Rusi vedia, čo robí ich armáda na Ukrajine
Rusi sledujú aj neoficiálne zdroje a mnohé veci vedia aj od iných, ale sú príliš opatrní na to, aby to v policajnom štáte priznali
Zverstvá, ktoré spáchali ruské jednotky na Ukrajine, vyvolávajú dve otázky týkajúce sa ruských obyvateľov: Vedia, že ich armáda robí takéto veci? A ak áno, súhlasia s tým? Odpovede sú takmer určite „Áno“a „Pracujú na tom“.
AKO V HITLEROVOM NEMECKU?
Miera nevedomosti civilistov nemusí byť pre budúcu záchranu Ruska – ak by to bolo niekedy možné – príliš dôležitá. V Nemecku po druhej svetovej vojne na nej nezáležalo. Hoci Nemci označovali koniec vojny za nultú hodinu svojej krajiny, Hitlerova samovražda a kapitulácia jeho armád ich zodpovednosť nijako nezrušili. Keď „mierumilovní“Nemci svojim okupantom z radov Spojencov hovorili, že nevedeli, čo nacisti chystajú, niekedy ich hromadne donútili, aby sa pozreli na tábory smrti. Mnohí boli ohromení a zdesení. Či už boli tieto emócie skutočné, alebo nie, ich vyjadrením „nevinní“Nemci Spojencom iba ďalej pripomínali Hitlerovo strašné dedičstvo.
Aj keď Putinovo Rusko nebude vojensky porazené ako Hitlerovo Nemecko, nieto ešte obsadené a násilne deputinizované, otázku „Vedeli ste o tom?“budú klásť Rusom, keď budú žiadať o víza, keď pôjdu na pohovor do zahraničnej firmy alebo keď sa len tak dostanú do neformálnych rozhovorov s Ukrajincami alebo obyvateľmi Západu. Použijú rovnakú obranu, akú používali Nemci? Budú tvrdiť, že Putinov režim im zablokoval prístup ku všetkým informáciám okrem propagandy a nasilu im vnukol myšlienku, že popravení neozbrojení civilisti boli v skutočnosti obeťami údajných ukrajinských zverstiev?
ÚČINNÁ BLOKÁDA?
Som si istý, že niektorí to tak robiť budú a budú mať aj nejaké dôkazy, ktoré môžu na podporu svojho tvrdenia ponúknuť. Zdá sa, že Putinov režim urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby odstrihol Rusov od pravdivých informácií. Nezávislé spravodajské kanály na internete boli úplne zrušené alebo aspoň zablokované. Tie, ktoré sú stále aktívne, nie sú dostupné bez virtuálnej privátnej siete VPN. Vyhľadajte si v ruštine názov ukrajinského mesta Buča, v ktorom ruské jednotky rozpútali strašné násilie. V ruskom vyhľadávači Yandex nájdete prevrátenú, teda kremeľskú verziu udalostí.
Je však táto informačná blokáda skutočne účinná?
V Rusku boli v marci štyrmi najsťahovanejšími aplikáciami pre MacOS aj Android siete VPN. Niekto by mohol namietať, že ľudia používajú tieto aplikácie len na to, aby si udržali prístup k Netflixu a ďalším zábavným službám, ktoré opustili krajinu po vypuknutí vojny na Ukrajine. Ale piatou najžiadanejšou aplikáciou bol šifrovaný Telegram Messenger, pravdepodobne najlepší dostupný zdroj necenzurovaných správ o vojne. Ja napríklad používam Telegram, aby som sa dostal k správam z množstva ruských a ukrajinských zdrojov.
ANI STARÍ NIE SÚ IZOLOVANÍ
Podľa prieskumu uskutočneného v marci je televízia hlavným zdrojom informácií pre 50 percent Rusov, pričom 45 percent respondentov jej dôveruje. Ale to je presne to, čo ľudia žijúci v autokratickom režime hovoria prieskumníkom. Nehovoria nevyhnutne to, čo si skutočne myslia. A aj keby údaje z prieskumov odzrkadľovali realitu, čo sa týka konzumentov televíznych správ, vidno veľký vekový rozdiel. Mladší ľudia pozerajú televíziu málo a viac ako štvrtina dospelých Rusov ju nepozerá vôbec, namiesto toho sa spoliehajú na správy z internetu. Sú to tí, ktorí používajú siete VPN na prístup k nezávislým spravodajským zdrojom a na odber nefiltrovaných kanálov na Telegrame. Títo ľudia tiež vedia, že Google je lepší vyhľadávač ako Yandex.
Dokonca aj Putinov tlačový tajomník Dmitrij Peskov otvorene priznáva, že používa VPN, aby mal prístup k zakázaným západným sociálnym sieťam.
Aj starší Rusi s nezlomným televíznym zvykom iste stále počúvajú o zabitých ukrajinských civilistoch od svojich mladších priateľov a príbuzných.
Oficiálne takéto použitie nie je trestné a zatiaľ ešte nedošlo k žiadnym represiám za používanie Facebooku alebo Instagramu, hoci sú obe siete označené ako „extrémistické“organizácie. Napokon, kým sú siete VPN legálne, pre tajnú políciu je mimoriadne ťažké sledovať takéto použitie vo veľkom meradle.
A aj keby sme predpokladali, že skutočne existuje televízne publikum zložené hlavne zo starších ľudí, ktorí veľmi nepoužívajú novšie technológie, nemožno ho izolovať od priamej komunikácie s inými ľuďmi, ktorých obzory nie sú také obmedzené. Aj starší Rusi s nezlomným televíznym zvykom iste stále počúvajú o zabitých ukrajinských civilistoch od svojich mladších priateľov a príbuzných.
BACK IN THE USSR
Sociálne siete sú plné príbehov o dobre informovaných deťoch, ktoré volajú svojim rodičom alebo starším priateľom, aby im povedali, čo sa deje – a narazili na tvrdohlavé odmietnutie. Ale naozaj ľudia dôverujú svojej televízii viac ako svojim vlastným deťom alebo iným ľuďom, ktorých osobne poznajú? Vážne o tom pochybujem. Viem však, že starší Rusi sú v telefóne (a teraz aj na aplikáciách Skype, WhatsApp, Telegram alebo iných komunikačných prostriedkoch) mimoriadne opatrní. Neohrozia sa tým, že by vybľabotali niečo, čo protirečí oficiálnemu výkladu. V Sovietskom zväze, v krajine, na ktorú sa moderné Rusko čoraz viac podobá, za to trpelo príliš veľa ľudí. Keď som bol dieťa, moja mama sa dokonca aj v súkromí nášho bytu v mojej prítomnosti vyhýbala kritike sovietskeho poriadku – zo strachu, že to vybľabocem v škole.
Preživší Sovieti možno nemajú technologické zručnosti svojich detí, no porazili ich tak, ako sú schopnosti z ulice potrebné na prežitie v policajnom štáte. Majú tiež dostatok skúseností s čítaním medzi propagandistickými riadkami. Predpoklad, že títo ľudia, ktorí sa v súkromí vysmievali sovietskej ideologickej potrave, zrazu túto schopnosť stratili, sa mi zdá menej pravdepodobný ako predstava, že sa vracajú do svojho známeho prostredia.
Alexej Navaľnyj, Putinov úhlavný nepriateľ, ktorého väznia v trestaneckej kolónii, rozhodne nemá prístup k žiadnym zdrojom okrem štátnej televízie. No nedávno prostredníctvom sprostredkovateľa tvítoval: „Hovorím vám, že obludnosť klamstiev na federálnych kanáloch je nepredstaviteľná. A, žiaľ, aj ich presvedčivosť pre tých, ktorí nemajú prístup k alternatívnym informáciám.“
V jeho slovách je však rozpor: Aj keď sú televízne lži presvedčivé, Navaľnyj ich zjavne prekukne, jeho mozog ich odmieta. Navaľnyj je, samozrejme, len jeden, no bolo by extrémne arogantné predpokladať, že jeho drsné reakcie sú jedinečné. Prečo by iní po rokoch života v oveľa slobodnejšom informačnom prostredí, než aké existuje dnes, hltali aj s navijakom goebbelsovské príbehy z Kremľa?
MUSELI A MUSIA VEDIEŤ
Človek by, samozrejme, nikdy nemal podceňovať schopnosť ľudí ignorovať správy. Niekoľko dní po tom, čo ruské úrady zakázali spoločnosť Meta a jej služby Facebook a Instagram ako „extrémistické“a rozhodli sa k nim zablokovať prístup, mnohí ruskí používatelia naďalej uverejňovali recenzie na stránkach obchodov s aplikáciami a sťažovali sa, že aplikácie Meta prestali fungovať. Zdá sa, že títo ľudia sa úspešne izolovali od jednotlivých informácií, ktoré prichádzajú spoza ich útulných bublín zameraných na kozmetické prípravky, koučovanie, psov či deti. Takáto izolácia si však vyžaduje úsilie dostať sa z nej.
Ako ukázal výskum, obyčajní Nemci vedeli, čo nacisti chystajú. Dokonca aj s relatívne obmedzenými médiami a komunikáciou tej doby nebolo možné zločiny nacistov prehliadnuť, a to bez ohľadu na to, ako sa človek snažil. Iste, mohli odmietať priznať si to, mohli dokonca o svojej ignorancii samých seba presvedčiť.
Aj to si však vyžaduje značné úsilie. Uvedomujem si to, keď čítam príspevky niektorých Rusov na sociálnych sieťach alebo počúvam, ako moskovskí známi hovoria veci ako „Nie je všetko čiernobiele“alebo „Nikdy sa nedozvieme celú pravdu“. Mám pocit, že ak na nich zatlačím, niektorí by sa mohli rozplakať alebo sa na mňa hnevať. Napätie je neustále prítomné a ja si nie som istý, či má korene v strachu alebo v pude sebazáchovy. Moja vlastná rodina sa snaží vyrovnať s vedomím, že ruské zverstvá sa páchajú aj v našom mene.
Je to bremeno, ktoré musíme znášať – pravdepodobne do konca života. Ani tí, ktorí budú trvať na tom, že boli oklamaní propagandou, sa ho nezbavia.