Rusi chcú vytvoriť nové ľudové republiky
Rusi podľa Ukrajincov už tlačia lístky na referendum v Chersone Hennadij Lahuta
Viacerí ukrajinskí predstavitelia tento týždeň povedali, že Rusi pripravujú v Chersone referendum o vyhlásení Chersonskej ľudovej republiky. Cherson je 300-tisícové ukrajinské mesto na juhu, doteraz najväčšie, ktoré ruská armáda pár dní po invázii relatívne rýchlo dobyla. V meste však stále zostáva pri moci ukrajinský starosta Ihor Kolychajev a obyvatelia pravidelne protestujú proti okupácii.
UŽ SA TLAČIA LÍSTKY
Ukrajinská ombudsmanka Ľudmyla Denisovová oznámila, že Rusi by referendum mohli usporiadať medzi 1. a 10. májom. „Počas tohto obdobia majú v úmysle uzavrieť vstupy a výstupy z Chersonu a odpojiť všetky komunikácie,“napísala Denisovová na facebooku.
Podľa nej sa už tlačia lístky v tlačiarni v Novej Kachovke. „Je zjavné, že protokoly s ´výsledkami´ hlasovania sú pripravené dopredu a doručené do regionálnych centier,“napísala.
Referendum o vyhlásení Chersonskej ľudovej republiky by sa podľa Južného operačného velenia ukrajinskej armády malo uskutočniť v stredu 27. apríla. To, že k nemu dôjde počas pracovného dňa, podľa nich ukazuje, že Rusi nemajú záujem o presné výsledky.
Podľa Ukrajincov je jeden z hlavných dôvodov snahy o vyhlásenie ľudových republík ten, aby mohli v regióne vyhlásiť mobilizáciu mužov od 18 do 65 rokov. Hlavné riaditeľstvo spravodajských služieb pri ukrajinskom ministerstve obrany uviedlo, že mobilizovaných vojakov pošlú do najhorúcejších bojov frontu, aby zaútočili na pozície ukrajinskej armády.
Nie je jasné, či sa to skutočne stane. Rusi sa nevyjadrujú k referendu.
Predtým však už mobilizovali v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike, kde sa objavili správy, že na front do najťažších bojov poslali aj ľudí s minimálnym výcvikom. Vojenský analytik Vladimír Bednár pre Denník N povedal, že ide o taktiku, ktorú Rusi použili už v druhej čečenskej vojne, keď na Groznyj útočili a zomierali pri tom najmä miestne prokremeľské čečenské jednotky.
ZELENSKYJ: NEBUDEME ROKOVAŤ
Chystané „falošné referendá“na okupovaných územiach podľa vzoru toho na Kryme či v okupovanej Luhanskej a Doneckej oblasti odsúdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten povedal, že v prípade takéhoto referenda či v prípade, že Rusi zabijú obyvateľov Mariupola, sa ukrajinská strana stiahne z rokovania o prímerí.
„Toto jednoznačne prekazí ukončenie vojny. Bude to zlý krok zo strany Ruska,“povedal v sobotu.
Ukrajinské hlavné riaditeľstvo spravodajských služieb cez týždeň uviedlo, že hlasovacie lístky sa tlačia v Chersone. „Miestni obyvatelia sú presvedčení, že nebude žiadne reálne hlasovanie, iba demonštrácia vo volebných okrskoch ako obrázok pre ruské médiá,“vyhlásilo.
Ruskí okupanti podľa nich zhromažďujú od ľudí osobné údaje, ako sú čísla pasov. Robia to tak, že ich obyvatelia musia poskytnúť, keď chcú dostať dávky humanitárnej pomoci.
„Buďte opatrní, aké informácie poskytujete okupantom. Ak vás požiadajú vyplniť nejaký dotazník, aby ste niekde dali informácie o svojich pasoch, mali by ste vedieť, že toto vám nepomôže,“povedal prezident Volodymyr Zelenskyj podľa Guardianu.
DVA PROBLÉMY
Pri vytvorení Chersonskej či inej ľudovej republiky čelia Rusi dvom problémom. Ako sa písalo v správe estónskej tajnej služby už v marci, prvým je to, že ľudia protestujú proti okupácii. Tým druhým je nedostatok schopných ľudí, ktorí by sa postavili do čela nových proruských orgánov samosprávy.
Šéf Chersonskej oblasti Hennadij Lahuta podľa Ukrajinskej pravdy povedal, že Rusi doteraz nenašli jeho náhradníka. „Nemajú kandidáta, lebo žiaden obyvateľ Chersonského regiónu to nechce robiť,“povedal podľa portálu.
„Objavila sa informácia, že môžu priviesť ruského protežanta z okupovaného Krymu. Bola informácia, že majú kandidáta, ale bol to úplný blázon. Viem naisto, že by niekoho nominovali už dávno, ale jednoducho nemajú kandidátov,“povedal Lahuta.
Jedným z potenciálnych miestnych proruských politikov v Chersone, ktorí pripadali do úvahy, bol Volodymyr Saldo. Podľa amerického analytika Andrewa Lohsena jeho prípad ilustruje problémy Ruska s nájdením vhodných ľudí.
Saldo je bývalý starosta Chersonu v rokoch 2002 až 2012. Má za sebou škandály, v roku 2016 ho zadržali
v Dominikánskej republike po obvineniach, že uniesol jedného Ukrajinca. Tento politik viedol menšiu proruskú stranu, ktorú v marci spolu s desiatimi ďalšími ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zakázal.
Saldo sa objavil vo videu, na ktorom vyzývali politici na zmenu miestnej vlády, šírila ho aj ruská televízia RT. Neskôr sa však od tohto videa dištancoval, tvrdil, že ho k nemu donútili a povedal, že je proti vzniku Chersonskej ľudovej republiky. „Nezradím moju dušu, moja duša je Cherson a Cherson je Ukrajina,“napísal ešte v marci.
Podobné problémy s nájdením vhodných ľudí mali v začiatkoch Rusi aj v Luhansku a Donecku. Ako napísal koncom marca pre War on the Rocks Lohsen, ktorý slúžil v misii OBSE na Donbase
v rokoch 2016 až 2021, predchádzajúce skúsenosti s riadením nemusia byť kľúčové pri hľadaní ľudí do vedenia mesta.
„Prvý ´ľudový guvernér´ Donecka sa obliekal ako dedo Mráz na vianočných večierkoch a jeho kolega v Luhansku bol podnikateľ, ktorý podľa správ pracoval ako šofér pre proruského poslanca,“napísal americký analytik.
ZABITÝ PRORUSKÝ BLOGER
Podpora okupácie miestnymi politikmi môže byť riskantná záležitosť. Tento týždeň niekto zastrelil v aute Valeryja Kulešova – miestneho proruského blogera, ktorý údajne spolupracoval s okupantmi a vraj bol jedným z kandidátov na nového šéfa miestnej polície.
Je to najmenej druhá vražda vysoko postaveného proruského politika v Chersone. Predtým podobne zomrel koncom marca údajný kolaborant Pavel Slobodčikov.
Ako píše Newsweek, v meste sa tiež objavili plagáty, ktoré varovali ľudí pred spoluprácou s Rusmi. „Ruskí okupanti a všetci, čo s nimi spolupracujete. Sme blízko, operujeme už v Chersone. Smrť vás čaká všetkých. Cherson je Ukrajina,“písalo sa na plagáte, ktorého autenticitu nebolo možné potvrdiť.
ŽIVOT V CHERSONE
Rusku sa podľa Rádia Slobodná Európa podarilo vymeniť mnoho starostov obcí v regióne. Samotný Cherson však stále vedie starosta Ihor Kolychajev.
Ako povedal pre portál, nevie o žiadnom časovom rámci, kedy chcú Rusi usporiadať referendum, ktoré on, podobne ako všetci ukrajinskí predstavitelia, považuje za nelegálne.
Podľa neho si ruské sily vytvorili centrálu v meste a dostali sa k databáze miestnych obyvateľov, ktorí bojovali proti proruským separatistom na Donbase. To môžu využívať pri čistkách v meste.
Podľa neho zmizlo viac ako 200 ľudí v súvislosti s menami na zozname. Atmosféra v meste je nervózna, ľudia sa boja. Rusi vytvorili v meste checkpointy a obmedzujú pohyb ľudí.
„Ľudia sa boja, pretože ruské bezpečnostné jednotky majú po ruke vždy zoznam s menami a ŠPZ-kami, čo vedie k hľadaniu. O piatej popoludní nie je v podstate nikto v uliciach. Mesto vymiera a je prázdnejšie,“povedal pre Rádio Slobodná Európa s tým, že 40 percent populácie mesta odišlo.
Vo svojich verejných postoch na facebooku sa venuje hlavne problémom mesta, napríklad žiada centrálnu ukrajinskú vládu o doplnenie chýbajúcich peňazí v rozpočte z dôvodu okupácie.
HLASOVANIE V KULTURÁKU
O rôznych referendách sa hovorí aj v iných mestách. Artur
Krupsky, šéf Polohského rajónu (jednej z piatich administratívnych častí Záporižžskej oblasti), informoval o tom, ako Rusi podľa neho oklamali ľudí a donútili ich hlasovať o tom, o čom chcú. O prípade písala Charkivská skupina na ochranu ľudských práv.
Podľa neho trikom dostali ľudí do miestneho kultúrneho domu. Išlo hlavne o dôchodcov a údajne im povedali, že sa tam budú preberať penzie a ich sociálne a iné každodenné potreby.
„Namiesto toho im prečítali takzvané memorandum o uskutočnení volieb nového starostu a tiež výzvu o pripojení sa k Doneckej ľudovej republike, aj keď Záporižžie zostáva pod kontrolou ukrajinskej armády,“píše ľudskoprávna organizácia.
Toto stretnutie a hlasovanie sa objavilo na sociálnych sieťach a informovali o ňom aj ruské médiá.
„Vystrašení obyvatelia boli prinútení hlasovať za veci, ktorým nerozumejú a nemajú žiadnu legalitu,“píše organizácia odvolávajúc sa na politika.
„Donecká ľudová republika zváži požiadavku občanov okresu Rozivka, aby sa pripojili k republike,“citovali noviny Izvestja šéfa separatistov v Donecku Denisa Pušilina.
UČITELIA NA PREŠKOLENIE, ĽUDIA DO VLADIVOSTOKU
Rusi na okupovaných územiach Ukrajiny sa snažia, aby sa v školách učilo podľa ruských osnov. Za tým účelom by v lete mali prísť učitelia z obsadených oblastí v Chersone, Charkive a Záporižia na preškolenie na Krym, povedal tento týždeň šéf okupovaného polostrova Sergej Aksjonov.
Veľká časť obyvateľov okupovaných oblastí skončila v separatistických republikách. Ukrajinci tvrdia, že ide až o viac ako 800-tisíc ľudí. Niekedy to bolo jediné miesto, kam mohli ujsť, lebo koridor na ukrajinskou armádou ovládané územie bol zablokovaný, inokedy išlo o nedobrovoľné presídlenie.
Tam sú často v takzvaných filtračných táboroch. Tu im vezmú ukrajinské dokumenty, otlačky prstov, vypočúvajú ich a vydajú im dokumenty (väčšinou iba A4 papier) miestnych samozvaných republík.
Ukrajinci tvrdia, že mnohých ľudí nedobrovoľne presídľujú do Ruska. Poradca starostu Mariupola Petro Andrušenko dokonca napísal, že 300 obyvateľov tohto mesta, ktoré okrem oceliarne Azovstaľ drží v rukách ruská armáda, presídlili až do Vladivostoku, na východe Ruska, asi 9-tisíc kilometrov ďaleko.
Medzi nimi bolo aj 90 detí. Potvrdili to aj miestne ruské médiá.