Putin sa snaží jednotu EÚ viac rozložiť
V Rusku všetko stojí a padá na peniazoch z vývozu ropy a plynu, vraví Ivan Mikloš Najväčšiu podporu má Putin medzi menej vzdelanými, chudobnými a vidieckym obyvateľstvom. Gro jeho popularity sú ľudia, ktorých sa sankcie zatiaľ veľmi nedotkli. Necestujú do
Bývalý podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš hovorí, že západné sankcie voči Rusku sú síce bezprecedentné, ale stále nedostatočné. Je to najmä preto, že Rusko má stále vyššie príjmy z vývozu ropy a plynu, ako predpokladalo.
Krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu časť odborníkov hovorila, že sa začína boj o čas, či je ruská ekonomika ničená sankciami rýchlejšie, ako Rusko dokáže zničiť Ukrajinu. Ako to podľa vás vyzerá?
Vďaka tomu, že sa Ukrajinci naozaj hrdinsky bránia a Západ im najmä vojensky pomáha, má Ukrajina reálnu šancu ustáť to a ubrániť sa, ak pomoc bude pokračovať. Ukazuje sa aj, že západné sankcie sú síce bezprecedentné, ale stále nedostatočné. Je to najmä preto, že Rusko má stále vyššie príjmy z vývozu ropy a plynu, ako predpokladalo. Paradoxne aj preto, lebo vojna ich ceny zvýšila. Vplyv ostatných sankcií je síce výrazný, ale oneskorený. Aj guvernérka ruskej centrálnej banky Nabiullina naposledy hovorila, že negatívny vplyv sankcií pocítia niekedy v treťom a štvrtom štvrťroku.
Sú rôzne názory na to, ako už západné sankcie škodia Rusku. Podľa ruského nezávislého týždenníka The Bell by však Rusko aj pri miernom poklese produkcie ropy vedelo zrejme aspoň dva roky zvyšovať dôchodky a platy štátnych zamestnancov a financovať armádne výdavky. Podľa toho to zatiaľ nevyzerá tak, že by západné sankcie výrazne škodili ruskej ekonomike. Sedí to podľa vás?
Nie celkom. Aj sankcie, ktoré už boli prijaté, majú a budú mať negatívny vplyv, čo sa prejaví v nedostatku mnohých tovarov, vo vyššej nezamestnanosti a vyššej inflácii. Ale nie je to tak, že buď všetko, alebo nič. Pri plyne je kľúčová budúca zima. Preto teraz nie je vylúčené, že Putin sám zastaví plyn, pretože zásobníky sú prázdne alebo poloprázdne. Keby sme si ich teraz naplnili ruským plynom, Putinova pozícia by bola slabšia. Predpokladám, že po budúcej zime krajiny EÚ a Únia by v tomto mali vystupovať jednotne a urobia všetko pre to, aby sa Európska únia mohla od ruského plynu čo najskôr odstrihnúť.
Ste spokojný s tým, ako Európa v tomto postupuje?
Je tam istý pokrok. Hneď po vypuknutí vojny na Ukrajine Európska únia tvrdila, že odstrihnutie od ruského plynu a ropy potrvá do roku 2030. Potom to skrátili do roku 2026 a teraz už hovoria o roku až dvoch. Na druhej strane to, čo Putin teraz robí, napríklad že vyžaduje platby v rubľoch a Poľsku a Bulharsku zastavil plyn, je rozbíjaním jednoty EÚ. Veľmi negatívnu úlohu tam zohráva Maďarsko, ktoré na začiatku pristúpilo na to, že bude platiť za plyn v rubľoch. Takže jednota nie je dostatočná a Putin sa ju snaží ešte viac rozložiť.
Prekvapil vás postoj Nemecka?
Keby sme porovnali jeho postoj tesne pred vojnou, dokonca v prvé dni vojny s dnešným postojom, mohli by sme povedať, že je to úžasný posun. Ale keby sme to porovnali s tým, čo treba, aby vojna trvala čo najkratšie a Rusko čo najrýchlejšie nieslo všetky dôsledky, je to stále nedostatočný postoj.
Aj na Slovensku sú rôzne názory a interpretácie, či otvoriť rubľový účet v Rusku. Minister hospodárstva Richard Sulík trochu zľahčoval, že je to obyčajný rubľový účet a my budeme platiť v eurách. Premiér Eduard Heger povedal, že budeme postupovať jednotne s EÚ. Aký postoj je podľa vás správny?
Hegerov, pretože EÚ by mala postupovať spoločne. Zjavne je to tak, že keď sú v Gazprombanke v Rusku otvorené dva účty – rubľový a eurový, je to obchádzanie sankcií. Otázka je, či to tak je aj vtedy, keď sú otvorené v Gazprombanke vo Švajčiarsku. Kľúčové je, že by to mali vyhodnotiť experti Európskej únie a tá by mala prijať jednotný postup. Každý, kto ho rozbíja, robí veľmi škodlivú a krátkozrakú politiku, pretože Putinovi ide poruke.
Náš priemysel by výpadok plynu výrazne zasiahol. Postihlo by to najmä Duslo, Slovnaft a košický U. S. Steel. Váha týchto firiem je v našej ekonomike vyššia ako obdobných firiem inde. Ako by sme mali o tom rozmýšľať?
Práve preto by nám malo záležať na jednotnom európskom postupe, ktorý by znamenal aj jednotný solidárny postup. Solidarita by mala spočívať v tom, že sa rozložia náklady, aby krajinám, ktoré sú príliš zraniteľné, pomohli krajiny, ktoré sú menej zraniteľné. Druhá miera solidarity by mala byť finančná. Ak by sme sa aj od plynu odstrihli sami, alebo to urobí Putin a ceny plynu dočasne narastú, mal by sa aj dočasný nárast rozložiť v rámci EÚ. Tak – že, ak je v niekoho životnom záujme jednotný a solidárny postup EÚ, je to práve krajina ako Slovensko. Ak Sulík alebo ktokoľvek iný spochybňuje jednotný postup tým, že ide poruke Putinovi, ide proti našim záujmom ešte viac ako v krajinách, ktoré nie sú na solidárny postoj Únie až také odkázané.
Jediným riešením pre nás aj EÚ je hľadať čo najrýchlejšie alternatívy, ako nahradiť plyn a ropu z Ruska.
Áno, ale potrebujeme aj ďalšie opatrenia. Napríklad pri rope je to dohoda mocností. Mám na mysli nielen EÚ, ale aj Spojené štáty americké a Saudskú Arábiu, a tlak na krajiny, ako je India. Rusko má z ropy viac ako trikrát vyššie príjmy ako z plynu. Dôležité je nielen to, aby sme plyn odoberali odinakadiaľ, aj keby to bolo krátkodobo drahšie, ale aby sme aj znemožnili, aby Rusi predávali ropu inde. Plyn iným krajinám predávať nemôžu, limitujú ich potrubia, ale ropu môžu. Už dnes vidíme, že India vo veľkom nakupuje ruskú ropu za znížené ceny. Mocnosti by určite mohli vyvolať efektívny tlak na Indiu a v zásade aj na Čínu, lebo čínske firmy sa sankcií boja.
Keď hovoríme o rope, ste v dozornej rade skupiny MOL. Čo by pre Slovnaft znamenalo, keby do konca roka prestali odoberať ruskú ropu?
Znamenalo by to zrejme problém. Ale k tejto otázke, ak dovolíte, sa vyjadrovať nebudem práve preto, že som v dozornej rade.
Aký veľký môže byť pre Putina problém nespokojnosti strednej triedy? Je reálny scenár, že ruská stredná trieda, ktorá si už zvykla nakupovať napríklad v IKEI a teraz nemôže, vyjde do ulíc?
Problém je, že to až taký problém pre Putina nie je. Každou vojnou totiž vie svoju popularitu zvýšiť. Vlani v novembri, keď začal zhromažďovať vojská na západe Ruska pri hraniciach s Ukrajinou, mu dôverovalo 63 % ľudí a jeho popularita dovtedy trochu padala. V apríli mu podľa prieskumu spred týždňa verilo 82 % ľudí. Evidentne je to vplyvom vojny a propagandy, ktorá je s tým spojená. Väčšina ľudí Putinovi verí, dokonca sú optimistickí, čo sa týka smerovania krajiny. Vlani na jeseň bolo so smerovaním krajiny spokojných 48 % ľudí a 44 % nebolo, dnes sa to vplyvom vojny zmenilo. Najväčšiu podporu má Putin medzi menej vzdelanými, chudobnými a vidieckym obyvateľstvom. Gro jeho popularity sú ľudia, ktorých sa sankcie zatiaľ veľmi nedotkli. Necestujú do zahraničia, nemajú v bankách peniaze, nemenia ruble na doláre či eurá, väčšinou nenakupujú importované tovary, ktoré z pultov zmizli. Dosah sankcií na bežných ľudí je oneskorený najmenej o dva až tri mesiace.
Kedy by to už mohol byť problém?
Dlhodobý vývoj verejnej mienky za Putina ukazuje, že krátkodobo vie zvýšiť svoju popularitu propagandou a najmä vojnami. Z dlhodobejšieho hľadiska jeho popularita veľmi závisí od ekonomickej a sociálnej situácie. Zatiaľ sa to veľmi negatívne neprejavuje. Do
konca prieskum spred dvoch týždňov hovorí, že Rusi sa neobávajú zhoršenia ekonomickej a sociálnej situácie. Propaganda je silná v tom, že ich udržiava v optimizme aj z hľadiska toho, ako vojna prebieha, že prebieha úspešná špeciálna vojenská operácia. Väčšina ľudí je s tým spokojná, sú kŕmení tým, že sú úspešní, oslobodzujú. Väčšina z nich nemá prístup k objektívnym informáciám. V Rusku sa dá k nim dostať iba cez VPN aplikácie, ktoré používa zhruba 5 % Rusov. Nezávislé médiá boli zrušené, za pomenovanie vojny hrozia tresty až do 15 rokov väzenia. Príbuzní nesmú informovať o mŕtvych vojakoch, musia podpisovať mlčanlivosť, prípadne sa o tom ani nedozvedia. No je len otázka času, keď sa aj tieto informácie budú šíriť. Keď dôjde k zhoršeniu ekonomickej a sociálnej situácie, môže sa to otočiť aj z hľadiska verejnej mienky. Zásadné a kľúčové je, aby Ukrajina vydržala a ubránila sa, ale to nemôže bez západnej pomoci. Ale keď sa bavíme o vplyve na verejnú mienku v Rusku, na popularitu Putina, vlády, na životnú úroveň, kľúčovú úlohu hrajú peniaze z vývozu ropy a plynu.
Zvýšené životné náklady už musia Rusi pociťovať, inflácia tam výrazne narástla.
Inflácia je vysoká všade vo svete. Rusi predpokladajú, že inflácia na konci roka u nich dosiahne okolo 20 % a pokles ekonomiky o 10 až 12 %. Odhady hovoria, že ak by sa zastavil dovoz najmä plynu a ropy do EÚ, prepad ekonomiky by mohol byť dvojnásobný. To sú nielen ruské odhady, ale odhady MMF a iných medzinárodných finančných inštitúcií. Lenže prepad ukrajinskej ekonomiky v tomto roku môže dosiahnuť 30 až 45 % a inflácia bude okolo 20 %.
Ako už trpia ruské podniky? Natalia Zubarevič z Moskovskej štátnej univerzity odhadla, že sa začnú dostávať do problémov v máji či júni, lebo im dôjdu zásoby, a zúfalo hľadajú alternatívy dodávateľov komponentov a trhy.
To je ten oneskorený vplyv sankcií, ktorý sa prejaví aj vo vyššej nezamestnanosti. Tak ako hovoria Zubarevič a aj Nabiullina, výraznejšie sa to začne prejavovať od leta. Na jeseň to už bude viditeľné. Rusko do väčšej miery prejde na autark – čnú (úplne uzavretú) ekonomiku. Dobrý príklad sú osobné autá, ktoré najskôr museli prerušiť výrobu Lady Samara a teraz obnovujú výrobu, no autá nebudú mať ABS systém, airbagy a ďalšie moderné veci, ktoré sú závislé od západnej techniky. Vrátia sa k autám, aké vyrábali v 80. rokoch. Aj v iných výrobkoch to bude podobné, dnes sú už čipy a polovodiče takmer vo všetkom. Zároveň firmy budú krachovať a prepúšťať. Ale opäť sa vrátim k rope a plynu. Putin používa peniaze, ktoré z toho má, aj na dotovanie podnikov, aby nemuseli prepúšťať a znížili sa dôsledky straty trhov. V polovici marca mal prejav na zasadnutí vlády s gubernátormi, kde rozdával úlohy typu, že vláda pripraví nové sociálne dávky pre rodiny s deťmi, pomoc podnikom zasiahnutým sankciami, investície. Jednoducho má peniaze a nemusí tlačiť ruble.
Kedy bude ruská vláda nútená siahnuť na penzie a platy štátnym zamestnancom?
Ak by sa zastavil prítok tvrdej meny, teda dolárov a eur, tak by mal len dve možnosti – buď začať tlačiť peniaze a roztočiť infláciu so všetkými dôsledkami, alebo začať naozaj prepúšťať a znižovať platy, devalvovať menu. Dnes sú ľudia často zmätení z toho, že sankcie nefungujú, lebo rubeľ sa vrátil na úroveň 75 rubľov za dolár. Ale to je fikcia. On sa vrátil na vyššie úrovne, lebo je administratívne manipulovaný, umelo udržiavaný na tejto úrovni. A to mám od ľudí v Rusku. Nekúpite tam dolár, a ak ho kúpite, tak nie za 75 rubľov, ale za dvesto.
Môže Čína zásadnejšie pomôcť Rusku alebo tomu spojenectvu až tak neveríte, pretože bude hrať s tým, kto je silnejší?
V zásade sú len štyria aktéri, ktorí môžu do toho výraznejšie zasahovať. Je to Ukrajina a Rusko, potom je to Západ a potom Čína. Zdá sa, že prezident Si Ťin-pching uzavrel s Putinom spojenectvo a vedel aj o tom, že sa to stane, a podľa všetkého sa dohodli, že nie cez olympiádu. Vidno to aj na tom, že Čína začala vo veľkom nakupovať obilie ešte predtým, ako k útoku došlo. Ale aj Si musel byť veľmi prekvapený z priebehu. Každý čakal, že Rusko získa územie ľahko, možno bez boja alebo po krátkom boji. Dnes je evidentné, že Čína Rusku nepomôže. Navyše slabé Rusko do budúcna ponúka Číne veľké možnosti. Pre čínsku ekonomiku je západný svet, civilizovaný svet mnohonásobne dôležitejší ako odbytisko aj ako obchodný partner, než je Rusko. Navyše bola Čína určite prekvapená nielen tým, ako sa Ukrajina bráni a akú babrácku armádu má Rusko, ale aj jednotným a tvrdým postojom Západu.
Keď sa skončí vojna, kto by mal Ukrajinu financovať?
Civilizovaný svet, ktorý jej aj celkom určite pomôže. Dôležité takisto bude, aby Ukrajina nastavila prostredie, ktoré bude stabilné, bude mať perspektívu vstupu do EÚ, budú tam prichádzať investície a investori. Vojna je zlá vec, ale potenciál rekonštrukcie infraštruktúry, domov, bytov môže byť obrovským stimulom na ekonomický rast a obnovu. Agentúra S&P vydala analýzu, podľa ktorej má Ukrajina po skončení vojny šancu sa o päť rokov vrátiť na úroveň roku 2021, teda posledného predvojnového roka, ale Rusku to bude trvať dvakrát dlhšie. Ukrajine svet pomôže a na Rusko budú celkom určite uvalené ďalšie sankcie. Aj keď nebudú, Rusko bude musieť platiť reparácie a určite tak skoro zahraničné investície nepriláka. Ukrajina má v budúcnosti väčšiu šancu byť úspešná, rásť a rýchlejšie sa obnoviť. Hovorím to od začiatku, že touto šialenou vojnou Putin z dlhodobého hľadiska ničí a ohrozuje viac Rusko ako Ukrajinu.
Ako dlho bude vojna podľa tohto scenára trvať?
O tom scenár nehovorí. Dnes môžeme predpokladať, a to je zlá správa, že vojna rýchlo neskončí. Som o tom presvedčený, pretože žiaden kompromis nie je možný. Dá sa však predpokladať, že Putin nebude mať na to, aby obsadil väčšie územie, ako dnes kontroluje. Na ostatných územiach sa život vracia viac-menej do normálnych koľají. Ekonomická aktivita sa na Ukrajine zvyšuje, v prvej polovici marca tam bolo 30 % firiem nefunkčných, teraz je to 23 %. Obrovský problém je blokáda čiernomorských prístavov aj to, že Ukrajina pre vojnu zaseje o 30 % menej plôch a produkcia sa výrazne zníži. Ako dlho bude vojna trvať, to nikto nevie. Predpoklad, že ukrajinská ekonomika sa prepadne o 30 až 45 %, počíta s tým, že sa nič zásadnejšie nezmení z hľadiska toho, ktoré územia sú dnes pod kontrolou Ruska, a čiernomorské prístavy zostanú blokované.
Kedy má Ukrajina šancu vstúpiť do EÚ?
Nie je to technická, ale politická záležitosť. Keď sa bavíme o kandidátskom statuse, je neuveriteľné, čo predviedlo Rakúsko. Minister zahraničných vecí vyhlásil, že s tým nebudú súhlasiť, lebo Ukrajina nie je na to pripravená. Ale to nie je o tom. Je jasné, že do EÚ nemôže vstúpiť krajina, ktorá je vo vojne a časť jej územia okupuje cudzie vojsko. Udelenie kandidátskeho statusu je politickým gestom, ktoré bude hovoriť, áno, máme naozaj záujem, keď to bude možné, a Ukrajina splní ďalšie podmienky prijatia do EÚ. Doteraz, pred vojnou, väčšina členských krajín nemala vôľu Ukrajinu prijať. Je to aj vyjadrenie vôle Ukrajinu prijať. Kedy to bude, bude závisieť aj od toho, kedy sa vojna skončí. Ďalšia otázka je, ako sa vojna musí skončiť, aby Ukrajina bola stabilnou krajinou a prispela k stabilite celej Európy. Je dôležité, aby sme nedotlačili Ukrajinu do zlého kompromisu, ktorý ponechá Rusku nejaké územia a spôsobí také napätie na Ukrajine do budúcna, že tam bude vnútorná nestabilita a bude zdrojom nestability aj v širšom regióne. Takže mala by dostať kandidátsky status aj preto, že veľa z tých podmienok už plní vo väčšej miere ako krajiny, ktoré predtým taký status dostali, ale zároveň by malo byť jasné, že vstúpiť bude môcť, keď sa vyrieši dnes ten najväčší problém, ktorý máme, a keď splní podmienky, ktoré neplní.
Je jediným riešením, že Rusko musí úplne odísť z Ukrajiny?
Jediným udržateľným riešením je, že Ukrajina sa musí vrátiť do hraníc spred roku 2014.
Akého scenára sa teraz obávate?
Je evidentné, že Putin nevie dostať pod kontrolu väčšiu časť územia na Ukrajine, ako už má. Dôležité bolo potopenie krížnika Moskva, keďže plánoval obsadiť aj región Odesy. To by mu zabezpečilo po zemi vstup do Podnesterska a Moldavska, ktoré by sa nevedelo brániť. Otvorená otázka je, lebo zjavne k 9. máju potrebuje niečo dosiahnuť, čo sa stane v Moldavsku. Odesu dovtedy určite neovládne. V Podnestersku je asi dvetisíc ruských vojakov a prebieha tam aj mobilizácia. Otázka je, či tam vie dostať väčšiu vojenskú silu lietadlami, čo neviem posúdiť. Myslím si, že aj preto sa začali provokácie v Podnestersku a zvýšila sa hrozba jeho využitia na ovládnutie Moldavska. To by mohol byť možno najľahšie a rýchlo dosiahnuteľný cieľ. Ale nechcem o tom špekulovať.
Zákaz dovozu ruskej ropy predstavila prezidentka Európskej komisie Ursula von der Leyenová včera počas príhovoru pred poslancami Európskeho parlamentu. „Povedzme si to jasne, nebude to jednoduché,“povedala. „Ale jednoducho to musíme urobiť, takže dnes navrhujeme zakázať všetku ruskú ropu v Európe.“Po týchto slovách zaznel v európskom parlamente potlesk. Ide o súčasť šiesteho balíka sankcií namierených voči režimu ruského prezidenta Vladimira Putina.
Zavedenie ropného embarga by bolo doteraz najtvrdším krokom voči ruskému exportu od začiatku invázie na Ukrajinu. Od jej začiatku zinkasoval Kremeľ za ropu od európskych odberateľov približne dvadsať miliárd eur. Viac platí EÚ Moskve už iba za zemný plyn.
Zavedením ropného embarga by Únia čiastočne vyhovela hlasom, ktoré volajú po úplnom odstrihnutí sa od ruských fosílnych palív. EÚ tým získa čas na to, aby sa pripravila aj na embargo zemného plynu. Návrh Európskej komisie musia odsúhlasiť predstavitelia krajín EÚ.
Maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že sankcie proti ruskej rope a zemnému plynu považuje za „červenú čiaru“. V posledných dňoch sa však začali objavovať správy, že Maďarsko a s ním aj Slovensko by mohlo získať výnimku a tak návrh podporiť.
Táto stratégia však má už trhliny. Pôvodné infomácie hovorili, že výnimka by mala trvať do konca budúceho roka. No minister Richard Sulík (SaS) najnovšie hovorí o trojročnom prechodnom období. Podľa neho potrebujeme čas na to, aby sme upravili potrubia k zásobníkom so strategickými rezervami ropy na východe Slovenska. „Ropovod nemá reverzný tok. Nevieme čerpať ropu zo západu na východ, iba z východu na západ,“povedal včera Sulík.
Prechodné obdobie by sa malo podľa zdrojov BBC týkať kontraktov, ktoré už platia. Znamená to, že maďarský Mol, ktorý vlastní aj slovenský Slovnaft, by nemohol podpisovať s ruskými ropnými spoločnosťami nové zmluvy. Staré však môžu dobehnúť.
Ropné embargo na Rusko už uvalili USA,. Veľká Británia vyhlásila, že ropu z Ruska prestane dovážať do konca tohto roka.
Rusko je tretím najväčším producentom ropy na svete po USA a Saudskej Arábii. V exporte patrí Rusku prvé miesto.
POSTUPNÉ ODSTAVENIE MÁ ZABRÁNIŤ CENOVÝM ŠOKOM
Postupné, nie okamžité zastavenie ruskej ropy má podľa Európskej komisie zabrániť cenovým šokom. „Maximalizujeme tlak na Rusko a zároveň minimalizujeme vedľajšie škody, ktoré vznikajú nám a našim partnerom po celom svete. Aby sme Ukrajine mohli pomáhať, musí naša ekonomika zostať silná,“zdôvodnila kompromisný návrh prezidentka Európskej komisie. „Postupné ukončenie závislosti spôsobí menšie výkyvy cien a umožní lepšie zvládnuť situáciu,“tvrdí analytik Tamáš Pletser z budapeštianskeho Erste Investment.
Rafinéria Slovnaft, ktorá bola medzi prvými na trase ropovodu Družba, by sa zastavením kohútikov ocitla na konci ropovodných potrubí. „Práve rafinérie skupiny Mol a koncernu Lotos v Poľsku sú najzraniteľnejšie v regióne strednej a východnej Európy,” myslí si analytik. Nasleduje podľa neho Schwedt v Nemecku a poľský PKN Orlen. Alternatívu k ruskej rope musia nájsť aj niektoré talianske a grécke rafinérie a v menšej miere aj spracovateľské závody rakúskeho OMV.
Koniec ruskej ropy v Európe pocíti aj štátna firma Transpetrol, ktorá zabezpečuje tranzit cez ropovod Družba. Štát tak ročne príde o zisky, ktoré sa v posledných desiatich rokoch pohybovali od 4 do 18 miliónov eur.
Pretože embargo ešte musia schváliť, Transpetrol sa k existenčným otázkam nevyjadruje. ,,Vieme ale ubezpečiť, že ak k takej situácii príde, otázka finančných a iných náležitostí bude na programe dňa. Zámer presadiť výnimku pre Slovensko je v rukách jediného akcionára spoločnosti a tým je ministerstvo hospodárstva,” povedala hovorkyňa Transpetrolu Linda Vaškovičová.
Dnes sa prakticky všetka ropa na Slovensku dováža z Ruska. Väčšina produktov najväčšej rafinérie Slovnaft je však určená na export. Slovnaft a jeho materský Mol sa k embargu dlhšie stavajú neochotne. Argumentujú tým, že zariadenia v rafinériách sú presne nastavené na ruskú zmes Urals.
Riaditeľ materskej spoločnosti Mol Zsolt Hernádi pre maďarský portál Telex uviedol, že ak by Slovnaft nemal prístupk k ruskej rope, vyrábal by o tretinu produktu menej. Znamená to teda, že embargo by domácu spotrebu neohrozilo. Slovnaftu by stále ostávala surovina aj na výrobu produktov určených na export.
Otázne je, či by sa niektoré typy palív, napríklad nafta, nemuseli viac dovážať, čo by zvýšilo ich cenu. „Viem, že sa to zdá ako slabý argument, keď sú tu obete vojny, ale každý musí pochopiť, že ide o zložitú otázku, na ktorú neexistuje jednoduchá odpoveď,” povedal Hernádi pre Telex.
V bratislavskej rafinérii už skúšali spracovať vzorky ropy z iných krajín, napríklad Líbye, Iraku, Kazachstanu a USA, no išlo len o percentá z celkových objemov. Prekalibrovať celý závod na inú zmes by si vyžadovalo miliónové investície. Slovnaft sa otázke, aké veľké, v minulosti vyhýbal.
„Tu ide o dlhodobé a strategické rozhodnutie, ktoré musia podporiť viaceré faktory a trendy,“reagoval hovorca spoločnosti Anton Molnár. Mol uviedol, že nahradenie dovozu ruskej ropy v prípade úplného európskeho embarga by celému koncernu trvalo dva až štyri roky a stálo by to 500 až 700 miliónov dolárov.
Koncern však v posledných mesiacoch na Uralse a exporte produktov z ruskej zmesi aj rekordne zarába. Ruská ropa sa totiž po začatí invázie začala predávať s rekordnou zľavou voči iným zmesiam ako Brent, čo sa prejavilo na zvýšení marží rafinérií, ktoré Urals spracovávajú.
Priemerná rafinérska marža, čo je indikátor, koľko dokáže v hrubom zarobiť rafinéria spracovaním surovej ropy, vystrelila v marci v prípade Molu a jeho slovenskej dcéry Slovnaftu na viac ako 35 dolárov na barel ropy, zatiaľ čo vo februári to bolo 4,3 dolára. Minulý rok sa tento ukazovateľ pohyboval medzi 1,5 a 5,3 dolára. Marže rástli aj ďalším európskym rafinériám.
POLOVICA STRATEGICKÝCH ZÁSOB JE NA VÝCHODE
Sulík pridáva ďalší argument, prečo vraj Slovensko žiada o výnimku až na tri roky. ,,Aby sme získali čas na prispôsobenie ropovodu a technológií v Slovnafte,” vysvetlil. Polovica strategických zásob sa podľa neho nachádza na východe krajiny.
Ropovod však nemá reverzný tok, takže sa surovina nedá čerpať zo západu na východ, iba z východu na západ. ,,Nevieme pretlačiť ropu nazad, potrubie by nemuselo vydržať. A zásobníky vieme vyprázdniť iba raz, pretože tam ropu nevieme prečerpať,” popísal Sulík. Úprava zásobníkov by podľa neho vyšla na 160 miliónov eur, prispieť by mohla aj Európska únia.
Ďalšie náklady na technológie sa môžu podľa Sulíka vyšplhať od desiatok až po stovky miliónov eur, tie už si však bude musieť zaplatiť Slovnaft. Dodal, že európski partneri s prechodným obdobím súhlasia, no o jeho dĺžke sa podľa neho diskutuje. Prechodné obdobie podľa Sulíka žiada aj Česko, Maďarsko chce trvalú výnimku.
Naopak minister práce Milan Krajniak zo Sme rodina považuje za reálne, že Slovensko môže do konca budúceho roka natoľko diverzifikovať dodávky ropy, aby nás embargo na ruskú ropu neohrozilo. Podľa vicepremiérky Veroniky Remišovej (Za ľudí) by Slovensko malo urobiť všetko pre to, aby sme o výnimky z EÚ nemuseli žiadať.