pre biotechnologický a biologický výskum Melanie Welhamová pre BBC povedala, že široké uplatnenie tohto výskumu v klinike nemusí byť také vzdialené. „Ak by podobné prístupy dokázali omladiť imunitné bunky, o ktorých vieme, že s pribúdajúcim vekom reagujú menej, potom by v budúcnosti mohlo byť možné posilniť odpoveď ľudí na očkovanie, ako aj ich schopnosť bojovať s infekciami,“hovorí Welhamová.
RUSI SA VYHÝBALI BOJU
Všetko sa však zmenilo na jeseň 1999, keď sa stal ruským premiérom Vladimir Putin. Ten rozpútal druhú čečenskú vojnu, počas ktorej mu výrazne stúpla popularita, čo mu ako predtým pomerne neznámemu kandidátovi v roku 2000 výrazne dopomohlo vyhrať prezidentské voľby.
Lenže, ako hovorí Havlíček, o vypuknutí druhej čečenskej vojny sú „mnohé pochybnosti“. V Čečensku narastal vplyv islamistických militantov, ktorí vstúpili do susedného Dagestanu. Putin zároveň zdôvodnil inváziu sériou teroristických útokov v ruských mestách z roku 1999.
Objavili sa však podozrenia, že tieto útoky boli zinscenované ruskou bezpečnostnou službou FSB, aby boli využité ako zámienka na vojenskú akciu. Tejto téme sa okrem iného venoval aj Putinov kritik Alexandr Litvinenko, ktorý bol v roku 2006 otrávený polóniom.
Ako píše Nórsky helsinský výbor, ruské úrady vtedy označovali všetky čečenské vojská za teroristov a podobne ako v prípade invázie na Ukrajinu nehovorili o „vojne“, ale o „protiteroristickej operácii“.
Al-Džazíra v analýze tvrdí, že Putinovo Rusko sa po neúspešnej prvej čečenskej vojne „poučilo“vo viacerých oblastiach vrátane spomenutých médií – na rozdiel od prvého konfliktu prísne kontrolovalo informácie, ktoré sa dostávali k obyvateľstvu.
Ruská strana sa poučila z predchádzajúcich chýb aj v Groznom. „V prvej čečenskej vojne ruské mechanizované a obranné sily vstúpili do mesta a následne boli zmasakrované protitankovými prostriedkami,“vraví vojenský analytik Vladimír Bednár.
V druhej vojne to však ruské vojská nedopustili – a pri dobývaní Grozného sa „čo najviac snažili vyhnúť boju“, pričom zapájali predovšetkým proruských Čečencov.
„Pri bitke o Groznyj ich zomrelo mnoho. Odhaduje sa, že straty medzi proruskými Čečencami boli až dvakrát vyššie ako na ruskej strane.“
AKÉ PRAVIDLÁ?
Po vypuknutí vojny na Ukrajine mnohí prirovnávali Groznyj ku Kyjivu; medzi nimi aj britský premiér Boris Johnson, ktorý vyhlásil, že Putin bude chcieť „degroznifikovať Kyjiv“.
Bednár však tvrdí, že práve vďaka skúsenosti z Grozného bolo od začiatku vojny jasné, že Rusi Kyjiv nemôžu obsadiť.
„Groznyj mal v roku 2000 zhruba 200-tisíc obyvateľov, Kyjiv dnes približne tri milióny, čo je pomer jedna k pätnástim. Na dobytie Grozného pritom Rusi potrebovali viac než 20-tisíc vojakov,“vysvetľuje. Podľa tejto logiky by na obsadenie Kyjiva potrebovali až 300-tisícovú armádu.
Bednár preto tvrdí, že Groznyj sa podobá skôr na Mariupol – obe mestá boli obkľúčené a zrovnané so zemou: „Groznyj sa počas vojny takmer úplne vyľudnil. Civilisti masovo utekali, ale v meste ostala zhruba štvrtina obyvateľstva. Išlo predovšetkým o staršiu časť populácie, ktorá buď nemala ako uniknúť, alebo si hovorila, že v Čečensku žije celý život a chce tam aj zomrieť.“
Ruská vláda dala v polovici decembra 1999 obyvateľom Grozného ultimátum, pričom uviedla, že všetkých ľudí, ktorí ostanú v meste, bude považovať za teroristov. V meste však z príčin, ktoré opísal Bednár, bolo v čase bojov stále zhruba 40-tisíc civilistov. Niektorí nemohli odísť, pretože si nemohli dovoliť transport.
Ľudskoprávne organizácie upozorňovali na stovky porušení pravidiel vrátane masových vrážd, terorizovania civilistov a desiatok znásilnení. Samotní ruskí vojaci to označovali za „bespredel“, čo znamená doslova „žiadne limity“.
„Bez toho sa v Čečensku nedostanete nikam. Musíme byť krutí, inak nedosiahneme nič,“povedal pre Los Angeles Times 21-ročný ruský branec.
„Aké pravidlá? Aké Ženevské konvencie? No a čo, že ich Rusko podpísalo? Ja som nič nepodpísal a ani moji priatelia nie. V Rusku tieto pravidlá neplatia,“dodal ďalší.
Hlavná fáza druhej čečenskej vojny sa skončila v apríli 2000, v Čečensku však pokračovala dlhá povstalecká vojna. Rusko definitívne ukončilo „čečenskú operáciu“až v apríli 2009, pričom v tom čase už bol na čele Čečenska Putinovi blízky Ramzan Kadyrov.
HRÔZA FILTRAČNÝCH TÁBOROV
V okolí Grozného sa počas bitky uskutočnili tri masakre: v decembri 1999 v obci Alchan-Jurt, v januári 2000 vo štvrti Staropromyslovskij a vo februári 2000 v obci Novyje Aldy. Ľudskoprávne organizácie zistili, že ruskí vojaci vtedy zastavovali ľudí na uliciach alebo ich donútili vyjsť z domov a zblízka do nich strieľali.
Podľa organizácie Memorial niekoľko domov zhorelo a susedia v ruinách často nachádzali obhorené telá. V denníkoch Poliny Žerebcovej, ktorá je autorkou knihy o čečenských vojnách, sú zase zmienky o tom, že ženy sa skrývali a snažili sa „maskovať svoju krásu“, pretože žili v neustálom strachu zo znásilnenia.
Aj Európsky parlament v roku 2003 dospel k záveru, že Rusko v Čečensku páchalo „vojnové zločiny“a „zločiny proti ľudskosti“.
Analytik Bednár pritom hovorí, že vôbec najhoršie boli takzvané filtračné tábory: „Nedali sa porovnávať s koncentračnými tábormi Nemcov, pretože tie boli systematizované. Tu skôr pripomínali tábory z územia bývalej Juhoslávie.“
Podľa najkonzervatívnejšieho odhadu Memorialu prešlo filtračnými tábormi najmenej 200-tisíc Čečencov (celé Čečensko malo asi jeden milión obyvateľov), presné čísla však prakticky nie je možné zistiť.
Svedkovia opisovali, že ľudia vo filtračných táboroch boli vystavení mučeniu a krutému zaobchádzaniu. 38-ročný muž pre Human Rights Watch opísal, že ho umiestnili do cely so šestnástimi ďalšími osobami, pričom sa v nej nenachádzali žiadne toalety. V táboroch zároveň dochádzalo k masovým znásilneniam.
V posledných dňoch sa pritom začínajú objavovať správy, že filtračné tábory využíva Rusko aj počas aktuálnej vojny na Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ich odmieta, no svedectvá niekoľkých žien pre Washington Post či BBC potvrdzujú, že Rusko naozaj z ukrajinského územia násilím deportuje civilistov.
NIKDY ICH NEPOTRESTALI
Bednára obvinenia z vojnových zločinov na Ukrajine neprekvapujú aj vzhľadom na vedomosti, ktoré máme z Grozného. „Poručíci a kapitáni z Čečenska sú dnes veliteľmi divízií,“zdôrazňuje.
Vojenský analytik vraví, že vojnových zločinov sa dopúšťali aj iné armády vrátane tých západných v Iraku či Afganistane. „Lenže tieto prípady sa vyšetrovali a často dokonca na základe podnetov od samotných vojakov. V Rusku nič takéto neexistuje,“pokračuje.
Aj keď sú vojnové zločiny z Grozného pomerne dobre zdokumentované neziskovkami, väčšina z nich sa nikdy nevyšetrovala.
Analytik Havlíček v tom vidí poslednú paralelu s vojnou na Ukrajine. „Porušovanie medzinárodných konvencií, nerešpektovanie medzinárodného práva a najmä otázka zodpovednosti za vojenské zločiny, ktoré neboli nikdy potrestané. A to sa dnes opakuje,“dodáva.
Groznyj sa počas vojny takmer úplne vyľudnil, ale v meste ostala zhruba štvrtina obyvateľstva. Išlo najmä o seniorov, ktorí buď nemali ako uniknúť, alebo si hovorili, že v Čečensku žijú celý život a chcú tam aj zomrieť.
Vladimír Bednár vojenský analytik