Putin jadrovými zbraňami straší

Nie je otázka, či prezidentka pôjde na Ukrajinu, ale kedy, hovorí poradkyňa Zuzany Čaputovej pre zahraničnú politiku Jana Kobzová

mestách Európy. Pokrývala som región východnej Európy a Ruska. Neskôr som sa presťahovala do Bruselu, kde som zakladala Východoeurópsky program európskej nadácie pre demokraciu. Potom som robila pre consultingovú spoločnosť bývalého generálneho tajomníka NATO a dánskeho expremiéra Andersa Fogh Rasmussena, ktorý radil ukrajinskému prezidentovi Porošenkovi. To bol môj posledný zamestnávateľ pred príchodom na Slovensko.

Poznali ste sa s prezidentkou?

Nie. Osobne sme sa nestretli.

Predmetom útokov opozície na prezidentku sa stala aj fotografia vás a pani americkej veľvyslankyne. Počas vládnej krízy ste sa prechádzali v prezidentskej záhrade. Prekvapilo vás to?

Asi nie. Je mi ľúto, že sa z toho stala kauza, ktorá nikdy nemala reálny základ. Súčasťou mojej práce je stretávanie sa s veľvyslancami. Nie je týždňa, keď by som sa nestretla s nejakým veľvyslancom. Niekedy sú to aj tri či štyri stretnutia týždenne. S americkou veľvyslankyňou sme riešili potenciálny kontakt s prezidentom Bidenom. Po jeho zvolení napísal list pani prezidentke, kde vyjadril nádej, že budú čoskoro v kontakte. To stretnutie bolo najmä o tom.

Predpokladám, že je bežnou súčasťou práce zahraničnopolitických poradcov stretávať sa s veľvyslancami, ale iba americká veľvyslankyňa vie byť predmetom konšpirácií a dezinformácií. Prečo to tak je?

Neviem, asi sa im to hodí do príbehu. Aj z prieskumov verejnej mienky je známe, že je tu istý protiamerický sentiment, čo mi je úprimne ľúto. Potrebujeme viac vysvetľovať, prečo je partnerstvo so Spojenými štátmi americkými dôležité pre bezpečnosť Slovenska. V tom týždni som sa stretla s veľvyslancom Iránu, Ukrajiny, Francúzska. To nesedelo do príbehu, ktorý mali pripravený. Nebola som v tom dôležitá, ale je mi ľúto, že sa cezo mňa útočilo na prezidentku.

Išli by ste aj teraz na stretnutie s americkou veľvyslankyňou do záhrady?

Je to záhrada, ktorú mám veľmi rada. Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že sa tam často stretávam. Navyše to bolo v čase pandémie, reštaurácie a kaviarne boli zatvorené. Ak potrebujeme niečo riešiť, primárne miesto na stretnutie je palác, ale keď je vonku krásne počasie, nemala by som problém stretnúť sa s ňou aj inde.

Robíme ako krajina dosť pre boj s dezinformáciami?

Nie, potrebujeme robiť viac. Slovensko je dlhodobo terčom informačnej vojny. Možno si to neuvedomujeme a nevenovali sme tomu až takú pozornosť. Toto nie je otázka jedného či dvoch mesiacov. Dlhodobo je tu podsúvanie naratívov, ktoré nie sú založené na pravde, čierno-biele

o tom, že by mal prezident Steinmeier prísť. Tie dvere nie sú úplne zatvorené. Prezident Steinmeier, ktorý má dlhú kariéru aj v zahraničnej politike, mal zásadné vyhlásenia, ako vníma vojnu na Ukrajine, prečo bolo chybou nielen to, že Rusko napadlo Ukrajinu, ale aj to, aký postoj malo Nemecko dlhodobo k Ukrajine a k Rusku. Nehovorí to sám, hovorí to aj kancelár Scholz, ktorý prednedávnom urobil obrat v zahraničnej politike a v obrannej politike Nemecka, či už vo zvyšovaní výdavkov na obranu, zrušení plynovodu Nordstream 2 alebo ohlásení vojenskej podpory Ukrajine. To boli dlhodobo v nemeckej politike tabu témy. Nemci sa tomu z historických príčin vyhýbali. Invázia na Ukrajinu ich donútila tieto veci prehodnocovať a posúvať sa smerom, ktorý vidíme dnes.

Nemecko teraz podľa Zelenského blokuje spolu s Maďarskom viacero vecí, zastavenie odoberania energií z Ruska, vstup Ukrajiny do EÚ. Ako postoj Nemecka hodnotíte?

Nemeckí predstavitelia hovoria, že nič z toho nemôžu urobiť okamžite aj z dôvodu stratégie, ktorú Nemecko zvolilo. Nemci sú oveľa závislejší od plynu ako väčšina európskych krajín. Aj Slovensko má tento problém a snažíme sa ho riešiť. Nemci robia viac, ako by sme si pred mesiacom mysleli, či to je dosť, to je na zváženie. Debata sa tam však neskončila. Práve dnes alebo včera prebiehali ďalšie rokovania v nemeckej koalícii, že treba robiť viac, podporovať Ukrajincov aj ťažkými zbraňami. Zároveň to nechcú robiť sami, preto v týchto dňoch prebieha aj telefonát lídrov G7, Európskej únie a NATO. Predpokladám, že toto bude tiež predmetom rozhovorov. Tá pozícia sa stále vyvíja smerom, že Nemecko bude podporovať Ukrajinu viac ako doteraz.

Publikovali sme rozhovor s Keirom Gilesom, riaditeľom Centra pre štúdium konfliktov v Londýne a poradcom pre Rusko a Euráziu Kráľovského inštitútu medzinárodných štúdií Chatham House, a on povedal, že teraz je už na všetku naozaj účinnú pomoc neskoro, že Západ mal uzavrieť vzdušný priestor už v januári, ešte pred vojnou, a že je to stále tá istá chyba, ktorú Západ opakuje, keď hovorí, že sa nebude v konflikte priamo angažovať. To by podľa neho možno aj zabránilo invázii. Čo si o tom myslíte?

Keira poznám, je to veľmi dobrý analytik, ale teraz je veľmi ľahko hovoriť, čo sme mali spraviť. Tá bitka sa ešte ani neskončila. Problém je, že uzavretie neba nad Ukrajinou neznamená len patrolovanie cudzími stíhačkami nad ich nebom. To znamená aj zneškodnenie všetkých kapacít, ktoré Rusko má na to, aby mohlo vypáliť rakety, čiže zničenie zariadení aj na ich území alebo na bieloruskom území. Išlo by o priamu konfrontáciu s Ruskom zo strany NATO. Lídri preto opakovane povedali, že do tohto nechcú ísť, pretože z tohto by hrozila absolútna eskalácia.

Giles hovorí, že Putin sa má báť nás, nie my jeho, a že Západ musí hroziť, že zaútočí ešte silnejšie ako Rusko. „Keby sa západným mocnostiam podarilo vyvolať dojem, že v určitom momente do sporu zasiahnu a pridajú sa na stranu Ukrajiny, určite by to Rusko prinútilo hľadať spôsoby, ako konflikt ukončiť, aby sa tomu vyhlo.“Je Západ ustráchaný?

Nie je ustráchaný, ale je to jeho legitímny názor. Krajiny NATO sa snažia ukončiť tento konflikt. O to sa snaží aj ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý hovorí, že nechcú, ale musia bojovať, pretože boli napadnutí. Našou povinnosťou je im pomôcť. Zásadné teraz je, že členské štáty NATO pomáhajú spôsobom, o ktorom by sme ešte pred mesiacom hovorili ako o ríši fantázie. Nebolo totiž predstaviteľné, že štáty by ponúkali pomoc tankov, lietadiel či protilietadlových zbraní Ukrajine.

Myslíte si, že vojna bude trvať roky?

To je ťažké odhadnúť. Neviem si predstaviť scenár, ako by sa Rusku podarilo okupovať celú Ukrajinu. Nehovorím len vojensky, ale aj o nastavení obyvateľov. Je nepredstaviteľné, že by akceptovali akúkoľvek vládu, ktorú by tam dosadil Vladimir Putin. Nepodarí sa mu to, lebo konvenčnými zbraňami sa mu nepodarilo dobyť ani Kyjiv. Zároveň je jasné, že Putin sa dostal do úzkych v tom, že hovorí, že Ukrajina nemá právo existovať, snaží sa im to právo poprieť a nedarí sa mu to. Ešte stále má číselnú prevahu, jeho armáda má kapacity, ktoré ukrajinská nemá, aj preto treba Ukrajine pomôcť. Túto vojnu nevyhrá len vďaka balíčkom potravín a liekov. Momentálne nie je jasné, ako to dopadne.

Znovu sa špekuluje o použití taktických jadrových zbraní. Čo by to znamenalo?

Znamenalo by to absolútny precedens. Tieto jadrové zbrane neboli použité ani počas studenej vojny, keď Sovietsky zväz a Amerika stáli proti sebe vo veľkej konfrontácii. Zároveň to treba brať vážne, ale s rezervou. Vladimir Putin chce, aby sme si mysleli, že použije jadrové zbrane. Je to jeho spôsob zastrašovania, odraďovania od toho, aby sme Ukrajine pomáhali. Nechce, aby NATO bolo akokoľvek zaangažované v pomoci Ukrajine, pretože osamotená Ukrajina by bola preňho veľmi ľahkou korisťou. Snaží sa tak vystrašiť ľudí, aby nepodporovali Ukrajinu. Pred pár týždňami vyhlásil, že dáva svoj jadrový arzenál na vyšší stupeň pohotovosti, v praxi sa však zatiaľ nič nestalo. Je to súčasť ruskej informačnej vojny, ktorú Rusko dlhodobo vedie a teraz ju ešte zintenzívnilo voči krajinám Západu.