Denacifikátor Lavrov a Žid Hitler
Úvodzovky ako symbol irónie si môžeme odpustiť. Museli by byť v každej vete ministra zahraničia
Šéfpropagandista Sergej Lavrov sa pre taliansku televíziu Mediaset odviazal spôsobom, ktorý prekonáva všetko, čo doposiaľ zaznelo z jeho úst. Na otázku televízie, ako je možné denacifikovať Ukrajinu, ktorú vedie prezident so židovskými koreňmi, Lavrov vyhlásil: „Podľa mňa aj Hitler mal židovskú krv. To absolútne nič neznamená. Už dlho počúvame od múdrych Židov, že najhorlivejšími antisemitmi sú spravidla Židia. V každej rodine sa nájde čierna ovca.“
Lavrov ešte poznamenal, že Zelenskyj môže podporiť mier medzi štátmi, ak prestane svojim nacistickým silám vydávať rozkazy, ktoré hraničia so zločinom.
Tieto perličky z úplného dna, pochopiteľne, vyvolali pobúrenie (najmä, ale nielen) v Izraeli. Premiér Naftali Bennet a šéf diplomacie Jair Lapid vyjadrili ostrý protest.
Ruský minister zahraničia pritom vedome pobúril krajinu, ktorá sa po vypuknutí vojny správala ako celkom priateľská (pardon, neutrálna). Izrael spočiatku odmietol odsúdiť ruskú agresiu i zverstvá. Nielenže Ukrajine nedodával zbrane, iba humanitárnu pomoc, Bennett aj rokoval s Putinom v Moskve a ponúkol Jeruzalem ako dejisko budúcich mierových rokovaní.
Po masakroch v Buči a inde Izrael prehodnotil svoj postoj, Lapid dokonca výslovne obvinil Rusko z vojnových zločinov.
Provokáciám Lavrova predchádzal očividný konflikt, ktorý sa odohral pred pár dňami. Rusko kritizovalo izraelského veľvyslanca na Ukrajine Michaela Brodského za to, že navrhol primátorovi Kijiva Vitalijovi Kličkovi, aby boli pomenované niektoré ulice a iné verejné miesta po Ukrajincoch, ktorí zachránili Židov v holokauste. Moskva to považuje za „derusifikačnú kampaň“a opomínanie faktu, že na nacistických masakroch Židov sa podieľali aj Ukrajinci.
Brodského návrh prišiel týždeň po tom, čo Rusko kritizovalo rozhodnutie Izraela dodať Kyjivu obrannú výzbroj. Ruský veľvyslanec v Izraeli neurčito varoval, že Moskva „zodpovedne zareaguje“. Čo si pod tým predstaviť? Ide o tradičnú ruskú disciplínu – vyhrážanie sa.
Existenciálne ohrozenie Izraela predstavuje Asadov režim v Sýrii, ale najmä Irán. Na oba štáty má Rusko veľký vplyv, v prípade Teheránu dokonca spolupracuje na jeho nukleárnom programe, ktorý z oprávnených dôvodov sotva možno považovať za mierový.
Vyjadrenia Lavrova pre Mediaset znamenajú bezprecedentnú urážku Izraela na jeho najcitlivejšom mieste. Ako denník Jerusalem Post citoval ministra Lapida, povedať, že Hitler bol Žid, je ako tvrdiť, že Židia sa zabíjali sami.
To už nemožno vybaviť iba pobúrením, ktoré po čase, ako obvykle, opadne. Ak si chce Izrael zachovať tvár pred svetom aj sám pred sebou, musí „minister Nie“, čo je prezývka vzdorovitého a sarkastického Lavrova, pocítiť jeho skutočne tvrdú reakciu.
Ruský minister zahraničia pritom vedome pobúril krajinu, ktorá sa po vypuknutí vojny správala ako celkom priateľská (pardon, neutrálna).