Korene Putinovho totalitarizmu
KGB bola na zvládnutie prechodu ku kapitalizmu vybavená lepšie ako iné inštitúcie, dnes však silovici nehrajú až takú silnú úlohu
Koncom roku 1999, keď vtedy už krehký Boris Jeľcin hľadal nástupcu v radoch bezpečnostných služieb, koloval v Rusku pochmúrny vtip. „Prečo sú komunisti lepší ako KGB?“„Pretože komunisti ťa budú karhať, ale KGB ťa obesí.“Viac ako o vtip šlo o varovanie. Bohužiaľ, väčšina Rusov to nepochopila.
PO OLIGARCHOCH SILOVICI
V tom roku bol Vladimir Putin – muž z KGB, ktorý práve viedol jej nástupníčku, Federálnu bezpečnostnú službu – vymenovaný za premiéra. Čoskoro vraj zavtipkoval pred svojím bývalým kolegom z FSB: „Úloha infiltrovať sa na najvyššiu úroveň vlády je splnená.“Aj to malo spustiť poplach, v neposlednom rade preto, že Putin už dlho obdivoval Jurija Andropova, bývalého šéfa KGB, ktorý dva roky vládol Sovietskemu zväzu železnou rukou.
Po ekonomických a politických otrasoch v postsovietskych 90. rokoch ľudia túžili po stabilite a boli ochotní vrátiť KGB späť do najvyšších poschodí vlády, aby ju získali. To poskytlo Putinovi, ktorý bol v roku 2000 zvolený za prezidenta, dôvod, ktorý potreboval na vytvorenie andropovovskej autority nad všetkými aspektmi ruského systému, a teda aj nad strategickými odvetviami, akými sú ropa a plyn.
Putin sa cítil ohrozený súkromnými oligarchami, ktorí získali kontrolu nad týmito odvetviami počas Jeľcinovho chaotického prezidentovania. Namiesto nich prevzali moc silovici – ľudia z armády a bezpečnostných služieb, akými boli bývalí agenti KGB Igor Sečin a Sergej Čemezov.
PODĽA ANDROPOVA
Ako sa dedičom organizácií, ktoré počas vlády Josifa Stalina v 30. a 40. rokoch 20. storočia rozpútali šialený teror, podarilo zabezpečiť si moc aj v dvadsiatom prvom storočí? Napokon, po destalinizácii pod vedením Nikitu Chruščova v 50. a perestrojke Michaila Gorbačova koncom 80. rokov sa KGB zdala obrom na hlinených nohách dokonca aj svojim vlastným agentom. Mnohí vrátane Putina odišli do dôchodku ešte počas Gorbačovovej vlády a mysleli si, že bezpečnostné služby sa už nikdy nezotavia.
To sa však zmenilo po páde Sovietskeho zväzu. Ako sa ukázalo, KGB bola na zvládnutie prechodu ku kapitalizmu vybavená lepšie ako ktorákoľvek iná sovietska inštitúcia. Jej pracovníci boli amorálni, pragmatickí, dobre prepojení, zbehlí v samoúčelnej manipulácii a neznepokojoval ich nepravidelný pracovný čas.
Pomohlo im napríklad aj to, že štátne bezpečnostné organizácie neboli nikdy rozpustené. KGB nielenže prežila Gorbačova, ale jej nová verzia, i keď do značnej miery zmenená a premenovaná na FSB, prežila aj Jeľcina. Ruskí lídri, či už tí liberálni alebo nie, vždy záviseli od bezpečnostných služieb, aby si udržali svoju moc. Čo bolo iné za Putina (a za Andropova v sovietskych časoch), bol rozsah, v akom predstavitelia týchto služieb sami držali moc.
Putinovi sa posilnenie štátnych bezpečnostných orgánov zdalo poistkou proti otrasom, aký nastal v roku 1991 a ktorý priniesol zánik toho, čo nazýva „historické Rusko“. Putin je veľmi hrdý na stabilitu politického systému, ktorý vybudoval. Bol to výsledok procesu, ktorému nepochybne pomohli aj vysoké ceny energií a relatívne kompetentné riadenie niektorých silovikov.
Ale udržiavanie tohto systému je niečo iné ako jeho budovanie. Putinov prístup k riadeniu svojho diela stelesňujú dodatky prijaté v sfalšovanom ústavnom referende z roku 2020, ktoré mu nielenže dávajú legálnu možnosť viesť krajinu množstvo ďalších rokov, ale definujú aj ideálneho ruského občana: ten je predovšetkým vlastencom, lojálnym štátu.
SKUTOČNÍ DEDIČI KGB
Tento prístup so sebou priniesol posun v úlohe bezpečnostných zložiek v štátnom aparáte. Putin zvykol počúvať silovikov ako Sečin a Čemezov a dokonca delegoval na spolupracovníkov kriticky dôležité funkcie. Teraz však diktuje politiku bez toho, aby sa zaoberal alternatívnymi názormi, pričom implementáciu svojich rozhodnutí deleguje na vládnych technokratov na čele s robotickým premiérom Michailom Mišustinom. Viac ako kedykoľvek predtým je každodenná moc v rukách bezpečnostných orgánov, akými sú Federálna služba pre dohľad vo vzdelávaní a vede (Rosobrnadzor), Federálna služba pre výkon trestu a Federálna služba pre dohľad nad komunikáciami, informačnými technológiami a masmédiami (Roskomnadzor).
Novými piliermi aparátu štátnej kontroly sú tak neosobné entity s jedinečným zameraním, kam patrí čistenie politického priestoru od všetkého protikremeľského – dnes chápaného ako protiruské
– a trestanie tých, ktorí neprejavia dostatočnú „lojalitu“. Na rozdiel od silovikov neradia Putinovi, ako má čo najlepšie riešiť výzvy, ktorým Rusko čelí, ani neuznávajú dôležitosť medzinárodnej angažovanosti pre vnútorný rozvoj krajiny. Namiesto toho len slepo sledujú Putinov cieľ zabezpečiť si úplnú kontrolu nad Ruskom za každú cenu.
Väznený protikorupčný právnik a líder opozície Alexej Navaľnyj je presvedčený, že primárnym cieľom Kremľa pri invázii na Ukrajinu bolo odvrátiť pozornosť Rusov od klesajúcej životnej úrovne a spustiť efekt známy ako zomknutie sa okolo vlajky. Čo je však podstatnejšie, vojna znamená konečné odmietnutie predstaviteľov
FSB, ktorí získali moc počas Putinových prvých rokov pri moci, a potvrdenie dominancie ruských bezmenných bezpečnostných technokratov – skutočných dedičov KGB. Putin, samozrejme, zostáva na vrchole, nový systém viac nevyžaduje.
KAT BEZ TVÁRE
Mrazivé dôsledky tohto posunu sú v súčasnosti viditeľné po celom Rusku. Odkedy Putin spustil svoju „špeciálnu vojenskú operáciu“na Ukrajine, bolo zadržaných viac ako 15-tisíc protivojnových demonštrantov vrátane viac ako štyroch stoviek maloletých. Zostávajúce nezávislé médiá boli zablokované alebo rovno zrušené, pričom zahraničné médiá nemali na výber a museli opustiť krajinu. Zdieľanie čohokoľvek iného ako oficiálneho vojnového naratívu ministerstva obrany sa môže trestať až pätnástimi rokmi väzenia.
V tejto atmosfére totálnej represie, dnes už prirovnávanej k stalinskej ére, sa Rusi, ktorí ešte neutiekli, zaradili tam, kde ich chce mať Putin. Asi 80 percent z nich teraz uvádza, že podporujú „operáciu“na Ukrajine. To nie je prekvapujúce. V Rusku opäť kraľuje kat bez tváre.