Zoro Kollár sa priznal v Pčolinského afére
V korupčnom prípade Vladimíra Pčolinského nastal zvrat. Bývalý šéf SIS zostáva jediný, kto popiera úplatok
Vplyvný konkurzný právnik Zoroslav Kollár sa priznal k úplatku v korupčnej afére bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského. Doposiaľ to odmietal. Teraz chce uzavrieť dohodu o vine a treste.
V prípade tak už iba Vladimír Pčolinský trvá na tom, že úplatok nezobral. Obvinený je z toho, že uňho skončilo 20-tisíc eur od Zoroslava Kollára.
Informáciu o priznaní Kollára k úplatku priniesol portál aktuality.sk, odvolali sa na tri nezávislé zdroje. K čomu presne sa Kollár priznal, nie je oficiálne známe.
Ku korupcii v tomto prípade sa už pred viac ako rokom priznali Pčolinského niekdajší zástupca v SIS Boris Beňa a bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó, ktorý vypovedal, že bol sprostredkovateľom úplatku od Zoroslava Kollára.
Zoroslav Kollár podľa vyšetrovateľov cez Makóa poslal 40-tisíc eur vedeniu SIS za to, že mu dajú pokoj. Beňa vypovedá, že peniaze si podelil s Pčolinským.
Kollárov obhajca Adrián Kucek nechce povedať podrobnosti priznania. „V tomto štádiu trestného konania nebudem vec bližšie komentovať, vyjadrím sa, až keď bude trestná vec klienta postúpená na príslušný súd.“
PČOLINSKÝ: ZOROSLAV KOLLÁR VYPOVEDÁ O MAKÓOVI, NIE O MNE
Bývalý nominant Sme rodina v čele SIS Pčolinský reaguje, že nemá informáciu o priznaní Zoroslava Kollára k tomu, že by mu poskytol akýkoľvek úplatok za protislužbu. Kollár podľa neho vypovedá, že dal peniaze Makóovi.
„Makó za ním chodil a strašil ho, že ho SIS robí a že on to vyrieši,“povedal Pčolinský s tým, že Makó vraj na Kollára opakovanie naliehal, aby mu dal peniaze.
Zoroslav Kollár sa teraz podľa Pčolinského priznal iba k tomu, že dal peniaze Makóovi – a nehovorí o bývalom šéfovi SIS.
Bývalý šéf SIS Pčolinský napríklad priznáva, že sa v priestoroch tajnej služby stretol aj s vtedajším šéfom daňových kriminalistov Makóom. Odmietol však, že by sa dohadovali na úplatku.
„On mi položil ďalšiu otázku, že či Zoro Kollár je problém kvôli Danielovi Lipšicovi. Ja som mu povedal, že nie, že Zoro Kollár je problém pre to, čo tu prevádzkuje minimálne posledných 20 rokov,“opisoval Pčolinský v aprílovom rozhovore pre Denník N svoju debatu s Makóom. Makó mu vraj vtedy ešte povedal, že Zoro je jeho kamarát. „A na to som mu povedal, že to si hľadáš fakt pekných kamarátov. A zmenil potom tému. To bola celá debata o tomto.“
Úrad špeciálnej prokuratúry sa k otázkam týkajúcim sa Kollárovho priznania odmietol vyjadriť. „Vzhľadom na prebiehajúce prípravné konanie sa k predmetnej veci nebudeme vyjadrovať,“povedala hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová.
Vyšetrovanie Pčolinského sa začalo začiatkom minulého roka, keď proti nemu vypovedali Beňa a Makó. Zoroslav Kollár vtedy odmietol, že by nejaké peniaze na podplatenie SIS dal.
Či štát uzavrie so Zoroslavom Kollárom dohodu o vine a treste, je otázne. Závisí to od postoja prokurátora a definitívne od súdu.
KORUPČNÉ PRÍPADY SUDCOV VÍCHRICA A BÚRKA
Kollár figuruje aj v korupčných škandáloch Búrka a Víchrica týkajúcich sa sudcov. Je podozrivý z podplácania sudcov a ovplyvňovania nezávislosti súdov. Ak by začal vypovedať v týchto kauzách, išlo by o významnú vec.
Kollárov obhajca Kucek hovorí, že Kollár v prípade týchto káuz naďalej vinu odmieta.
Konkurzný právnik a podnikateľ Zoroslav Kollár roky vystupoval ako nedotknuteľný a zmenilo sa to až pri akcii Búrka. NAKA ho v októbri 2020 zadržala a skončil vo väzbe, spoza mreží sa dostal až vo februári tohto roka.
Napríklad sudca Vladimír Sklenka, ktorý spolupracuje s políciou, viackrát opisoval Marianovi Kočnerovi cez Threemu, ako sa Zoroslav Kollár snažil za úplatky ovplyvniť súdy, aby rozhodovali podľa jeho predstáv.
V minulosti sa Zoroslav Kollár objavil aj na takzvaných mafiánskych zoznamoch a bol údajne súčasťou konkurznej mafie. Figuruje tiež v prípade spojenom s ilegálnou výrobou cigariet, kde je spolu s mafiánom Tomášom Rajeckým – ktorý teraz vypovedá o prípade Roberta Kaliňáka a Roberta Fica a rozposielaní daňových informácií o Andrejovi Kiskovi médiám. Kollára stíhajú na slobode.
PARAGRAF 363 AKO OCHRANNÝ MÚR
Slovenská informačná služba rozpracovávala Zoroslava Kollára v lete 2020 a práve v tom období podľa výpovedí Beňu a Makóa malo dôjsť k podplácaniu. Makó podľa výpovedí zobral 40-tisíc od Kollára v jeho kaštieli v Tonkovciach a následne peniaze odovzdal Beňovi.
Peniaze mali byť za to, že SIS nechá Kollára na pokoji. Beňa vypovedá, že po dohode s Pčolinským dal za úplatok narýchlo v októbri 2020 zastaviť odpočúvanie telefónneho čísla, ktoré používal Kollár. Bývalý šéf SIS to popiera a tvrdí, že ak Kollár úplatok dal, tak on z toho nič nemal a ponechal si ho Beňa.
Vyšetrovatelia sú presvedčení, že peniaze dostal aj Pčolinský. Úrad špeciálnej prokuratúry už vlani písal obžalobu na Pčolinského, lenže generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku zabránila jej podaniu na súd. Cez sporný paragraf 363 Trestného poriadku prípad zastavila a prikázala Pčolinského po pol roku pustiť z väzby.
Vyšetrovateľ vo februári znova obvinil Pčolinského a ten sa znova snaží o to, aby ho generálna prokuratúra zbavila obvinenia cez paragraf 363.
Líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič nedávno priznal v rozhovore pre Denník N, že šéf Sme rodina a Pčolinského kamarát Boris Kollár vydiera koalíciu, aby sa nijako nemenil paragraf 363 a Pčolinskému ostal ako „tehlička ochranného múru“.
Boris Kollár zatiaľ neodpovedal, čo si myslí o priznaní Zoroslava Kollára v korupčnom prípade Pčolinského.
Makóa a Beňu stíhajú pre krivú výpoveď, v apríli ich chcela Krajská prokuratúra v Bratislave dostať do väzby, súd však povedal, že chýbajú dôkazy o tom, že by o Pčolinskom vedome klamali. Prípad sa ďalej vyšetruje.
Pred štyrmi rokmi bol Jaroslav Naď, vtedy opozičný politik OĽaNO, obzvlášť podráždený. Nahnevalo ho, že nominanti SNS na ministerstve obrany vybrali za náčelníka generálneho štábu Daniela Zmeka, ktorého nepovažoval za dostatočne kvalifikovaného.
„Chcete vidieť, ako vyzerajú brutálne nasratí, sklamaní, demotivovaní a odchádzajúci generáli a vysokí dôstojníci? Nuž, môžeme sa toho dočkať veľmi skoro. Stačí, aby prezident Andrej Kiska súhlasil s vymenovaním generálmajora Zmeka,“písal Naď v apríli 2018 v statuse, ktorý je dodnes verejne dostupný na Facebooku.
Teraz, po štyroch rokoch, navrhla vláda Eduarda Hegera do funkcie náčelníka generálneho štábu na nasledujúce štvorročné obdobie opäť generála Daniela Zmeka. Urobila to na odporúčanie svojho ministra obrany Jaroslava Naďa.
Naď sa tak stane po mnohých rokoch prvým ministrom obrany, ktorý si na čelo armády neprivedie nového – „vlastného“generála.
„Generál Zmeko počas ostatných dvoch rokov preukázal vysokú odbornosť a vynikajúce manažérske schopnosti, a to najmä počas celosvetovej pandémie a aktuálnej situácie na Ukrajine,“napísal k tomu Naď.
MÁLO VÍDANÁ KONTINUITA
Návrh musí ešte schváliť prezidentka Zuzana Čaputová, aj vzhľadom na jej pomerne dobré vzťahy so Zmekom sa však nepredpokladá prekážka. Vo vedení armády teda nastane kontinuita, čo je kontrast napríklad oproti polícii.
Funkciu policajného prezidenta od volieb 2020 vykonávali už traja ľudia – zosnulý Milan Lučanský, dosadený predošlou vládou, potom Peter Kovařík a napokon súčasný prezident Štefan Hamran.
Na porovnanie: pokiaľ Zmeko vydrží celý druhý mandát, vo funkcii bude osem rokov naprieč tromi vládami.
Doteraz najdlhšie pôsobil
do Bratislavy na ministerstvo obrany, dala mu zodpovednosť za modernizačné projekty. A teraz je politicky SNS nominovaný do pozície náčelníka generálneho štábu,“hovoril Naď pred štyrmi rokmi v relácii Braňo Závodský Naživo.
Ďalšie Naďove výhrady sa týkali Zmekových skúseností. Hoci šlo o dlhoročného dôstojníka, kritici mu pred menovaním na čelo armády vyčítali, že dovtedy nevelil žiadnemu väčšiemu armádnemu celku, neabsolvoval zahraničné školenia, nepôsobil v štruktúrach NATO. A dokonca ani nehovoril na profesionálnej úrovni po anglicky.
„Nehovorím možno na úplne profesionálnej úrovni ako diplomat, ale nemám problém v angličtine komunikovať a povedať všetko potrebné,“vravel k tomu on sám.
Na protest proti Zmekovmu menovaniu na jar 2018 odišiel do civilu zástupca náčelníka generálneho štábu, neskôr politik Pavel Macko. Zmekovi vyčítal práve to, že preskočil niektorých generálov z vyšších priečok armády.
„V prípade pána Zmeka ide o účelový výber kandidáta z tretej úrovne velenia a riadenia,“vyhlásil vtedy Macko. Jaroslav Naď Mackove slova podpisoval v plnom rozsahu a ešte pritvrdil.
„Absolútne sa stotožňujem s tým, čo hovorí generál Macko, že ide o tretiu triedu, ja som to nazval treťou okresnou súťažou,“hovoril Naď na Rádiu Expres.
NEVÝHODA TREBIŠOVA?
Zmeko vtedy na Naďa priamo nereagoval, dával však najavo, že to vidí inak. Pre Denník N vtedy pripomenul, že pôsobil napríklad pol roka na misii v Iraku, kde velil stočlennému kontingentu. „V Iraku malo Slovensko štyri kontingenty, ten môj mal najlepšie výsledky,“povedal vtedy Zmeko. Uznal, že niektorí generáli mali väčšie medzinárodné skúsenosti, naznačoval však, že svoju úlohu mohli v niektorých prípadoch hrať aj ich osobné väzby. Zmeko si totiž veľkú časť kariéry odslúžil v Trebišove a pri mechanizovaných jednotkách na východnom Slovensku. Nebol teda tak na očiach ako dôstojníci, ktorí boli bližšie Bratislavy, kde sa o personálnych veciach spravidla rozhoduje. „V armáde máte aj generálov, ktorí si veľa odžili doma pri vojskách, ale nemali potrebnú podporu, aby sa dostali do zahraničia,“hovoril Zmeko s narážkou na seba. POVOLEBNÉ ZMIERENIE Krátko potom, ako sa stal Jaroslav Naď ministrom, našli k sebe s generálom cestu. Nový minister vtedy robil turné po vojenských posádkach a sprevádzal ho Zmeko. Naď vtedy vysvetlil, že si so Zmekom sadli a podstatné veci si vyjasnili. „Ešte pred mojím menovaním sme sa medzi štyrmi očami veľmi otvorene porozprávali. Nastavili sme si pravidlá a pán generál ich neprekročil ani o milimeter,“povedal pár týždňov po svojom nástupe. Zmekovi vtedy uznal, že sa ako náčelník generálneho štábu správal v rámci možnosti nezávisle a nešiel „na ruku“SNS. Dokazovali to údajne Zmekove spory s vedúcim služobného úradu ministerstva Jánom Hoľkom, ktorý mal ako Dankov poverenec hlavné slovo na ministerstve obrany. „Vládlo konštantné napätie medzi Hoľkom a Zmekom. Generál Zmeko nechcel robiť niektoré veci, ktoré si pán Hoľko predstavoval,“vysvetľoval minister bez ďalších podrobností. Nielen Naď, ale napríklad aj niekdajší minister zo Smeru Martin Glváč, ktorý Zmeka v roku 2014 navrhol do jeho prvej generálskej hodnosti, vyzdvihovali jeho organizačné schopnosti. „Bol jeden z mála akčných dôstojníkov, ktorí boli kedykoľvek na telefóne. A aj keby som sa s ním tisíckrát pohádal, to neznamená, že nie je schopný vojak,“hovoril Glváč pred štyrmi rokmi. Rovnaké skúsenosti prezentoval neskôr aj Naď. Do funkcie nastúpil v čase pandémie, v ktorej armáda plnila dôležité funkcie. Vrcholným momentom bolo niekoľko kôl celoplošného testovania, ktoré po organizačnej a logistickej stránke zabezpečovali pod Zmekovým vedením práve vojaci. „Okrem toho vďaka pevnej ruke generála Zmeka zvládli ozbrojené sily množstvo ďalších úloh, na ktoré boli perfektne pripravené. Spomeniem evakuáciu z Afganistanu v lete 2021, ktorá bola nielen nesmierne náročnou, ale najmä životu nebezpečnou operáciou,“uviedol tento týždeň Naď. Reč je o udalostiach po nečakane rýchlom víťazstve Talibanu, keď armáda vyslala do Afganistanu dopravné lietadlo Spartan, aby evakuovala Afgancov s väzbami na Slovensko. Bezpečný prílet a odlet zabezpečovali príslušníci špeciálnych síl, ktorých s predstihom vysadili na letisku v Kábule. „Evakuačná operácia sa odohrávala v mimoriadne zložitých podmienkach a aj za prítomnosti slovenskej špeciálnej jednotky, ktorá v sobotu priletela do Kábulu vojenským lietadlom Spartan a zotrvala na tamojšom letisku dve noci,“napísal k tomu premiér Heger. MACKO: POTREBUJEME NOVÉ VÍZIE Názory na doterajšie Zmekovo pôsobenie sú rôzne. Generál vo výslužbe a Zmekov niekdajší rival Macko hovorí, že Zmeko si svoje úlohy splnil. Ozbrojené sily sa zvlášť počas pandémie osvedčili a tým „do značnej miery zachránili vláde tvár“. Na druhej strane však Zmekovo pôsobenie nepovažuje Macko za také výnimočné, že by mu vláda mala automaticky predlžiť mandát. Hlavný problém podľa Macka spočíva v tom, že nedostali šancu iní potenciálni kandidáti, ktorí mohli priniesť energiu a novú víziu. „Nemyslím si, že by generál Zmeko mohol byť hnacím motorom potrebných zmien. Skôr bude mať tendenciu veci fixovať a obhajovať rozbehnuté megalomanské projekty. Ale my sa potrebujeme zastaviť a komplexne prehodnotiť budúcnosť ozbrojených síl vo svetle prebiehajúcej vojny a podľa zmenených bezpečnostných podmienok vo svete,“hovorí Macko. Keď sa nedávno Denník N pýtal Zmeka na jeho budúcnosť, tak ani sám nevedel povedať, či by vôbec stál o ďalšie pôsobenie vo funkcii. „Na jednej strane je profesijná povinnosť neodchádzať, keď vidím, čo sa deje, a chcem aj vidieť výsledky niektorých rozhodnutí. Keď na úrovni náčelníka generálneho štábu prijmete rozhodnutie, tak väčšina z nich sa prejaví o dva, tri až štyri roky. Na druhej strane je osobný život a moja manželka v tom má jasno, ktorú voľbu by som si mal vybrať. Chceli by sme sa už venovať aj sami sebe a deťom. Necháme to na osud a ja sa prispôsobím,“hovoril v marci Zmeko. MODERNEJŠÍ PRÍSTUP K VÝCVIKU Zástancovia Zmeka pripomínajú, že za jeho éry zriadila armáda samostatné veliteľstvo síl pre špeciálne operácie, čo je v súlade s modernými trendmi – hoci podľa Macka tento krok začali pripravovať už pred Zmekom. Pod špeciálne sily v súčasnosti spadajú nielen výsadkári, ale napríklad aj špecialisti na psychologické operácie a ďalšie jednotky, ktoré by mali byť schopné reagovať pri takzvaných hybridných hrozbách – pri pôsobení neoznačených vojakov, pri kybernetických útokoch či pri šírení nepriateľskej propagandy. Pozitívnejší názor na Zmekovo pôsobenie má aj vojenský publicista Vladimír Bednár. „Napriek tomu, že jeho nominovanie bolo svojho času hodnotené kontroverzne, počas štyroch rokov preukázal veľmi dobrú organizačnú schopnosť aj pri riadení náročných nasadení armády počas pandémie či súčasnej vojny na Ukrajine,“hovorí Bednár. Vyzdvihuje napríklad to, že za Zmekovej éry sa čiastočne zmenila filozofia výcviku. Cvičenia začali oveľa viac zahŕňať scenáre, ktoré zodpovedajú aktuálnym potrebám. To znamená scenáre, pri ktorých musí armáda čo najužšie spolupracovať s inými zložkami štátu. „Začali viac rozvíjať výcvik stabilizačných a podporných operácií, do ktorých zapájajú dokonca aj zástupcov lokálnych samospráv. To sa neskôr zužitkovalo pri celoplošnom testovaní alebo prijímaní utečencov, keď bola takáto spolupráca nutná,“dodáva Bednár.
Generál Zmeko počas ostatných dvoch rokov preukázal vysokú odbornosť a vynikajúce manažérske schopnosti, a to najmä počas celosvetovej pandémie a aktuálnej situácie na Ukrajine.
Jaroslav Naď apríl 2022