Nikým neuznané Podnestersko vo vojnových plánoch Moskvy
Štát, ktorý neexistuje, môže onedlho existovať až príliš Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v marci po vypuknutí vojny na Ukrajine označilo Podnestersko za územie okupované Ruskom, čo je historický krok.
Nikde inde na svete (azda s výnimkou Severnej Kórey) sa stroj času netočí tak dôsledne opačným smerom. Podnestersko ako skanzen komunizmu s pol miliónom obyvateľov a kontingentom 1500 ruských vojakov by možno nadlho ostalo zabudnutým rajom pre nostalgických cestovateľov, nebyť vojny na Ukrajine a nebyť strategickej polohy hodinu cesty od ukrajinskej Odesy. Tú najnovšie Rusi tiež ostreľujú.
Eldorádo pašovaných cigariet, alkoholu, drog, ale aj zbraní či munície. Nikým, ani Ruskom neuznaný štát-neštát vznikol v roku 1992 odštiepením od Moldavska. To sa predtým po 52 rokoch osamostatnilo od Sovietskeho zväzu.
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v marci po vypuknutí vojny na Ukrajine označilo Podnestersko za územie okupované Ruskom, čo je historický krok.
„Kto je to?“– pýtal som sa tam v roku 2009 okoloidúcich pri každej z mnohých sôch vodcu svetového proletariátu. „Nevieš?“– zvolali. Mykol som ramenom. „Lenin, hlupák!“– zrúkli. Šok miestnych z provokatívneho „inostranca“bol pritom určite menší ako globálne zdesenie, keď vlani v septembri Real Madrid na domácej pôde podľahol v Lige majstrov klubu s príznačným názvom Šerif Tiraspoľ 1:2. Všetci hľadali metropolu Podnesterska na mape.
Dnes hrozí, že sa neuznaný štát ocitne v globálnych správach opäť.
Po dvoch mesiacoch „špeciálnej operácie“veliteľ Centrálneho vojenského okruhu generálmajor Rustam Minnekajev s úprimnosťou ruským veliteľom vlastnou vyhlásil, o čo Moskve ďalej ide. Vraj chcú nastoliť plnú kontrolu nad Donbasom a južnou Ukrajinou. Tým sa prepoja s odštiepeneckým regiónom Moldavska. Dôvod? Zúfalo neinvenčný – vraj ochrana po rusky hovoriaceho obyvateľstva. Čo je, samozrejme, nezmysel a lož.
Ťažko povedať, či tovarsyšč Minnekajev absolvoval politické školenia, možno však o tom vážne pochybovať. Inak by vedel, že ak si niekde na zemeguli ruskojazyčné obyvateľstvo nažíva ako v perinke, je to práve v Podnestersku. Mimochodom, je iba trikrát väčšie ako Žitný ostrov.
Otázku, či Rusko má dostatok vojenských síl na ovládnutie celého juhu Ukrajiny, nechajme teraz bokom, zarážajúca je jeho pokračujúca trúfalosť a drzosť v klamaní a neskrývaných imperiálnych chúťkach. O neutralitu sa usilujúce – a od ruského plynu plne závislé – Moldavsko si predvolalo ruského veľvyslanca, aby vyjadrilo „hlboké znepokojenie“nad Minnekajevovými vyjadreniami.
Naopak, podnesterské úrady ruskú inváziu na Ukrajinu neodsúdili, ale ani neprivítali.
Dôvod je jednoduchý. Či Lenin, či Putin, či bezplatne dovážený zemný plyn, keby tam ruské jednotky napochodovali, zrejme ich neprivítajú s otvorenou náručou. Hoci sa obyvatelia odštiepeneckej republiky spoliehajú na podporu Moskvy, mnohí sú (pre istotu) držiteľmi moldavských pasov a vidia svoju budúcnosť v Únii. Okrem toho, približne pätina tamojšej populácie má ukrajinské občianstvo.
Moldavsko zakázalo používanie symbolov „Z“a „V“na vyjadrenie podpory ruským vojakom. Tiež požiadalo, podobne ako Ukrajina, o členstvo v EÚ. Moldavský minister zahraničných vecí Nicu Popescu nedávno vo Washingtone, povedal, že situácia v Podnestersku je „viac-menej pokojná“a že Moldavsko tam nezaznamenalo známky žiadnej nezvyčajnej vojenskej aktivity.
Hrozba, že Rusko zneužije územie tohto štátu-neštátu na útok voči Ukrajine však naďalej ostáva. A napokon aj ten nehybný Lenin bude pre nich možno prijateľnejší ako výbojný Putin.