Slovensko je štvrté v pomoci pre Ukrajinu
Jana Kobzová (38) Udivuje ma, že niekto, kto je trojnásobný premiér, sa zrazu tvári, že nevie, kde je sever, alebo absolútne popiera celú svoju činnosť.
Slovensko patrí medzi najaktívnejšie krajiny v poskytovaní pomoci pre Ukrajinu vzhľadom na veľkosť našej ekonomiky. Vyplýva to z porovnania, ktoré pripravili analytici z nemeckého think-tanku Kielsky inštitút pre svetovú ekonomiku.
Ako jedni z prvých sa pokúsili porovnať sľúbenú pomoc pre Ukrajinu. Sledovali 31 krajín: 27 štátov EÚ a 4 krajiny z G7 (USA, Kanada, Japonsko a Británia).
Ich nástroj Ukraine Support Tracker sleduje oznámenú finančnú, vojenskú a humanitárnu pomoc od začiatku ruskej invázie na Ukrajine (24. 2.) po 27. marec. Nemajú teda najčerstvejšie prísľuby, no databázu priebežne aktualizujú.
USA VIAC AKO EÚ
Z dostupných čísel im vychádza, že najviac pomoci v absolútnych číslach v prepočte na eurá posielajú na Ukrajinu Spojené štáty americké. Ako píšu, zamerali sa na sľúbenú pomoc, lebo je veľmi ťažké nezávisle preskúmať, koľko materiálu či financií skutočne odišlo na Ukrajinu.
USA do konca marca sľúbili Ukrajine poslať pomoc za vyše sedem miliárd eur. Je to výrazne viac ako iné krajiny vrátane bohatých európskych štátov, ako sú Francúzsko, Nemecko či Británia.
„Je pozoruhodné, že samotné Spojené štáty dávajú výrazne viac ako celá EÚ, v ktorej bezprostrednom susedstve sa vedie vojna,“uviedol v tlačovej správe Christoph Trebesch, riaditeľ výskumu v inštitúte a hlavný autor štúdie.
Všetky krajiny EÚ dohromady sľúbili pomoc za 2,9 miliardy eur, 1,4 miliardy eur sľúbili inštitúcie Únie ako Európska rada a Európska komisia a ďalšie 2 miliardy Európska investičná banka. EÚ má asi o štvrtinu viac obyvateľov ako USA a porovnateľne silnú ekonomiku.
Pomoc za skoro 1,5 miliardy eur sľúbila poslať Európska komisia, nasledujú Poľsko, Británia a Nemecko.
AKO JE NA TOM SLOVENSKO
Aj v tabuľke absolútnych čísel je Slovensko vysoko – na dvanástom mieste. Podľa ich prepočtov sme do konca marca sľúbili poslať na Ukrajinu pomoc za 48 miliónov eur. Vychádzajú z troch vyjadrení premiéra Eduarda Hegera z konca februára a zo začiatku marca. Celá nimi zaznamenaná oznámená pomoc od Slovenska je výlučne vojenská.
Ešte vyššie sme, ak sa výška pomoci porovná s HDP danej krajiny. Tu vedie s veľkým náskokom Estónsko, pobaltská krajina susediaca s Ruskom, ktorá sa obáva, že by „mohla byť ďalšia na rade“. Druhé je Poľsko, tretia Litva a štvrté Slovensko.
To, že najviac pomoci vzhľadom na silu ekonomiky posielajú štáty susediace s Ukrajinou či Ruskom, ktoré by sa mohli cítiť ohrozené ruskou agresiou, nie je náhoda.
„Geografická blízkosť Ukrajiny, zdá sa, hrá hlavnú úlohu v zapojení východoeurópskych krajín. Ale Británia je takisto v popredí ako podporovateľ Ukrajiny, rovnako v absolútnych číslach, ako aj relatívne k ekonomickej sile,“povedal Trebesch.
Ako píše inštitút, vojenská pomoc znamená všetky druhy zbraní, ako aj ďalšie veci darované ukrajinskej armáde spolu s finančnou pomocou na vojenské účely. Humanitárna pomoc znamená podporu civilistov (poslanie jedla, liekov a iných vecí). Finančná pomoc zasa predstavuje poskytnutie grantov a pôžičiek krajine.
Inštitút sem nezarátal pomoc určenú pre Ukrajincov, ktorí na územie daného štátu prišli po vojne, rovnako ani súkromnú pomoc, ktorú na Ukrajinu posielajú bežní ľudia, mimovládne organizácie, cirkvi či iné inštitúcie. Môže ísť o celkom vysoké číslo.
„Dostupné dôkazy naznačujú, že v niektorých krajinách sú súkromné dary porovnateľné s podporou vlád,“píše inštitút v správe. Napríklad v Nemecku podľa nich do 25. marca presiahli súkromné dary Ukrajine výšku 631 miliónov eur, čo je viac ako dovtedajšia celková humanitárna pomoc sľúbená nemeckou vládou.
VOJENSKÁ POMOC
Ukrajinská vláda najviac tlačí na západné štáty, aby jej poskytla vojenskú pomoc. Tvrdí, že vďaka nej dokáže vojnu s Ruskom vyhrať, okupantov vyhnať, a nie je spokojná s pomocou, ktorú doteraz dostala. Databáza Kielskeho inštitútu skúma aj vojenskú pomoc. Tu je náskok Američanov ešte vyšší. Do konca marca sľúbili pomoc za 4,3 miliardy eur.
„Je ohromujúce, že USA sľúbilo takmer štyrikrát toľko vojenskej pomoci ako všetkých zvyšných 30 západných krajín dohromady (nerátajúc 1 miliardu z fondu European Peace Facility, ktorá sa, zdá sa, nevyužila vo veľkom). Je rovnako ohromujúce, že podľa našich dát malé Estónsko ponúklo viac vojenskej pomoci (v absolútnych číslach – pozn. red.) ako všetky veľké ekonomiky EÚ,“píše v správe inštitút.
VO VOJENSKEJ POMOCI TRETIE
Slovensko je v absolútnych číslach vojenskej pomoci desiate. Keď sa to však preráta na HDP, sme na treťom mieste: za Estónskom a Litvou. Poľsko pomáha Ukrajine hlavne humanitárne a finančne, už menej vojensky.
Slovensko sľúbilo do 27. marca pomoc za okolo 48 miliónov eur. V tom nie je zarátaný protivzdušný systém S-300, ktorý sme Ukrajine poslali v apríli a ide o jeden z najdrahších (ak nie najdrahší) vojenský materiál, ktorý dostala Ukrajina od spojencov. V apríli aj iné štáty sľúbili novú pomoc, napríklad Británia obrnené vozidlá či protilodné strely, Česi a Poliaci tanky.
Inštitút však upozorňuje, že pokiaľ ide o vojenskú pomoc, nie všetky štáty zverejňujú detaily. V ich databáze sa to týka najmä štátov ako Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko či Španielsko. Niektoré na začiatku zverejňovali výšku pomoci, no neskôr s tým prestali.
Aj preto v tejto tabuľke štáty ako Fínsko, Španielsko či Francúzsko majú nulu alebo číslo blízke nule. To však neznamená, že Ukrajine nejako vojensky nepomohli, len k tomu nie sú dáta.
Francúzska ministerka ozbrojených síl minulý týždeň povedala, že od začiatku vojny poslali na Ukrajinu vojenskú pomoc za 100 miliónov eur. Dovtedy tieto údaje nezverejňovali.
To je však stále výrazne menej (a nielen vzhľadom na silu ekonomiky) ako niektoré menšie štáty bližšie k Rusku.
BULHARI A MAĎARI VOJENSKY NIČ
Podľa agentúry AFP vojenskú pomoc oficiálne nesľúbili dodať Ukrajine iba dva štáty EÚ: Maďarsko a Bulharsko. K bulharskej vláde sa v stredu obrátil s výzvou na pomoc ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba. Povedal, že ten, kto nepomáha Ukrajine, „v podstate podporuje ruskú agresiu a vraždu našich občanov“.
Bulharsko je jedna z najviac proruských krajín v EÚ. Bulharský prezident Rumen Radev podľa AFP povedal, že dodávky zbraní Ukrajine by predstavovali nebezpečenstvo, že Bulharsko by sa priamejšie zapojilo do vojny.
Vo vládnej koalícii blokuje vojenskú pomoc Socialistická strana.
Veľká kritika v otázke vojenskej pomoci smeruje k Nemecku. Kancelár z SPD Olaf Scholz váha s poskytnutím väčšej pomoci. V poslednom čase sa dostal pod tlak pre to, že nechce poslať ťažšiu vojenskú techniku na Ukrajinu. Argumentuje napríklad tým, že nemecká armáda si nemôže dovoliť ju poslať.
Údaje hovoria, že vzhľadom na HDP je v celkovej pomoci (humanitárnej, finančnej aj vojenskej) Nemecko na dvanástom mieste zo skúmaných krajín. Ak sa však priráta aj pomoc, ktorú Nemci poskytujú cez inštitúcie EÚ alebo Európsku rozvojovú banku, je to viac.
Pokiaľ ide o vojenskú pomoc, tak v pomere k HDP je Nemecko v horšej polovici. Na veľkosť ekonomiky sľúbilo podľa dát inštitútu do konca marca zhruba 17-krát menej ako Slovensko.
Jana Kobzová je od roku 2019 poradkyňou prezidentky Zuzany Čaputovej pre zahraničnú politiku. V rozhovore hovorí, o vývoji vojne na Ukrajine, o Robertovi Ficovi, ktorý za svojich vlád držal prozápadný kurz v zahraničnej politike, ale aj o tom, že stretávanie sa s americkou veľvyslankyňou či inými veľvyslancami je jej bežnou prácou.
Ako ste sa stali poradkyňou prezidentky?
Bola to ponuka, ktorú som dostala. Pôsobila som desať rokov v zahraničí – v Londýne, v Bruseli – a z osobných aj profesionálnych príčin som zvažovala návrat na Slovensko. V roku 2019 som ho aj zrealizovala. Pôvodne som neplánovala pracovať pre prezidentku, plánovala som pracovať na čiastočný úväzok pre svojho bývalého zamestnávateľa, ale prišla ponuka stať sa členkou prezidentkinho zahraničnopolitického tímu. Bola to pre mňa pocta a zároveň výzva. Chcela som ponúknuť skúsenosti zo zahraničia a zároveň pomôcť formovať slovenskú zahraničnú politiku tak, aby Slovensko bolo aktívny, konštruktívny hráč.
Kde ste pracovali predtým?
V britskom think-tanku s názvom Európska rada pre zahraničné záležitosti, ktorý má pobočky v siedmich hlavných
videnie sveta či fungovanie na sociálnych sieťach. Musíme urobiť viac, ako sme robili doteraz.
Veríte Robertovi Ficovi, keď hovorí, že je proeurópsky a protifašistický?
Udivuje ma, že niekto, kto je trojnásobný premiér, sa zrazu tvári, že nevie, kde je sever, alebo absolútne popiera celú svoju činnosť. Celý svoj premiérsky mandát strávil tým, že musíme patriť do jadra Európskej únie, počas jeho mandátu vstúpilo Slovensko do eurozóny, vstúpilo do schengenu, sám sa ohradzoval, ako potrebujeme prehlbovať vzťahy so Spojenými štátmi či NATO. Presadzoval typ politiky, ktorý Slovensko má mať, teraz to tak asi necíti.
Ako ste ho prezentovali v zahraničí v minulých rokoch, keď sa vás naňho niekto opýtal?
Moje profesionálne pôsobenie sa týkalo východnej Európy, preto som sa k tomu odborne nevyjadrovala. Ale vieme, že tam boli problémy spojené najmä s korupciou, otázne sú aj prepojenia jeho strany s podnikateľmi. Ak sa ma však niekto spýtal na súkromný názor na zahraničnú politiku, tak tam Slovensko zohrávalo relatívne konštruktívnu úlohu vo viacerých veciach. Sám bol priaznivcom toho, aby sme patrili do Európskej únie.
Predmetom dezinfoscény bola aj obranná zmluva s USA. Bolo správne váhanie prezidentky aj niektorých politikov? Mikuláš Dzurinda nazval doložku k obrannej zmluve, s ktorou prišla prezidentka, vajataním.
Nevnímam to ako vajatanie. Tá zmluva bola negociovaná vládou. Prezidentka sa jednoznačne vyjadrila, prečo ju sama podporuje. Zároveň cítila potrebu vysvetľovať širšej verejnosti, čo presne tá zmluva znamená. Stala sa objektom šialenej dezinformačnej kampane, ktorá bola rozpútaná s intenzívnosťou, ktorú málokto čakal. Preto chcela aj sama vysvetliť, že je to štandardná zmluva, ktorú má viac spojencov v rámci NATO, a prečo tú zmluvu potrebuje aj Slovensko.
Ani spätne to nepovažujete za chybu?
Nebola to chyba. Prezidentka sa vyjadrila jednoznačne, že to Slovensko potrebuje. Išlo o technickú zmluvu o údržbe letísk, no, žiaľ, stala sa pomaly synonymom hodnotového ukotvenia Slovenska a toho, kam teraz patríme.
Dzurinda však zároveň hovorí, že Amerika je slabá a mali by sme budovať európsku armádu. Čo si o tom myslíte? Je Amerika slabá?
Každá krajina má svoje výzvy doma aj v zahraničí. Prezident Biden to nepopiera. Hovorí o revitalizácii demokracie či ekonomiky. Sú to podobné výzvy, aké máme aj my. Stále sa spamätávame z toho, ako nás zasiahla pandémia, nielen ekonomicky, ale aj sociálne. Veľmi dlho sme sa spoliehali na to, že bezpečnosť nám zaručí NATO, hlavne Amerika. Absolútnou prioritou je posilnenie samotných európskych štátov, brániť sa a nespoliehať sa len na niekoho iného. Tieto dve veci sa vôbec nevylučujú, pretože stále budeme členmi Európskej únie a členmi NATO. Musíme však posilniť svoju vlastnú obranyschopnosť a som rada, že sa to momentálne deje.
Verili ste tomu, že Putin napadne Ukrajinu?
Dúfala som, že sa to nestane. Do poslednej chvíle som chcela veriť, že to nebude také masívne. Veľa expertov predpokladalo, že ak sa osemročný konflikt zintenzívni, bude to lokalizované len v Donbase. Zo všetkých informácií, ktoré sme mali, sa však ukazovalo, že nakoniec to bude masívnejšie.
Na Ukrajine ste boli viackrát, je to tak?
Dlhodobo som na Ukrajine pracovala.
Ste v kontakte so známymi odtiaľ? Čo vám hovoria?
Chodievala som raz za mesiac do Kyjiva a do regiónov ako Ľviv, Kramatorsk, Charkiv či Donbas. S viacerými známymi som v kontakte, viacerí ostali v Kyjive, niektorí sa zdržiavajú v západnej Ukrajine. Poznám len jedného alebo dvoch, ktorí odišli z Ukrajiny. Tí ľudia nám ďakujú najmä za podporu, ktorú im dáva celý demokratický svet vrátane Slovenska. Slovensko a Ukrajina boli dlho neviditeľní susedia. Ukrajinci oveľa intenzívnejšie vnímali vzťahy s Poľskom či Ruskom. Napriek tomu, že Ukrajina je náš najväčší sused, tiež sme vnímali skôr Čechov či Poliakov, Rakúšanov a Maďarov. Zmenilo sa to teraz aj v ponímaní, ktoré Ukrajinci majú voči Slovensku nielen pre systém S-300, ktorý sme darovali, ale aj vďaka jednoznačnej pozícii, ktorú Slovensko má, či už z pozície prezidentky, premiéra a vlády.
Prečo zostali vaši známi na Ukrajine?
Je to ich krajina, nechcú odtiaľ utiecť. Veria v to, že Ukrajina túto skúšku zvládne. Niektorí sú dobrovoľníci, niektorí novinári, ďalší pracujú pri vláde. Každý z nich má svoju prácu a ostávajú tam.
Ako hodnotíte návštevu premiéra v Kyjive s Ursulou von der Leyenovou?
Veľmi dobre. Som hrdá, že tam Slovensko bolo takto zastúpené. Premiér tam oznámil zásadnú pomoc. Bol to veľmi dobrý krok.
Videli ste jeho rozhovor pre CNN? Je toto výborná reklama pre Slovensko?
Je to veľmi dobrá komunikácia toho, kde je Slovensko momentálne, a je pravdou, že Slovensko je dnes vnímané aj vďaka tomu, čo robíme na Ukrajine a s Ukrajinou ako jeden konštruktívny partner či už v rámci NATO, alebo Európskej únie.
Nechystá sa prezidentka na Ukrajinu?
Je pripravená ísť na Ukrajinu, kedykoľvek to bude potrebné a užitočné. Tá otázka je skôr o tom, že ako a kedy. Návštevy Ukrajiny nevznikajú len tak, pripravujú sa dlhodobo.
Čo to znamená? Prečo to nejde hneď?
Rozprávame sa o krajine, ktorá je vo vojne, a hovorím to aj z úcty k ukrajinským partnerom. Pani prezidentka je v kontakte s prezidentom Zelenským, no nejde tu o vojnovú turistiku. Predstavitelia, ktorí tam prichádzajú, majú konkrétnu agendu, formu pomoci. Je výborné, že premiér tam ohlásil pomoc s darovaním systému S-300. Pani prezidentka také právomoci nemá, nemôže preto prísť a povedať, že im posiela dvadsať tankov. Hľadáme preto užitočnú formu, aby to nebolo len prázdne gesto.
Je nebezpečné pre ústavných činiteľov cestovať na Ukrajinu?
Určite je to istá forma rizika, ale tie bezpečnostné opatrenia tomu zodpovedajú.
Ukrajinu chcel pred niekoľkými dňami navštíviť aj nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, ale z Kyjiva mu odkázali, že tam nie je vítaný pre svoje úzke väzby na ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a preto, že v minulosti zastával úzke rusko-nemecké vzťahy. Bola to urážka?
Prezident Zelenskyj potom povedal, že nemá oficiálnu informáciu