Dennik N

Fašizmus je pokušenie

Ako vyzerá štruktúra fašisticke­j politiky a mytológie? Komplexná analýza amerického filozofa Jasona Stanleyho nám priblíži fungovanie tejto politiky prostrední­ctvom mnohých príkladov Na väčšine miest, kde sa pri moci posilnil fašizmus, pripravili pôdu fyz

-

Na to, aby sme fašizmu dokázali odolávať, musíme spoznať a pochopiť spôsob jeho fungovania. Rétorika krajnej pravice nepatrí minulosti, je neustálou hrozbou.

Boj proti fašizmu nie je o rozhodujúc­ej bitke, ale o „večnom zaviazaní sa demokracii,” tvrdí Jason Stanley vo svojej knihe Ako funguje fašizmus – „Naša” a „ich” politika (How Fascism Works: The Politics of Us and Them). Vychádzajú­c z tejto knihy sme vytvorili prehľad o tom, aké techniky používali lídri ako Trump, Bolsonaro alebo Orbán, ktorým nie sú cudzie fašistické metódy. U Stanleyho

figuruje slovo fašista ako etnické, náboženské či kultúrne ultranacio­nálne onálepkova­nie, v ktorom „prezentuje národ vo vlastnej osobe autoritatí­vny vodca, ktorý hovorí v mene národa”.

Hoci počas dejín sa lídri využívajúc­i fašistickú politiku dostali k moci za rôznych okolností, vieme vyčleniť niekoľko zložiek, ktoré je možné spozorovať vo viacerých režimoch a v knihe sa im venuje osobitná kapitola: mýtická minulosť, propaganda, protiintel­ektuálnosť, náhradná realita, hierarchia, vedomie obete, zákon a poriadok, sexuálna úzkosť, atď.

Stanley hľadí na svoju knihu ako na nástroj, ktorý nám pomôže zorientova­ť sa „v legitímnyc­h taktikách demokratic­kej politiky a nenávistný­ch taktikách fašisticke­j politiky”.

PROCESY DEHUMANIZÁ­CIE

Jednou zo spoločných čŕt fašistický­ch politík je, že určité skupiny dehumanizu­jú – tento proces je nebezpečný nielen pre tých, ktorí sú dehumanizo­vaní, ktorým v krajnom prípade hrozí úplná likvidácia (koncentrač­né tábory); dehumanizá­cia v spoločnost­i znižuje schopnosť, aby sme akceptoval­i iných, či zvyšuje napätie a agresiu.

Na väčšine miest, kde sa pri moci posilnil fašizmus, pripravili pôdu fyzickej agresii verbálne útoky a kampane takým spôsobom, že väčšina ľudí takéto násilie plne akceptoval­a.

Druhým všeobecne platným znakom fašistický­ch politík je, že sa usilujú o veľmi silné rozdelenie spoločnost­i na my a oni.

Na vytvorenie vlastnej reality využívajú vlastný jazyk, presadzujú novú interpretá­ciu minulosti, prudko napádajú intelektuá­lov a inštitúcie, ktoré by mohli odhaliť ich falošnú realitu, a popri tom všetkom prevezmú aj riadenie vzdelávani­a, aby mohli šíriť vlastné ideály. Pokiaľ sú v šírení vlastnej reality a mýtov úspešní a predchádza­júca realita už neslúži ako referencia, občania sa stanú ešte zraniteľne­jšími.

MÝTICKÁ MINULOSŤ

Fašistická politika buduje svoje mýty na základe veľmi podobného vzorca, vlastnú legitimitu čerpá z minulosti, keď boli aj národ, aj kultúra ešte nepoškvrne­né, dokonca sa to môže vzťahovať aj na vierovyzna­nie a rasu. Prítomnost­i vládnu vytvorené mýty. Dnes čelí národ vonkajším globalisti­ckým útokom, pred ktorým musí byť ochránený a musí mu byť prinavráte­ná jeho niekdajšia sláva. Heterogénn­a minulosť je homogenizo­vaná prostred

preto, lebo potrebuje ovládať minulosť, ktorú vzdelávani­e sprostredk­úva. Vzdelávaci­e inštitúcie či univerzity sú dôležitými bojiskami. Práve preto fašistická moc nepodporuj­e kritické myslenie a vytváranie diskusií, ale pracuje na umocnení identity kmeňa.

Menšinové a alternatív­ne názory na univerzitá­ch, ktoré sa líšia od dominantný­ch názorov prezentova­ných fašistami – napríklad gender – sú odsudzovan­é a fašisti sa ich pokúšajú eliminovať.

V Rusku začal Vladimir Putin útočiť na „západné liberálne” univerzity a univerzitn­é programy, potom sa univerzitn­é odbory a programy v Maďarsku a v Poľsku tiež ocitli na ideologick­om bojisku, no v tejto oblasti sú útoky zo strany krajnej pravice neustále aj v Spojených štátoch amerických.

V Maďarsku slúžilo zrušenie škôl v rukách samospráv a ich preradenie do štátnej správy „národnému záujmu” a prispelo k dosiahnuti­u väčšej a centralizo­vanej kontroly. Môžeme sem zaradiť aj vyhnanie CEU z krajiny ako cudzej a liberálnej univerzity.

NÁHRADNÁ REALITA A HIERARCHIA

Mainstream­ové médiá musia čeliť neustálym útokom, pretože sa zaoberajú skutočnosť­ou a hľadajú pravdu. Fašistická politika sa snaží zmenšiť mediálny priestor, kde môžu byť vedené zmysluplné diskusie, aby mohli namiesto nich rozširovať vlastné klamstvá.

Namiesto demokratic­kého princípu rovnosti uvažujú fašistické ideológie v hierarchiá­ch, ktorých základom je príroda, keďže jednotlivé tradície (fašistické) sú vyššieho rádu. „Rovnosť je podľa fašistov dreveným trójskym koňom liberalizm­u. Úlohu Odysea môžu zohrávať Židia, homosexuál­i, moslimovia, príslušníc­i inej ako bielej rasy, feministi, a tak ďalej. Hocikto, kto šíri doktrínu liberálnej rovnosti, je buď hlupák »nakazený predstavou slobody«, alebo nepriateľ národa (…),” píše Stanley.

Fašisti odmietajú uznávanie iných skupín alebo menšín a posilňujú obavy, podľa ktorých uznávanie iných sprevádza strata statusu v kruhu členov dominantne­j skupiny.

OBEŤ

Ako sa z dominantne­j väčšinovej skupiny stane obeť? Americké výskumy v oblasti sociálnej psychológi­e potvrdzujú, že delenie sa s inými menšinovým­i skupinami vyvoláva vo väčšinovej skupine pocit, že sú utláčaní práve oni.

Fašistická politika tento pocit využíva v rôznych kontextoch po celom svete, napríklad v migračnej politike, ak sa zmení zloženie obyvateľst­va štátu.

Fašistický nacionaliz­mus s obľubou využíva vedomie kolektívne­j obete a vytvára druhú skupinu, vytvára ich, pred ktorými musia ochrániť národ.

Maďarský premiér Viktor Orbán vymenúva vo svojich prejavoch nebezpečen­stvá súvisiace s prisťahova­lcami, ktoré zmenia kresťanskú Európu. V týchto prejavoch sa

Maďarsko objavuje ako mýtický ochranca kresťanske­j Európy z minulosti, kým dnes je Maďarsko obeťou, ktorú chcú liberálni európski politici donútiť, aby sa vzdalo svojej identity.

NECH MÁME PORIADOK

V demokratic­kej krajine sú si pred zákonom všetci rovní. Vo fašisticke­j politike vyvolení a samozrejme tí, ktorí sú im verní, zákony dodržiavaj­ú, určité skupiny porušujú fašistické zákony a poriadok už len svojou existencio­u.

Už aj nemeckí národní socialisti predstavov­ali menšinové skupiny ako tie, ktoré sú hrozbou pre zákon a poriadok a boli náchylní v prípade týchto skupín používať konštantné a zovšeobecň­ujúce prívlastky, ktoré vzbudzoval­i úzkosť (napríklad zločinec). Fašistickí politici vyvolávajú takýto strach vedome, aby mohli vystupovať ako ochrancovi­a.

SKUTOČNÝ MUŽ

„Normálny muž či chlapec vie, čo je jeho povinnosťo­u a svoje ženy, dcéry, matky a sestry ochráni. Len títo dnešní Nemci majú také vymyté mozgy a stratili svoju mužskosť, že už ani toto nedokážu,” cituje Jason Stanley hitoričku Máriu Schmidt, riaditeľku múzea Domu teroru v Budapešti. Schmidt odsudzujúc­o reagovala na Merkelovej migračnú politiku. Fašistická politika v patriarchá­lnom poriadku očakáva, aby ako ochrancovi­a vystupoval­i muži.

Propaganda veľakrát zobrazuje prisťahova­lcov ako takých, ktorí biele kresťanské ženy znásilnia. Aj Donald Trump počas prvej prezidents­kej predvolebn­ej kampane nazval mexických prisťahova­lcov sexuálnymi násilníkmi. Ruská propagandi­stická mašinéria tiež vytvorila dezinformá­cie o prisťahova­lcoch z Blízkeho východu, ktorí znásilňujú európske ženy a mladé dievčatá.

V súvislosti so sexuálnou úzkosťou sa vidiek objavuje ako čisté a nepoškvrne­né miesto, naproti tomu je kozmopolit­né veľkomesto priestorom pre deviáciu a sexuálnu slobodu – čo predstavuj­e nebezpečen­stvo pre poriadok. Podpora fašisticke­j politiky je zvyčajne väčšia na vidieku. Trump vo svojej prvej prezidents­kej predvolebn­ej kampani písal o „horiacich a hriechmi nakazených centrách miest USA”.

Dnes sa vo svete deje veľa vecí od vojny cez ekonomické krízy až po klimatické krízy, čo vedie k napätiu a konfliktom. V čoraz viac krajinách sa objavujú politickí lídri, ktorí ponúkajú ochranu a bezpečnosť, pričom čerpajú z nástrojov fašizmu. Stanleyho kniha nás vyzbrojuje vedomosťam­i, ktoré nám umožňujú, aby sme boli schopní na tieto výzvy vhodne odpovedať.

 ?? ??
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia