Cenový strop v Maďarsku ako politický nástroj

Zmrazené ceny vybraných potravín budú obchody zrejme kompenzovať zdražovaním iných produktov. Malé čerpacie stanice bojujú o prežitie a od vlády vymáhajú odškodné Ceny pohonných hmôt v Maďarsku zastropovali ešte 15. novembra na sume 480 forintov.

Dňa 27. apríla oznámil premiér Viktor Orbán, že vláda predĺži cenový strop pre pohonné hmoty a vybrané potraviny do prvého júla.

Ceny pohonných hmôt v Maďarsku zastropovali ešte 15. novembra na sume 480 forintov (v čase vzniku tohto textu to bolo 1,27 eura). Potom vo februári toto opatrenie predĺžili o ďalšie tri mesiace, ktoré by uplynuli 15. mája; zmrazenie cien siedmich vybraných potravín malo trvať do prvého mája.

Reguláciou cien potravín reagovala vláda na čoraz väčšiu infláciu, ktorú v roku 2021 a začiatkom roka 2022 spôsobil predovšetkým COVID-19, od konca februára už ide aj o ekononomický vplyv vojny na Ukrajine.

Z tohto článku sa okrem iného dozviete,

– či môže cenový strop zmierniť infláciu,

– ako reagovali na cenový strop predajne potravín,

– aký vplyv mal cenový strop na malé čerpacie stanice,

– prečo je napriek tomu toto opatrenie medzi ľuďmi populárne,

– akým výzvam bude čeliť maďarská vláda, keď sa vráti k trhovým cenám.

V otázke, či mal cenový strop vplyv na infláciu, sa názory rozchádzajú. Podľa podporovateľov vlády jednoznačne áno.

Márton Nagy, bývalý viceguvernér Maďarskej národnej banky a hlavný ekonomický poradca premiéra Viktora Orbána, sa ešte v januári pre denník Világgazdaság (Svetové hospodárstvo) vyjadril, že zmrazenie cien pohonných hmôt, zníženie režijných nákladov (roky trvajúce zmrazenie cien bytových energií) o 1-1,5 percentuálneho bodu a cenový strop pre potraviny tlačia dole infláciu o ďalších 0,5-1 percentuálneho bodu.

A teda opatrenia vlády proti inflácii môžu zmierniť nárast cien hoci aj o 2-2,5 percentuálneho bodu.

Podľa kritikov vlády, vrátane ekonómov, však samotný cenový strop na potraviny nemá na infláciu takmer žiadny vplyv.

držať na uzde zavedením limitov: na mnohých miestach môžu natankovať z pohonných hmôt s fixnou cenou len 10 alebo 20 litrov.

Cenový strop pohonných hmôt priviedol čerpacie stanice do takej ťažkej situácie, že bola nútená zasiahnuť aj vláda. Pred voľbami vydala nariadenie, podľa ktorého bude malé čerpacie stanice podporovať sumou 20 forintov (približne 5 centov) na každý liter, čerpacie stanice nemusia platiť odvody za štyroch zamestnancov a malé benzínky môžu využiť úverové moratórium (teda môžu prerušiť splácanie pôžičky) a sú povinné obslúžiť len vozidlá do 3,5 tony. Hoci podanie žiadosti je pomerne komplikované, všetky oprávnené benzínky o podporu požiadali.

Vláda ešte predtým zmrazila aj veľkoobchodné ceny pohonných hmôt, teda malé benzínky, ak aj nezarobia, aspoň nemusia kupovať pohonné hmoty za vyššiu cenu, ako ich predávajú.

MALÉ ČERPACIE STANICE PÔJDU AJ DO ŠTRASBURGU

Táto podpora však nepredstavuje pre pumpárov skutočnú pomoc. Ich strata na jeden liter je oveľa vyššia, aby sa dala pokryť podporou vo výške 20 forintov. Približne 50 čerpacích staníc sa preto obrátilo na ústavný súd, respektíve podali žalobu na Maďarsko na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.

Cenový strop pohonných hmôt totiž porušuje vlastnícke právo a právo na podnikanie, uvádza pre portál Napunk advokát a ústavný právnik Dániel Karsai, ktorý zastupuje čerpacie stanice pred ústavným súdom a aj v Štrasburgu.

„Súčasťou vlastníckeho práva je takzvané legitímne očakávanie/jogos váromány. Ak niekto prevádzkuje obchodný podnik, nech už je to benzínka, kadernícky salón alebo advokátska kancelária, v rámci racionality má legitímne očakávanie zisku,” vysvetľuje advokát. Toto sa úplne zaseklo, vláda neposkytuje čerpacím staniciam pomoc, ktorá by za niečo stála, v neprimeranej miere ich necháva znášať náklady boja proti zvyšovaniu cien pohonných hmôt, a to všetko trvá už pol roka,” poukazuje Karsai.

Advokát aj samotní zainteresovaní zdôrazňujú, že súčasná energetická kríza je proces v globálnej ekonomike, za ktorý nikto nemôže, ani vláda, ani opozícia, ale ani pumpári. Problém spôsobuje to, že vláda počas riešenia tejto krízy kladie na plecia pumpárov neúmerne ťažké bremeno – v porovnaní s bodom zvratu (break even) stratia na každom litri 44 forintov (približne 12 centov).

Medzi spoločnosťami, ktoré zastupuje Karsai, sú malé rodinné podniky, ktoré prevádzkujú jedinú benzínku, ale aj väčšie firmy s niekoľkými benzínkami. Počas uplynulých šiestich mesiacov utrpeli už miliónové či dokonca desaťmiliónové straty vo forintoch (teda od niekoľko tisíc po desaťtisíce eur) a balansujú na hranici zániku.

Štát však pomoc naťahuje, respektíve ju neposkytuje a to, že benzínky musia znášať nepomerne veľké bremeno, porušuje aj základné práva. Na základe tohto zažalovali pumpári štát a Karsai by chcel dosiahnuť, aby boli odškodnení za straty, ktoré utrpeli bezdôvodne.

Z POLITICKÉHO HĽADISKA TO DÁVA ZMYSEL

Protiinflačné opatrenia v Maďarsku sú napriek tomu pomerne populárne. „Ak je aj z ekonomického hľadiska spochybniteľný, z politického hľadiska bol cenový strop zo strany vlády rozumný krok,” povedal portálu Napunk politológ a riaditeľ výskumného centra 21 Kutatóközpont Dániel Róna.

Róna si myslí, že cenový strop ovplyvnil voličov aj počas predvolebnej kampane.

„Nikto si nemyslel, že týmto je problém definitívne vyriešený, no mnohí cítili, že vláda sa pokúša pomôcť, hoci tá pomoc ani nie je veľká a nie je ani veľmi udržateľná,” hovorí politológ. Pripomína, že alternatívu na riešenie inflácie nedokázala vymyslieť ani opozícia. Jej nápady – zníženie DPH potravín alebo spotrebnej dane za pohonné hmoty – sa vyčerpali v niekoľkých statusoch na Facebooku, kým cenový strop na potraviny a pohonné hmoty omieľali médiá celé týždne, vraví Róna.

Podľa politológa ocenili mnohí voliči, najmä tí nerozhodnutí, s nižším vzdelaním či nižším príjmom, že vláda sa snaží niečo robiť a s cenovým stropom niečo aj dosiahla, aj keď skutočný ekonomický vplyv to nemá.

DOKEDY TO BUDE TRVAŤ?

Vláda predĺžila cenový strop na potraviny prvýkrát, no na pohonné hmoty už po druhý raz, tentoraz označila za dôvod opatrenia vojnu na Ukrajine. Nedá sa určiť, dokedy bude trvať vojna prebiehajúca v susedstve, ceny stanovené vládou však dlhodobo nie sú udržateľné.

Návrat k trhovým cenám môže byť napriek tomu problematický. Ak vláda zruší cenový strop a cena vybraných produktov bude oveľa vyššia, ako bola 15. októbra, od ktorej nemohli byť drahšie, môže to znamenať šokujúce zdražovanie, čo citlivo zasiahne predovšetkým tých, ktorí majú nižší príjem.

To platí aj v prípade pohonných hmôt – ak bude trhová cena oveľa vyššia ako zafixovaná cena 480 forintov za liter, návrat k trhovým cenám môže byť pre zákazníkov bolestivý.

Vláda musí vymyslieť nielen to, čo si počať s čerpacími stanicami, ktoré sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii, kým trvá cenový strop, ale aj spôsob, ako sa vrátiť k trhovým cenám bez toho, aby to sprevádzali vlny rozhorčenia. Samozrejme, veľa závisí aj od toho, či sa vojna na Ukrajine do 1. júla skončí.