Slávny dirigent odmieta odsúdiť Putinovu vojnu
Rok po skončení štúdia na Petrohradskom štátnom konzervatóriu N. A. Rimského-Korsakova, ktorému ľudia hovoria Leningradské konzervatórium, sa stal asistentom dirigenta v Mariinskej opere a mal svoj veľký debut. Vojnu a mier od ruského skladateľa Sergeja Prokofieva.
Bolo to v roku 1978. Odvtedy sa z Valerija Gergijeva stal svetovo známy dirigent s angažmánom v najlepších orchestroch.
Až do roku 2022, keď ho vojna a mier nezastihli znovu – v reálnom svete.
LA SCALA CHCELA POČUŤ JASNÉ STANOVISKO
V predvečer ruskej invázie na Ukrajine dirigoval orchester v milánskej La Scale. Na druhý deň, keď ruské vojská vpadli na územie svojho suseda, Gergijevovi riaditeľ La Scaly a starosta Milána Beppe Sala odkázal, aby odsúdil Putina a jeho vojnu. Ak to neurobí, viac v La Scale nemá čo hľadať.
„Maestro neodpovedal,“informoval neskôr Sala s tým, že jeho angažmán v slávnej milánskej opere je zastavený.
Maestro je totiž Putinov kamarát a stúpenec, ktorý mu pred voľbami nahral aj reklamné video a vraj je krstným otcom Putinových detí, hoci to popiera. A maestro, ako ukázalo vyšetrovanie tímu ruského väzneného opozičného blogera Alexeja Navaľného, zarobil milióny cez charitatívnu organizáciu.
VYPRÁZDNIL SA MU KALENDÁR
Krátko po začiatku vojny na Ukrajine mal Gergijev viesť tri koncerty Viedenskej filharmónie v prestížnej newyorskej koncertnej sieni Carnegie Hall. Odtiaľ mal odskakovať do Milána na niekoľko opier v La Scale.
Orchestre po celom svete majú za sebou ťažké dva roky, keď pre pandémiu covidu-19 nemohli koncertovať. Keď tento rok koncom februára začali ohlasovať plánované turné, Putin už presúval vojská k ukrajinskej hranici, hoci sa tváril, že je to len cvičenie. Mnohí však predpokladali, že klame.
Keď sa The New York Times opýtali šéfa Viedenskej filharmónie Daniela Froschauera, či nezvažujú, že by Gergijeva pre jeho vzťah s Putinom vymenili, odpovedal: „Ide ako umelec, nie ako politik. My nie sme politici. Snažíme sa stavať mosty.“
To bolo dva dni pred inváziou. Gergijev vyzeral neohrozene.
POZNALI SA Z PETROHRADU
Mariinská opera, v ktorej Gergijev začínal, rovnako ako konzervatórium, na ktorom rodený Moskovčan vychovaný v Južnom Osetsku študoval, je v Petrohrade. V meste kdesi na polceste medzi Fínskom a Estónskom, ktoré z veľkej časti obmýva Fínsky záliv.
Výhľady na more tam však nie sú najzaujímavejšie. Petrohrad je považovaný za hlavné mesto ruského umenia. Okrem Mariinskej opery a Mariinského baletu, dvoch vlajkových lodí ruskej kultúry, je tam napríklad aj Ermitáž, jedna z najväčších svetových umeleckohistorických inštitúcií.
A okrem toho bol Petrohrad v prvej polovici 90. rokov aj sídlom Vladimira Putina, bývalého agenta KGB, ktorý v tom čase už zastával rôzne politické funkcie v mestskej petrohradskej administratíve.
Ideálne miesto pre začínajúceho dirigenta Gergijeva. Umelecké možnosti spojené s možnosťou vytvoriť si vzťah s budúcim autokratom. O svojom vzťahu však veľmi nehovoria, hoci Putin mu pripíjal k narodeninám, a popierajú napríklad aj to, že by boli krstnými otcami svojich detí, o čom sa hovorilo už pred rokmi.
Ale naopak, to, že podporuje Putinovu politiku na Ukrajine, Gergijev stále nepoprel.
ODIŠIEL AJ MANAŽÉR
Gergijev viedol koncerty vo vojnových oblastiach po ich „oslobodení“ruskou armádou. Napríklad v Južnom Osetsku, v ktorom predtým počas vojny obvinil gruzínsku vládu z masakrovania etnických Osetov a vyvolania konfliktu s Ruskom.
Počas predvolebnej kampane v roku 2012 nakrútil video, v ktorom oslavoval Putinovu schopnosť vyvolávať strach.
V roku 2014 bol jedným z umelcov, ktorí podpísali otvorený list na podporu anexie Krymu. Nikdy neodsúdil ani Putinovu anti-LGBTI politiku a na otázky novinárov odpovedal tak, že si vyslúžil protesty aktivistov LGBT počas koncertov.
Najnovšie ide o vojnu na Ukrajine, ktorú odmietol odsúdiť.
Okrem Viedenskej filharmónie, newyorskej Carnegie Hall a talianskej La Scaly ho odstavila aj Mníchovská filharmónia. Starosta mesta Dieter Reiter mu dal ultimátum s termínom, do ktorého mal odsúdiť Putina. Odpoveď ani v tomto prípade neprišla a Reiter okamžite zrušil Gergijevovu zmluvu.
„S okamžitou platnosťou sa rušia koncerty Mníchovského filharmonického orchestra pod jeho vedením,“napísal vo vyhlásení starosta Mníchova.
Gergijev bol čestným prezidentom Edinburského medzinárodného festivalu. Členovia komisie si však vyžiadali jeho rezignáciu, on ju napísal a oni ju prijali. Skončil aj tam.
Dokonca od neho odišiel aj jeho manažér Marcus Felsner. Gergijeva nazval „najlepším žijúcim dirigentom a výnimočným človekom s hlbokým zmyslom pre slušnosť“, ktorý ale „neukončí, alebo nemôže verejne ukončiť svoju dlhoročnú podporu režimu, ktorý pácha také zločiny“.
A možno to Gergijevovi až tak neprekáža. Kultúrny redaktor magazínu The New Yorker Alex Ross si už v roku 2013 počas série koncertov v Carnegie Hall všimol, že Gergijevove schopnosti pomaly upadajú.
V tom čase však podľa ruského Forbesu bol Gergijev už treťou najbohatšou a najpopulárnejšou ruskou celebritou hneď po tenistke Marii Šarapovovej a spevákovi Grigorijovi Lepsovi.