Covid je stále tu. Kedy príde ďalšia vlna?

Prečo u nás stále zomiera viac ľudí na covid ako v Česku a prečo stále nemocnice nefungujú ako pred pandémiou V EÚ sme na úrovni priemeru úmrtnosti na covid-19. Pri porovnaní s Českom sme na približne rovnakých číslach úmrtnosti, no pri polovičnej populác

Už týždeň nie sú rúška povinné ani v interiéri či hromadnej doprave. Aj keď už neplatia opatrenia, neznamená to, že covid v spoločnosti nie je.

V nemocniciach je stále vyše 800 pacientov s covidom, denne prijmú 75 ľudí a viaceré oddelenia sa ešte nevedia úplne vrátiť k bielej medicíne. Aj keď im to ministerstvo zdravotníctva odporučilo, je na každej nemocnici, či má na to kapacity.

To, že pandémia na Slovensku stále pretrváva, potvrdzujú aj údaje o úmrtiach. Momentálne denne na covid zomiera v priemere okolo desať ľudí. Celkovo za celú pandémiu na Slovensku zomrelo už takmer 20-tisíc ľudí.

Navyše, pri pohľade na celkové štatistiky úmrtí vidíme počas všetkých štyroch pandemických vĺn až 28-tisíc nadmerných úmrtí.

Evidované úmrtia na covid od začiatku marca postupne klesajú. Začiatkom marca pitevne hlásili 39 covidových úmrtí denne. „V Európskej únii sme približne na úrovni priemeru úmrtnosti na covid-19. Pri porovnaní s Českom sme na približne rovnakých číslach úmrtnosti, no pri polovičnej populácii krajiny,“vraví patológ Michal Palkovič.

Aj ministerstvo uznáva, že denné úmrtia na Slovensku sú mierne nadpriemerné. „No vo viacerých krajinách aktuálne stále umiera viac ľudí na milión obyvateľov denne ako na Slovensku, príkladom je Veľká Británia,“dodáva ministerstvo.

PREČO U NÁS ZOMIERA VIAC ĽUDÍ

Počet úmrtí síce klesá, nemôžeme sa s tým však podľa epidemiologičky Alexandry Bražinovej uspokojiť. Stále musíme chrániť rizikové skupiny.

„Už niekoľko mesiacov máme v populácii rýchlo sa šíriaci vysoko virulentný variant omikron. Situácia sa síce postupne zlepšuje, ale keďže máme veľa ľudí nezaočkovaných, prípadne takých, ktorým imunitná odpoveď po očkovaní či prekonaní už slabne, je zákonité, že stále sa mnohí infikujú a z nich časť končí v nemocnici,“hovorí Bražinová.

Zrušenie povinnosti nosiť respirátor môže podľa nej viesť k miernemu zvýšeniu počtu nových prípadov, neočakáva výrazný nárast. Aj keď respirátory ani rúška už nie sú povinné, pripomína, že účinne chránia, a radí, že ľudia z rizikových skupín alebo tí, ktorí pociťujú príznaky, by ich mali nosiť. Situácia sa po zrušení rúšok výrazne nezhoršila napríklad ani v Česku.

Úmrtia na covid podľa matematika z iniciatívy Veda pomáha Richarda Kollára budeme pozorovať ešte dlho, kým bude vírus kolovať vo výraznej časti populácie. „Podvariant BA.2 variantu omikron koronavírusu je extrémne infekčná choroba, jedna z najinfekčnejších, ktorú ľudstvo pozná,“hovorí. Práve tento subvariant je na Slovensku dominantný.

Mohlo by tak byť skôr prekvapujúce, že pribúda tak málo infikovaných. Kollár to vysvetľuje imunitou časti populácie – teda očkovaním alebo prekonaním. A aj preto sa situácia zlepšuje.

Matematik pripomína, že covid je stále veľmi rizikové ochorenie pre zraniteľnú časť populácie – seniorov nad 70 alebo 80 rokov či pre ľudí s rôznymi chronickými ochoreniami. „Ak sa niekto z tejto skupiny infikuje, napríklad sa dlhodobo účinne chránil a až teraz pri uvoľnení opatrení sa odvážil ísť na rodinnú oslavu, a ak nie sú títo ľudia dostatočne zaočkovaní alebo neprekonali opakovane covid, ich riziko úmrtia sa nezmenilo oproti predchádzajúcim vlnám,“hovorí.

Onedlho podľa neho pôjde o jednociferné počty obetí denne, a to číslo sa bude stále znižovať. „To všetko platí, dokiaľ sa u nás neobjaví nový variant, ktorý by teoreticky rozbehol ďalšiu vlnu,“dodáva.

DO NEMOCNICE SA DOSTANÚ AJ MENEJ VÁŽNE PRÍPADY

A prečo u nás zomiera stále toľko ľudí na covid?

Palkovič za tým vidí nízku zaočkovanosť, sčasti však aj nozokomiálne infekcie. Ide o infekcie, ktoré pacient dostane, keď už je v nemocnici. Medzi dôvodmi uvádza aj nízku frekvenciu testovania a stále relatívne vysoký počet hospitalizovaných pacientov s covidom.

V nemocnici je momentálne menej ako tisíc pacientov s covidom. Ich počet podľa analytika Martina Smatanu neklesá tak rýchlo, ako by sme z poklesu pozitívnych očakávali. Jedným z dôvodov je, že sa v nemocniciach uvoľnili lôžka a prijímajú tam aj menej vážne prípady, teda ľudia, ktorí by zrejme zvládli aj domácu liečbu.

„Lekári to aj často využívajú pri hraničných prípadoch, keďže kratší pobyt v nemocnici pod dozorom odborníkov znižuje riziko, že sa stav pacienta nečakane zhorší, čo potom zlepšuje vyhliadky liečby,“vysvetľuje Smatana.

Takýto jav sme podľa neho mohli pozorovať na konci každej z vĺn prakticky v každej krajine. „Nie je to teda naším špecifikom alebo niečím negatívnym,“dodáva.

Druhý dôvod vyššieho počtu hospitalizovaných je podľa Smatanu to, že sa obnovila biela medicína a pozitívni na covid v nemocnici sú v štatistikách aj ľudia, ktorí sú hospitalizovaní pre iné ochorenie, ale mali aj pozitívny test.

O akú veľkú časť pacientov ide, ukazuje na číslach. V decembri 2021 bolo len 15 až 16 percent pacientov s covidom, ktorí prišli do nemocnice s inou diagnózou. Posledný týždeň je toto percento v nemocniciach až okolo 35 až 40 percent. „Každý tretí pacient, ktorý je vedený v štatistikách ako covidová hospitalizácia, neprišiel do nemocnice pre covid, ale pre iný zdravotný problém,“vraví Smatana.

Nejde o slovenské špecifikum, podobne to bolo aj v Anglicku, Dánsku či Spojených štátoch amerických už pred týždňami.

MÁME NÍZKU ZAOČKOVANOSŤ

Tretí dôvod vysokého počtu hospitalizácií, ale už aj úmrtí, je podľa Smatanu nízka zaočkovanosť v najrizikovejších skupinách. Ide najmä o seniorov v najvyššom veku.

Takmer tri štvrtiny hospitalizovaných sú vo veku nad 65 rokov. Zaočkovanosť dvomi dávkami je v tejto vekovej skupine 75 percent, ale posilňovaciu dávku dostalo len 63 percent ľudí v tomto veku. V Česku majú podľa analytika v tejto vekovej skupine dvoma dávkami zaočkovaných 85 percent ľudí a tretiu dávku dostalo približne 74 percent populácie.

„Hlavný rozdiel medzi krajinami bude s najväčšou pravdepodobnosťou práve v miere preočkovania rizikových skupín,“upozorňuje Smatana.

Potvrdzuje to aj infektológ Peter Sabaka. „V nemocniciach na covidových oddeleniach ležia teraz najmä nezaočkovaní seniori s množstvom pridružených diagnóz, ktorí neprekonali covid v predošlých vlnách,“hovorí lekár. Potvrdzujú sa tak predpoklady, že koronavírus si napokon nájde takmer každého.

Keďže ide najmä o seniorov s pridruženými ochoreniami, majú vysoké riziko komplikácií a ich liečba je zdĺhavá. A nezriedka ochoreniu podľahnú. „Nedokázali

sme zaočkovať seniorov, teraz na to doplácame vysokými počtami úmrtí a vysokou obsadenosťou covidových lôžok,“vraví Sabaka. Nízku ochotu dať sa zaočkovať podľa neho spôsobilo to, že sa nepodarilo rozbehnúť očkovanie u všeobecných lekárov, ale aj pre antikampaň politikov, ktorá bola u seniorov úspešná.

„Mnohí seniori na to doplatia svojím zdravím a životom. A na zvýšenú záťaž zdravotníckych zariadení, ktorých vyčerpaní zamestnanci zápasia o postupný návrat k predpandemickej medicíne, doplatíme nakoniec my všetci,“hovorí.

Na klinike infektológie Univerzitnej nemocnice v Bratislave na Kramároch, kde lekár Sabaka pôsobí, sa ešte plne nevedia k bielej medicíne vrátiť. Dôvodom je, že majú stále podstatnú časť lôžok obsadenú covidovými pacientmi. „Plne sa k bielej medicíne vrátime len vtedy, ak budeme mať denné prírastky pacientov s covidom nie v tisícoch, ale v stovkách,“vysvetľuje. Posledný deň pribudlo vyše 1100 pozitívne testovaných pacientov.

Vlny covidu sa budú zrejme opakovať aj naďalej, na zvládnutie by podľa infektológa pomohli špeciálne oddelenia pre covidových pacientov. „Treba to však spraviť citlivo, aby nebolo narušené poskytovanie starostlivosti