Naozaj ide láska cez žalúdok?
Nové vedecké poznatky potvrdzujú múdrosť ľudovej slovesnosti Ľudia s určitými neurologickými diagnózami javia výrazné odlišnosti v zložení mikrobiómu. Potom sa môže stať, že sú z toho takí úzkostní, že im „ani jesť nechutí“. Úpravou črevnej flóry by bolo
Ľudia si oddávna ukladali to, čo odpozorovali a čo sa naučili, do prísloví a porekadiel. Nedávno prevzala túto funkciu veda. A nezriedka sa stáva, že nová vedecká štúdia potvrdí platnosť starej ľudovej múdrosti.
Osobitne veľa prísloví a porekadiel sa spája s trávením. Napríklad „láska ide cez žalúdok“. To príslovie nás učí, že sa treba najprv najesť, aby sme potom mohli niekoho milovať. Podľa niektorých zdrojov nás to príslovie, naopak, učí, že sa zamilúvame, aby sme sa najedli.
Viac svetla do tejto problematiky vniesli vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu. Vo svojej štúdii, publikovanej vo februárovom čísle časopisu Nature, opísali, ako sa istá molekula uvoľňuje z črevných buniek po tom, ako sa črevo naplní potravou bohatou na bielkoviny. Uvoľnený proteín, či skôr peptid (krátky proteín), bol identifikovaný ako diuretický hormón Dh31.
To, že ide o hormón, znamená, že má nejakú funkciu v orgáne vzdialenom od miesta svojho vzniku. V tomto prípade putovala molekula Dh31 z črevných buniek krvným riečišťom do mozgu, ktorý následne prepla z gurmánskeho potešenia na zaujatie „osobami“opačného pohlavia. Autori práce robili svoje pokusy na ovocných muškách (lat. Drosophila melanogaster). Inými slovami, viac ako o jedenie sa mušky omarené „déhá tridsaťjednotkou“začali zaujímať o dvorenie a párenie. Išlo im to na mozog. Preto sa takýto peptid s hormonálnou funkciou označuje aj ako neuropeptid.
Pri svojom výskume používali vedci takzvané trojfotónové funkčné zobrazovanie živých mušiek. Vďaka tomu pozorovali, ako aktivácia črevných buniek produkujúcich molekulu Dh31 v priebehu niekoľkých minút vedie k aktivácii mozgových neurónov, ktoré zasa majú receptory na túto molekulu (Dh31R). Mušky, ktorým vedci vyradili gén pre Dh31, sa neprestávali kŕmiť a o lásku nejavili záujem.
MNOHO JEDÁL, MNOHO NEMOCÍ
Či rovnaká závislosť správania sa od potravy platí aj pre človeka (lat. Homo sapiens), si každý môže vyskúšať sám. Stačí si dať večeru bohatú na proteíny. Ale na druhej strane, netreba to preháňať, lebo ako uvádza Adolf Peter Záturecký vo svojom monumentálnom diele Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia, „mnoho jedál, mnoho nemocí“.
Po potvrdenie tohto ponaučenia si znovu zájdeme do februárového čísla časopisu Nature. Tím vedcov z Kalifornského technologického inštitútu tam vo svojom článku ukazuje, ako iná molekula, pre zmenu produkovaná nie priamo črevom, ale črevnými baktériami, vyvoláva úzkosť.
Štúdia sa nerobila na muškách, lebo u nich by vedci asi ťažko rozoznávali úzkostné stavy, ale na myškách. U myší sa úzkosť prejavuje neprirodzenou nesmelosťou. Normálne myši budú skúmať nový priestor, čuchať okolo seba, ale úzkostné myši sa namiesto prieskumu skryjú, akoby sa báli predátora.
Už dávno je známe, že obrovské spoločenstvo baktérií – mikrobióm, ktorý obýva naše črevá, ovplyvňuje nielen náš metabolizmus, teda trávenie, ale aj našu imunitu a správanie. Žiadny div, máme v sebe viac bakteriálnych ako svojich vlastných buniek.
Štúdia z Kalifornského technologického inštitútu sa zamerala na molekulu s názvom 4-etylfenylsulfát (4EPS). Tá je produkovaná mikróbmi v črevách, odkiaľ sa potom absorbuje do krvného obehu.
Vedci porovnávali dve skupiny laboratórnych myší. Jedna z nich bola kolonizovaná baktériami, ktoré boli geneticky upravené tak, aby produkovali 4EPS; kontrolná skupina myší bola kolonizovaná baktériami, ktorým chýbala schopnosť produkovať 4EPS. Potom sa myši uviedli do nových priestorov a výskumníci merali správanie každej z nich.
Myši so 4EPS v porovnaní s kontrolnou skupinou strávili oveľa menej času skúmaním nových oblastí a viac sa schovávali. Skenovanie ich mozgu ukázalo, že oblasti spojené so strachom a úzkosťou mali viac aktivované. Keď sa týmto úzkostným myšiam podal liek, o ktorom je známe, že zvyšuje produkciu myelínu na mozgových neurónoch, úzkostné správanie sa znížilo.
Je pravdepodobné, že to, čo platí pre myši, bude platiť aj u ľudí. Ľudia s určitými neurologickými diagnózami javia výrazné odlišnosti v zložení mikrobiómu. Potom sa môže stať, že sú z toho takí úzkostní, že im „ani jesť nechutí“. Úpravou črevnej flóry by bolo možné predchádzať takýmto úzkostným poruchám.
PLNÉ BRUCHO, PRÁZDNA HLAVA
V súvislosti s trávením, črevami či žalúdkom ľudí po generácie viac ako úzkostné poruchy trápil hlad. Svedčia o tom ustálené slovné spojenia: „niet ťažšej noše nad prázdne brucho“alebo „hlad je najlepší kuchár“.
Dnes je situácia iná – problémy s hladom vystriedali ťažkosti s obezitou. Veľa ľudí zažíva úzkostné stavy ani nie pod vplyvom vedľajších produktov mikróbov v našom bruchu, ale skôr pri pohľade na osobnú váhu. Zvlášť to pociťujeme teraz počas pandémie, keď mnohí z nás majú „bruško ako kotný vrabec“.
Na túto novodobú situáciu si ľud zatiaľ veľa porekadiel a prísloví neosvojil, hádam len také „plné brucho, prázdna
Proti ukrajinskej armáde bojujú aj teraz. Už na začiatku ruskej invázie sa objavili správy o tom, že wagnerovcov poslali do Kyjiva, aby zabili prezidenta Volodymyra Zelenského. Ukrajinci 8. marca hlásili, že zabili prvých vojakov od wagnerovcov.
Začiatkom apríla britská rozviedka hlásila, že na východe Ukrajiny je najmenej tisíc vojakov z Wagnerovej skupiny. O rovnakom počte už predtým hovorilo americké ministerstvo obrany.
JASNÉ VÄZBY NA KREMEĽ
Druhým menom, ktoré sa spája s riadením Wagnerovej skupiny, je Jevgenij Prigožin. Ruský oligarcha, ktorý podniká v reštauračnom biznise a má prezývku „Putinov šéfkuchár“.
Prigožin, ktorá má blízko k ruskému prezidentovi, je takisto na sankčnom zozname EÚ. Môžu za to práve väzby na Wagnerovu skupinu, ktorej podľa Únie aj investigatívnych novinárov pomáha takisto finančne.
Prigožin je známy aj tým, že mal na starosti farmu trolov, ktorej cieľom bolo ovplyvniť americké prezidentské voľby v roku 2016. FBI ho za to zaradila na zoznam hľadaných osôb.
Ruský oligarcha spojenie s wagnerovcami odmieta podobne ako ruská vláda. Prakticky nikto však nepochybuje o tom, že Wagnerova skupina je prepojená na Kremeľ, ktorý má priamy vplyv na to, kde jej vojaci pôsobia.
Kremeľ má dobrý dôvod na to, aby popieral väzby na Wagnerovu skupinu: ak ich neprizná, môže sa zapájať do konfliktov v zahraničí a zároveň sa tváriť, že s nimi nemá nič spoločné.
Vojaci z Wagnerovej skupiny už bojovali v Sýrii, Líbyi, Sudáne, Stredoafrickej republike, vo Venezuele či v Mali, kam prišli po tom, čo sa k moci dostala vojenská junta. V Mali ich už medzičasom obvinili z toho, že sa spolu s malijskou armádou podieľali na masakre civilistov. Vojenská junta im v tejto africkej krajine podľa Spojených štátov platí 10 miliónov dolárov.
Na strane režimu bojovali aj v Sýrii. V Líbyi, naopak, stáli za maršalom Chálifom Haftarom, ktorý chcel zvrhnúť medzinárodne uznanú vládu v Tripolise. Haftara podporoval aj Kremeľ.
S ruským štátom wagnerovcov spájajú aj ďalšie indície. Žoldnieri využívajú najmodernejšiu ruskú techniku, ktorú mohli získať iba od štátu, a do krajín, v ktorých bojujú, ich vozia ruské armádne lietadlá. Investigatívni novinári zistili aj to, že Wagnerova skupina má základňu v obci Molkin neďaleko Krymu, kde sa nachádza aj základňa ruských špeciálnych jednotiek.
NEJDE IM O STABILITU
Wagnerovci okrem Ukrajiny pôsobia v krajinách, ktoré sú bohaté na nerastné suroviny a majú problémy s demokraciou. Miestni lídri, ktorí sa obávajú atentátu alebo prevratu, si ich najímajú ako súčasť svojej ochranky. Wagnerova skupina sa vďaka tomu dostane k prírodným zdrojom.
Napríklad v Sýrii sa podieľali aj na ochrane ropných polí. Postupne sa ruské firmy, ktoré pomáhajú financovať skupinu, dostali ku kontraktom na ťažbu ropy a zemného plynu, prípadne k výnosom z ťažby.
To, ako fungujú wagnerovci, opisujú dvaja experti: „Wagnerovci prídu, ešte viac destabilizujú krajinu, spustošia prírodné zdroje a predtým, ako sa rozhodnú odísť, sa snažia zarobiť čo najviac peňazí. Krajina je však potom ešte chudobnejšia, slabšia a menej bezpečná,“povedal pre Washington Post americký admirál Milton Sands, ktorý velí americkým špeciálnym jednotkám v Afrike.
Sorcha MacLeodová, ktorá sa v OSN špecializuje na žoldnierske skupiny, zas vraví, že pri Wagnerovej skupine sa opakuje vzorec, ktorý predlžuje konflikt v danej krajine. „Zahŕňa to ťažké zbrane, negatívne dôsledky pre civilistov, porušovanie ľudských práv, vojnové zločiny a nulovú šancu na spravodlivosť pre ich obete,“povedala pre NY Times.
Vyšetrovať a potrestať žoldnierov, ku ktorým sa oficiálne nikto nepriznáva a ktorí sú v krajine väčšinou so súhlasom miestnej vlády, je takmer nemožné. Zapojenie súkromnej firmy do bojov navyše dáva ruskej armáde šancu zmenšiť svoje oficiálne straty v konflikte. Ako opisuje Marat Gabidulin, rodiny mŕtvych žoldnierov však nemôžu otvorene hovoriť o ich smrti.
TISÍCE MŔTVYCH ŽOLDNIEROV
K wagnerovcom sa väčšinou pridávajú bývalí vojaci, ktorých potom čaká výcvik. Podľa jedného z bojovníkov, ktorý sa rozprával s novinármi zo Sky News, je veľmi intenzívny a trvá jeden až dva mesiace.
„Ak niekto nebol v armáde, čaká ho tréning od nuly. Vycvičia ho ako pešiaka, ktorí sú zvyčajne potravou pre kanóny. Ak slúžil v delostrelectve, prieskumných jednotkách alebo medzi výsadkármi, snažia sa vylepšiť jeho schopnosti,“povedal bojovník s menom Alexander.
Na východe Ukrajiny aj v Sýrii wagnerovcov často nasadzovali do tých najnebezpečnejších situácií, v ktorých hrozili veľké straty. Na Ukrajine sa spočiatku hovorilo o ich úlohe pri odstavení Zelenského, no s rastúcimi ruskými stratami a vojenskými neúspechmi sa do bojov podľa západných rozviedok dostali tisíce žoldnierov.
Bellingcat tvrdí, že do bojov na Ukrajine sa zapojilo 8-tisíc vojakov z Wagnerovej skupiny. Až 3-tisíc z nich podľa investigatívneho portálu zomrelo.
Keďže wagnerovci v Rusku oficiálne neexistujú, dnes nevieme, koľko majú členov. BBC na základe svojich zistení uvádza, že od roku 2014 za nich bojovalo 10-tisíc ľudí. Toto číslo mohlo v uplynulých týždňoch vzrásť. Ruský novinár Ilja Roždestvenskij, ktorý dlhodobo sleduje žoldnierov, pre Economist povedal, že Wagnerova skupina do bojov na Ukrajinu brala každého, kto sa prihlásil.
Na Ukrajinu vraj poslali aj 1 300 žoldnierov, ktorí doteraz pôsobili v Líbyi.
Britská rozviedka za jeden z dôvodov, prečo wagnerovci na Ukrajinu prichádzajú vo väčších počtoch, považuje aj snahu znížiť straty ruskej armády – podobne ako pri verbovaní bojovníkov zo Sýrie.
Analytik Samuel Ramani z britského think-tanku RUSI si však nemyslí, že by títo žoldnieri mohli zmeniť priebeh vojny na Ukrajine. „Wagnerovci sú zvyčajne omnoho efektívnejší pri obrane, trénovaní či strážení nepohyblivých cieľov,“povedal pre AFP.